Na začiatku augusta 2007 som si zohnal brigádu za 80 Sk na hoďku, išlo o prácu brigádnika na stavbe na okraji mesta, kde sa stavala administratívna budova a výrobná hala. Vždy sa pracovalo, keď bol materiál, nástroje, počasie a my v poriadku. Keď chýbal materiál, majster zatelefonoval šéfovi, bol prestoj alebo sa našla iná práca.

Brigádovala som s kamoškou v Tescu, boli sme dokladať tovar cez Index Nosluš. Všetko bolo v poriadku, práca jednoduchá, síce za euro päťdesiat na hodinu, ale nemohli sme si vyberať. Porozdeľovali nás na jednotlivé oddelenia, my sme schytali textil, čomu sme sa tešili, lebo sme nemuseli nosiť ťažké veci ako napríklad desaťkilové balenia v drogérii a tak. Lenže práca môže byť v pohode, no keď raz dostaneš drbnutú šéfku, tak čo z toho. Prišla si nás vyzdvihnúť, ani nepozdravila, hneď zavelila, choďte tam, spravte toto, atď. Asi jej sudičky vštepili názor, že všetci brigádnici sú iba banda lenivých smradov, ktorí chodia na brigády a robia ľuďom zle. Bola to jedna z mojich prvých brigád, tak som si myslela, že to asi tak chodí a nemám nárok niečo žiadať, prípadne sa sťažovať. Robili sme predpísaných deväť hodín, čo nám kázala. V rámci možností v pokoji a bez poznámok, čo ma stálo veľa úsilia.

Po čase som sa „prepracovala“ k lepšie plateným brigádam: rozdávanie letákov, promo akcie, ankety a pod. Raz som cez Študentský servis mala ísť rozdávať letáky pre predajňu s alkoholom. Na štyri hodinky za tri éčka na hodinu. Agentúra ma tam nasáčkovala, lebo potrebovala narýchlo niekoho zohnať, šla som bez školenia. Rozmýšľala som celý čas nad tým, k čomu by bolo to školenie potrebné, keď som sa mala iba postaviť a dávať ľuďom do ruky letáčik. Neskôr som na to prišla. Počas rozdávania skoro celý čas pršalo. Teta na predajni nám dala iba tričko a šiltovku. No nič, tak sme rozdávali, prešlo síce asi desať ľudí za hodinu, ale v pohode.

Veľmi podobný prípad sa mi stal aj na brigáde cez agentúru Brigádnici. Robila som promo pre pekárenské výrobky jednej značky v supermarkete. Dobre platená a nenáročná brigádka. Pracovala som tam asi mesiac, vždy jeden deň v týždni, dochádzala som za ňou z Košíc do Trebišova, ale vyhovovalo mi to, tam mám rodinu. Zvyšné dni v týždni som robila v Košiciach. Raz sa stalo, že som došla do Trebišova, prišla som k pečivu, a reklamný stolík nikde.

Po třetím ročníku na vysoké škole jsem nastoupil přes prázdniny jako internista - čti brigádník - na tři měsíce do globální softwarové firmy. Měl jsem 30 hodin týdně při 80 korunách na hodinu, nastoupilo nás současně pět. Práce byla zajímavá a kreativní, skříň se sladkostmi stále plná - z tohohle pohledu nám nic nechybělo, jen těch 80 korun na hodinu se nám zdálo docela málo na to, že děláme stejnou práci jako stálí zaměstnanci a ti brali dvakrát tolik. Pořád jsme přemýšleli, jak se domoct zvýšení mzdy, nebo změny na trvalý poměr, což by znamenalo zvýšení mzdy.

Menej ako 60 Sk neberiem! Tak som sa rozhodol v roku 2006 a držal som sa toho na ďalších brigádach. Raz mi ponúkali pásovú robotu vo fabrike za 56 Sk. Chvíľku som váhal, lebo z tej fabriky ešte nemám pracovnú skúsenosť, ale prešlo ma pokúšanie nových dimenzií a išiel som radšej inde za vyššiu mzdu.

V roku 2009 sa Priama akcia angažovala v spore o nevyplatenú mzdu. Podarilo sa nám na jeden deň zatvoriť jednu z pobočiek firmy, zistili sme, čo hovorí zákon o téme poškodzovanie dobrého mena a spor sme prezentovali aj na Konferencii MAP o neistých formách zamestnávania, samospráve a družstvách. Získali sme množstvo poznatkov, ktoré nám uľahčili ďalšie aktivity v rámci PA, a vďaka otvoreným stretnutiam PA-BA, na ktorých sme sa s odstupom 2 rokov venovali jednotlivým problémom, na ktoré sme počas sporu narazili, sme si poznatky ešte doplnili a prehĺbili. Jedným z cieľov Priamej akcie je deliť sa o skúsenosti, ktoré získavajú pracujúci počas sporov. Po článku o spore nášho člena vo veci výpovede zo strany zamestnávateľa, sa chceme podeliť aj o túto skúsenosť.

Tento text je súhrnom skúseností bývalých zamestnancov jednej zo známych slovenských mimovládnych organizácií (MVO). Jeho cieľom je poukázať na niektoré bežné praktiky v treťom sektore, podeliť sa o skúsenosti s pracovným procesom a podmienkami s tými, ktorí o práci v tomto sektore uvažujú, prípadne ju momentálne vykonávajú. Text je písaný striedavo v jednotnom a množnom čísle, pretože opisuje individuálne aj kolektívne skúsenosti.

Aktivisti zapojení do kampane proti workfare v Británii si môžu blahoželať – sieť maloobchodov Holland & Barrett oznámila dvadsaťštyri hodín pred plánovaným národným týždňom akcií (7.-14.7.), ktorý organizuje sieť Boycott Workfare Network, že workfare už nebude využívať. Firma ešte v apríli vyhlasovala na konferencii o workfare organizovanej britským ministrom práce Chris Grayling, že na neplatené pozície plánuje iba v tomto roku prijať 1100 ľudí (pričom spolu zamestnáva len 3500 ľudí). Brightonská skupina Solidarity Federation (MAP Británia) na túto novinku reagovala na Twitteri nasledovne: „Zvíťazili sme v dôležitej bitke proti workfare, no boj sa tým nekončí.“

V nasledujúcom texte prinášame prípad člena Priamej akcie, ktorý dostal neplatnú výpoveď a firma mu odmietla vyplatiť odstupné. Rozhodol sa konať, aby dosiahol svoje požiadavky. Spoločne sa nám to napokon podarilo, čo potvrdilo, že kolektívne sa bráni lepšie ako osamote. Dúfame, že tento prípad bude inšpiráciou pre ľudí s podobným problémom.

Zhruba stovka ľudí podporila 1. septembra divoký štrajk upratovačov/iek pred administratívnym centrom Londýnskej univerzity. Išlo najmä o imigrantov z Latinskej Ameriky, ktorých zamestnáva súkromná spoločnosť Balfour Beatty. Niektorí nedostali mzdu už tri mesiace a hrozilo im vysťahovanie. Keďže videli, že oficiálne odborové kanály nefungujú, 31. augusta sa rozhodli zvolať štrajk na nasledujúci deň. Keď sa o akcii dozvedelo vedenie, narýchlo prepustilo jednu z organizátoriek. Z boja za mzdu sa tak stal aj boj proti šikane. Akciu podporili aj členovia Solidarity Federation (MAP Veľká Británia).

Tento týždeň ZSP informovali, že ďalší človek získal peniaze, ktoré mu agentúra OTTO bezdôvodne strhla z výplaty. Najprv mu agentúra oznámila, že preňho nemá prácu, a následne dostal pokutu 500 € za predčasné ukončenie pracovného pomeru. Kontaktoval ZSP a spoločne sa obrátili na OTTO. Po skúsenostiach s medzinárodnou kampaňou konala tentoraz agentúra veľmi rýchlo a všetky dlžné peniaze vyplatila. V článku uvádzame aj tipy, ako postupovať, ak sa človeku stane podobná vec.

V polovici januára sa v médiách objavila informácia, že nespokojný zamestnanec firmy Yura Corporation Slovakia s.r.o. v Hnúšti strelil facku šéfovi. Išlo o reakciu na zamknutie zamestnancov vo firme, aby robili nadčas. Názory na tento čin sa rôznia. Na jednej strane sú zamestnanci nadšení, že niekto konečne prejavil nespokojnosť s katastrofálnymi pracovnými podmienkami, na druhej strane panujú obavy, že sa firma zbalí a odíde niekam, kde to bude pre ňu „výhodnejšie“. V článku je aj leták Priamej akcie v solidarite so zamestnancami Yura.

Dňa 1. decembra predčasne odišlo zo zmeny vo zvarovni asi 20 pracovníkov automobilky Hyundai Motor Manufacturing Czech v Nošoviciach pri Frýdku-Místku. O deň neskôr sa uskutočnil hodinový divoký štrajk v montážnej hale. 3. decembra sa na hodinu zastavila výroba aj v subdodávateľskej firme Dymos. V pondelok 7. decembra sa v Hyundai začala štrajková pohotovosť. Krátke info o štrajkoch sme zverejnili na stránke už 3. decembra. V tomto článku sa pokúšame zhrnúť, čo sa udialo, aké pozitívne a negatívne výsledky zatiaľ vidíme, a ako môžu pomôcť pracujúci z iných firiem.
Aktualizácie:
10.12. - Nadčasy v decembri zrušené
11.12. - Vyjednávania. vedenie chce potrestať štrajkujúcich. Leták FAU-MAP v nemeckom Volkswagene (PDF).
12.12. - Prípravy na štrajk. Leták KPK zamestnancom (PDF).
15.12. - Štrajková pohotovosť sa skončila. Odbory podpísali dohodu s vedením + video. Jej súčasťou je aj súhlas s trestaním budúcich divokých štrajkov. Celé znenie dohody (PDF).

Dňa 27. apríla 2009 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia spojená s diskusiou s názvom Odbory, ktoré sa NEBOJA boja, na ktorej Luis zo španielskej CNT-Sevilla a Roman z nemeckej FAU-Mníchov priblížili aktuálne aktivity týchto anarchosyndikalistických zväzov. Hovorili o tom, ako postupovali, keď mali ich členovia alebo iní pracujúci konflikt so šéfmi, čo robili v prípade boja v oblasti agentúrnej práce, práce imigrantov či počas krízy a ako sa dá boj z pracoviska rozšíriť do širšej komunity. Prezentácia a následná diskusia boli veľmi podnetné, a tak sme sa rozhodli urobiť prepis audionahrávky a podeliť sa o ne. Výsledkom je nová plnofarebná brožúra Nakladateľstva Bod zlomu.

Po tom, čo firma Inco ohlásila plány na reštrukturalizáciu, dedinčania z obce Sorowako na ostrove Sulawesi zablokovali hlavnú cestu vedúcu k niklovej bani, ktorej je firma vlastníkom. Podľa plánov bude okamžite prepustených 87 ľudí a do konca roka zrušených viac ako 600 pracovných miest. Mnohí dedinčania buď sami pracujú v bani, alebo tam majú niekoho z príbuzných. Akciou trvajúcou od 4. augusta si prepustení robotníci 11. augusta vybojovali vyššie odstupné a tiež prísľub, že im firma nájde prácu v komunitných projektoch.

Nasledujúci rozhovor sa týka prístupu šéfov k menej skúseným zamestnancom, ich pracovných podmienok, ale aj možností organizovať sa proti takýmto postupom. Bol publikovaný 5. 2. 2009 na webstránke venovanej pracovnému sporu v kine Babylon. Na otázky člena kolektívu Forschungsgruppe für Arbeitsweltuntersuchungen odpovedal Andreas, predseda zamestnaneckej rady. Podobne ako Benoîta, o ktorom sme informovali v inom článku, aj Andreasa prepustili krátko po tom, čo sa s kolegami začal organizovať na pracovisku.