Bez ochranných pomôcok nerobím
Na začiatku augusta 2007 som si zohnal brigádu za 80 Sk na hoďku, išlo o prácu brigádnika na stavbe na okraji mesta, kde sa stavala administratívna budova a výrobná hala. Vždy sa pracovalo, keď bol materiál, nástroje, počasie a my v poriadku. Keď chýbal materiál, majster zatelefonoval šéfovi, bol prestoj alebo sa našla iná práca.
Ako brigádnik som čakal na robotu, ktorú mi pridelí majster alebo som sa šiel nejako zašívať. Po pridelení práce si bolo treba prispôsobiť pracovisko. Ak sa dá, nemusím si predsa ničiť chrbát zohýbaním sa nad robotou, keď si môžem spraviť stôl a strávim tým istý čas...
Konflikt a riešenie
Problém v robote nastal, keď mi šéf a majster chceli dať natierať dosky s farbou, s ktorou bolo potrebné manipulovať v rukaviciach a s okuliarmi. Rukavice by aj boli, no okuliare som v sklade nenašiel, tak som povedal papamajstrovi, že robotu spravím len s okuliarmi, lebo mám alergiu, a chemikália mi môže ublížiť. Telefonoval som šéfovi, nedvíhal mi, tak mu zavolal papamajster a rozprával sa s ním. Výsledok bol ten, že šéf povedal niečo v zmysle, že som kokot a robotu dali robiť druhému brigádnikovi.
Pred odmietnutím práce som premýšľal či sa na to vykašľať a natierať to opatrne, alebo povedať svoju požiadavku. Po odmietnutí som mal dobrý pocit. Po telefonáte zmiešaný, trocha aj obavy, neistota, no konflikt sa medzi mnou a šéfom už nestupňoval.
Výplatu som si zobral bez poďakovania. Dobrý pocit mám z dňa, ktorý mi omylom dali ako odpracovaný, hoci som do roboty nepáchol, z toho, že som sa opálil na slnku, trocha pocvičil svaly a naučil sa robiť s vodováhou, z toho, že som si raz na obed povedal, že nejdem do roboty a šiel som sa okúpať. Z toho, že som robil svojím pomalým tempom, že som odmietol prácu, ktorú som mal spraviť bez ochranných pomôcok.