Na stiahnutie:
Formát RTF
Formát PDF

 

 

 

Ciele a princípy zväzu Priama akcia

 

OBSAH:
 

1) Kto sme 

2) Ciele Priamej akcie

2.1 Dosahovanie momentálnych požiadaviek (Krátkodobé ciele) 
2.2 Rozvoj a rozširovanie organizácie (Strednodobé ciele) 
2.3 Spoločenská zmena - nekapitalistická samosprávna spoločnosť (Dlhodobé ciele)


3) Metódy Priamej akcie

3.1 Získavanie poznatkov o momentálnych problémoch a sporoch a konkrétne akcie (Krátkodobé metódy)
3.2 Zovšeobecňovanie poznatkov a skúseností, kampane a projekty (Strednodobé metódy)
3.3 Smerovanie k spoločenskej zmene (Dlhodobé metódy)
 

4) Princípy Priamej akcie

4.1 Priama akcia 
4.2 Sebaorganizácia prostredníctvom všeobecných zhromaždení 
4.3 Priama demokracia zdola prostredníctvom delegátskeho systému 
4.4 Solidarita
 

5) Štruktúra a fungovanie Priamej akcie

5.1 Štruktúra organizácie

5.1.1 Lokálna skupina 
1) Všeobecná skupina 
2) Odvetvová skupina 
3) Skupina na pracovisku 

5.1.2 Regionálna skupina 
5.1.3 Odvetvová sieť 
5.1.4 Medzinárodný sekretariát

5.2 Členstvo

5.2.1 Izolovaný člen 
5.2.2 Práva a povinnosti členov 
5.2.3 Zánik členstva

5.3 Rozhodovanie

1) Stretnutia lokálnej skupiny 
2) Koordinačné stretnutia delegátov lokálnych skupín 
3) Zjazd

5.4 Financovanie 
5.5 Pracovné skupiny 
 

Poznámka: Priama akcia zastáva myšlienku rovnosti pohlaví. Tento dokument je, žiaľ, písaný v mužskom rode, keďže písanie v oboch rodoch spôsobuje neprehľadnosť a zhoršuje čitateľnosť textu, čomu sme sa chceli vyhnúť.

 

1) Kto sme

Priama akcia (PA) je solidárny zväz pracujúcich, ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v komunite, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich na Slovensku aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 21 krajín sveta.

Ako pracujúci máme vlastné záujmy, odlišné od záujmov zamestnávateľov, manažérov a politikov. Chceme ich presadzovať pomocou vlastných organizácií nezávislých od parlamentnej politiky, politických strán, zamestnávateľských a štátnych orgánov, cirkví a odborov.

Členovia PA nemajú jednotné politické názory. Spája nás úsilie zlepšiť podmienky, v ktorých žijeme a pracujeme, a zhoda v metódach, princípoch, fungovaní a cieľoch organizácie. Nie sme ani nechceme byť klasický odborový zväz, hoci sa usilujeme plniť viaceré funkcie, ktoré by podľa nás mali plniť odbory, t.j. predovšetkým obhajovať záujmy pracujúcich na základe ich aktívnej účasti.

Kto teda sme? Sme bežní ľudia; presnejšie tá časť pracujúcej triedy, ktorá sa organizuje a usiluje sa dosiahnuť svoje ciele

 

2) Ciele Priamej akcie

Základným cieľom PA je presadzovať požiadavky svojich členov a členiek a pomáhať v ich presadzovaní každému pracujúcemu, ktorý o to požiada.

PA sa neangažuje v individuálnych sporoch pracovníkov s manažérskymi právomocami, konkrétne s právomocou rozhodovať o výške miezd alebo o prijímaní alebo prepúšťaní zamestnancov. Nezapájame sa ani do sporov zamestnancov, ktorí vlastnia veľké množstvo akcií vo firme alebo sú členmi represívnych zložiek (polície, armády, súkromných bezpečnostných služieb atď.).

Naše ciele rozdeľujeme do troch skupín, ktoré spolu súvisia a nedajú sa od seba oddeliť:

 

2.1 Dosahovanie momentálnych požiadaviek (Krátkodobé ciele)

Môže ísť o dosiahnutie požiadaviek týkajúcich sa pracoviska (napríklad vyššej mzdy, lepších pracovných podmienok, zvýšenej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), ale aj požiadaviek týkajúcich sa komunity. Ide o riešenie momentálnych problémov, ktoré nám najviac znepríjemňujú život tu a teraz. Dosiahnuté zlepšenia sú jediným hmatateľným dôkazom toho, že naša činnosť je zmysluplná. Keď konáme, učíme sa solidarite a vzájomnej pomoci a pripravujeme sa na lepšie presadzovanie širších požiadaviek a väčších zmien v budúcnosti.

Je nám jasné, že spoločnosť nie je iba o pracovisku. Nepodceňujeme závažnosť problémov mimo pracovísk a podporujeme aktivity na ich riešenie, ak nie sú v rozpore s našimi princípmi, či už ide o ničenie životného prostredia, vojny, chudobu, nerovnosť medzi pohlaviami atď. Uvedomujeme si však, že dlhodobá zmena v týchto oblastiach môže nastať len vďaka aktivitám organizovaného hnutia pracujúcich a premene ekonomických, politických a spoločenských vzťahov.


 

2.2 Rozvoj a rozširovanie organizácie (Strednodobé ciele)

Vo všeobecnosti sa usilujeme o to, aby bolo čoraz viac pracujúcich, ktorí presadzujú alebo majú záujem presadzovať svoje záujmy, vidia zmysel v organizovaní sa a sami vyvíjajú iniciatívu.

Každý spor, v ktorom sa pracujúci spoja, prináša nápady a poučenia s oveľa širšími dôsledkami. Je dôležité ich zužitkovať, aby sme pri ďalších aktivitách a sporoch nezačínali od nuly. Človek síce nemusí byť členom organizácie, aby niečo dosiahol, ale podľa nás je to do budúcnosti prospešnejšie. Kapitalisti, manažéri a politici sa tiež organizujú a po spore sa iba tak nerozplynú. Podľa toho, ako sa dokážu zorganizovať a poučiť, budú na nás v budúcnosti lepšie pripravení. To isté platí pre nás. Čím viac pracujúcich sa organizuje a aktívne podieľa na chode organizácie, tým účinnejšie a ľahšie presadíme vlastné požiadavky.

Podmienkou rozširovania organizácie je samozrejme nárast počtu členov a členiek, no podstatný je pre nás kvalitatívny, nie kvantitatívny rast. Od členov a členiek PA sa preto očakáva, že sú a budú aktívni, solidárni a vo svojej činnosti zodpovední.

Naším cieľom je budovať organizáciu zloženú z jednotlivcov a nezávislých skupín pôsobiacich v mieste bydliska (lokálne skupiny), v jednotlivých odvetviach (odvetvové skupiny) a v konkrétnych firmách (skupiny na pracovisku). Podrobnejšie sa im venujeme v bode č.5 (Štruktúra a fungovanie Priamej akcie).

Základné ciele týchto skupín sú:

1)      Praktické:

  • Presadzovať momentálne záujmy členov, riešiť ich problémy formou priamych akcií a pomáhať každému pracujúcemu, ktorý o to požiada.
  • Vyjadrovať solidaritu pracujúcim v sporoch bez ohľadu na krajinu, zabezpečiť pre nich pomoc od čo najväčšieho počtu ľudí a prispievať k väčšej jednote medzi pracujúcimi.
  • Neustále zlepšovať vlastné fungovanie a postupy s cieľom budovať akcieschopnejšiu a efektívnejšiu organizáciu.

 

2)      Vzdelávacie a kultúrne:

  • Pravidelne medzi sebou komunikovať aj po skončení jednotlivých sporov, zhodnocovať, zovšeobecňovať a rozvíjať skúsenosti a poučenia z nich. Deliť sa o ne s ďalšími pracujúcimi na vlastných aj iných pracoviskách či v lokalitách.
  • Byť orientačným bodom a príkladom – svojou činnosťou ukázať, že sme organizácia, na ktorú sa môžu ľudia na pracovisku alebo v lokalite obrátiť pri riešení svojho problému.
  • Propagovať a budovať kultúru solidarity, sebaorganizácie a vlastnej iniciatívy.

 

Keď sa pracujúci organizujú a usilujú dosiahnuť svoje požiadavky, vyjadrujú svoju silu, schopnosť vyvinúť na niekoho nátlak. Ak je to spor s úspešným koncom, môže byť výbornou inšpiráciou pre ostatných. Ak nie, aspoň zistíme, na čo si dať pozor a ako sa vyhnúť chybám v budúcnosti.

 

2.3 Spoločenská zmena - nekapitalistická samosprávna spoločnosť (Dlhodobé ciele)

Je skvelé vybojovať si lepšie pracovné alebo životné podmienky, ale vieme, že naše víťazstvá sú vždy dočasné. Skôr či neskôr pohltí vyššie mzdy inflácia alebo ich ohrozí nová stratégia vedenia firmy či inštitúcie a my budeme musieť brániť dosiahnuté výdobytky. Ide o systémový problém; ak sa má zastaviť kolotoč opakovaného útoku a obrany, musí nastať celospoločenská zmena, ktorá je vo svojej podstate vždy synonymom revolúcie.

Naším dlhodobým cieľom je taká organizácia spoločnosti, v ktorej sú spoločnosť a práca oslobodené od kapitálu a štátu. Medzi kapitálom (zamestnávateľmi) a prácou (námezdne pracujúcimi) existuje totiž protiklad, ktorý je živnou pôdou pre konflikty. Kapitál sa orientuje na tvorbu zisku, čo vyvoláva systematický tlak na čo najnižšie mzdy, rast pracovného zaťaženia a predlžovanie pracovného času. Úlohou štátu je garantovať fungovanie kapitalistických vzťahov a riadiť spoločnosť prostredníctvom zákonov, úradov, súdov a represívnych zložiek.

Z dlhodobého hľadiska sa teda usilujeme o to, aby sa spoločnosť organizovala bez kapitalizmu a štátu. Jej fungovanie by zabezpečovali rozhodovacie orgány (nazývame ich jednoducho rady) tvorené obyvateľmi v danej lokalite, ktoré by spravovali spoločenský život vrátane výroby a distribúcie produktov a poskytovania služieb. V prípade potreby by vytvárali federácie, ktoré by sa venovali záležitostiam presahujúcim jednu lokalitu.

Hovoríme o spoločnosti založenej na napĺňaní potrieb ľudí, nie na dosahovaní zisku. Môže sa označovať rozličnými slovami, my zvykneme používať pojem libertínsky komunizmus.

Na dosiahnutie spoločenskej zmeny potrebujeme stratégiu, princípy, ciele a metódy.

 

3) Metódy Priamej akcie

Naše ciele dosahujeme metódami, ktoré sú s nimi v súlade. Odmietame heslo „účel svätí prostriedky“.

 

3.1 Získavanie poznatkov o momentálnych problémoch a sporoch a konkrétne akcie (Krátkodobé metódy)

Krátkodobé metódy súvisia s krátkodobými cieľmi. Pri každom spore je nutné poznať čo najviac súvislostí. V prípade zamestnávateľa musíme čo najpresnejšie vedieť, ako firma funguje, kde má najslabšie miesta, kam môžu smerovať naše akcie, aké sú vlastnícke vzťahy, aké zákony sa vzťahujú na daný problém. Na základe týchto informácií môžeme po diskusii zvoliť najvhodnejšiu taktiku a naplánovať konkrétne akcie.

Je dôležité oboznámiť sa s nasledovnými skutočnosťami:

a)      Fungovanie firmy alebo inštitúcie

Ak vieme, ako určitý systém (firma, úrad a pod.) funguje, vieme aj, ako sa dá ochromiť jeho chod.

b)      Vlastnícke vzťahy a záujmy

Z obchodného registra a ďalších verejných aj interných materiálov sa dajú vyčítať majetkové a personálne vzťahy šéfov firiem či politikov. Vďaka týmto informáciám sa ľahšie dopátrame k ich skutočným záujmom a plánom, a tým aj k miestam, na ktoré sa dá pritlačiť, ak chceme dosiahnuť svoje.

c)      Zákony

Zamestnávatelia a politici sa zvyknú pri sporoch vyhrážať a odvolávať na zákony. Je preto veľmi užitočné poznať, čo reálne môžu a čo nie, a aké práva máme podľa zákona my. Vďaka tomu môžeme následne lepšie vypracovať vlastnú taktiku a priame akcie a byť o krok vpred.

Na druhej strane však z vlastných skúseností vieme, že keď sa človek zahrabe do zákonov alebo nechá svoje problémy na súdny systém, zviaže si ruky a minie drahocenný čas.

Spoliehanie sa výlučne na zákony môže byť brzdou v boji za presadenie požiadaviek pracujúcich. Dôvod je jednoduchý. Vždy môžeme zistiť, že sme si niečo v zákone nevšimli, prípadne daný zákon ani nemusíme poznať. Platí to tak pre laikov, ako aj pre právnikov. Okrem toho, ak vznikne spor medzi zamestnávateľom a zamestnancami, obe strany budú často kráčať po hrane zákona. Nehovoriac o tom, že rozhodnutie súdu môže byť hocijaké a že spoliehaním sa na súdy nechávame o svojom osude rozhodovať niekoho iného.

Neohliadame sa preto na to, čo „dovoľuje“ zákon. Ak si myslíme, že nám niečo patrí, budeme za to bojovať. Koniec koncov, keby sa ľudia spoliehali iba na zákony, nikdy by si nevybojovali splnenie takých požiadaviek, ako je napríklad osemhodinový pracovný deň.

 

Cieľ - konkrétna akcia

Najväčšia hrozba pre zamestnávateľa je uskutočnenie priamej akcie (napríklad štrajku, solidárneho protestu pred pobočkou, spomalenia práce, práce podľa pravidiel atď.). Niekedy môže vďaka nečakanému podnetu vzniknúť bez väčších príprav. Väčšinou je však potrebný plán, aby sme zamestnávateľa zasiahli tam, kde je najzraniteľnejší.

  

3.2 Zovšeobecňovanie poznatkov a skúseností, kampane a projekty (Strednodobé metódy)

Strednodobé metódy súvisia so strednodobými cieľmi. Angažovaním sa v sporoch a solidárnych aktivitách získavame skúsenosti, ktoré by sme inak nikdy nezískali. Vďaka nim môžeme v budúcnosti robiť náročnejšie akcie a zároveň budovať efektívnejšiu organizáciu.

Na jednej strane potrebujeme dobrú koordináciu, komunikáciu a propagáciu, na strane druhej sebakritiku, diskusie o súčasných aj minulých bojoch pracujúcich, analýzy ich silných a slabých stránok atď. Vďaka tomu sa následne vieme lepšie pripraviť na nové útoky zamestnávateľov či štátnych inšt