Brigáduješ a nezaplatili ti dohodnutú sumu alebo sa vyskytol iný problém a chceš ho riešiť? Prípadne ťa zaujíma, čo hovorí o študentskej brigádnickej práci zákon, ale odrádza ťa právnický jazyk? Zväz Priama akcia pripravil nové vydanie brožúry „Ideš na brigádu? Skúsenosti a tipy, ako so sebou nenechať zametať”. Nájdeš v nej príbehy zo študentských brigád, počas ktorých ľudia riešili vzniknuté problémy a nechýbajú ani tipy a triky, čo (ne)robiť. Na propagáciu brožúry sme pripravili aj nálepky, plagáty a letáky. Ak sa chceš podeliť o svoju skúsenosť z brigády alebo pomôcť s rozšírením materiálov propagujúcich brožúru, kontaktuj nás.

Letná brigádnická sezóna je v plnom prúde. Možno sa ti stalo, že ti nezaplatili dohodnutú sumu alebo sa vyskytol iný problém a chceš ho riešiť. Prípadne ťa zaujíma, čo hovorí o študentskej brigádnickej práci zákon, ale odrádza ťa právnický jazyk. V publikácii „Ideš na brigádu? Skúsenosti a tipy, ako so sebou nenechať zametať” nájdeš príbehy zo študentských brigád, počas ktorých sa ľudia ozvali a vyriešili niektoré problémy. Brožúra obsahuje aj pokus o zovšeobecnenie problematiky, rozsiahlu časť venovanú právnym aspektom práce na Dohodu o brigádnickej práci študentov a zopár tipov, ako dosiahnuť svoje.

V roku 2012 sme zhrnuli naše skúsenosti s problémami počas študentských brigád do brožúry, ktorú sme odvtedy už niekoľkokrát aktualizovali. Najnovšiu verziu s viacerými vylepšeniami vydávame pri príležitosti Medzinárodného týždňa proti nevyplácaniu miezd. Publikácia vychádza zo zážitkov členov zväzu Priama akcia a ďalších ľudí, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti.

Chcelo by to vedľajší príjem! Napadlo mi v jeden pekný deň, keď som zistil, že moje výdavky na život trochu prevyšujú príjmy. Povedal som si, že niečo keď tak ušetrím a odložím na „horšie časy“. Keďže nedisponujem úžasným talentom na ukecávanie ľudí, možnosti ako finančný poradca alebo predajca parfémov nepripadali do úvahy. Moja pracovná doba v zamestnaní je klasická 8-hodinová šichta, môj voľný čas teda tvorili večery a víkendy. Preto som sa pri hľadaní zameral na brigády, ktoré by mi nezasahovali do hlavnej pracovnej činnosti. Prehľadával som internet, reagoval na rôzne ponuky, no odpovedali mi len málokedy alebo už bolo všetko obsadené, pretože agentúry nestíhali aktualizovať svoje webstránky. Pri tomto hľadaní som narazil na inzerát agentúry LNY - naťahovanie kobercov v Inchebe pred začatím výstavy. Práca na par hodín večer, vyplatenie hneď po skončení – pre mňa ideálne. Kým neprišlo na vyplatenie mzdy.

Od 1. januára 2013 sú účinné zmeny týkajúce sa práce na dohodu o brigádnickej práci študenta, ktoré v rámci kampane Ideš na brigádu? prinášame v nasledujúcom článku. Zahrnuli sme ich aj do druhého vydania brožúry (PDF, RTF), rovnako ako skúsenosť, o ktorej sme sa dozvedeli vďaka kampani (brigáda vo Volkswagene). Ak vieš o problémoch na brigádach alebo chceš inak pomôcť s kampaňou, potrebné informácie nájdeš v pôvodnom článku.
Aktualizácie textu: 2014-2020

Prvý opis brigády, ktorý sme dostali po začatí kampane Ideš na brigádu?, poukazuje na otrasné podmienky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na praktiky ako je práca bez zmlúv či odoberanie občianskych preukazov, ale aj na ponižovanie pracovníkov. Lenka približuje nielen podmienky, ale aj ako konala v situácii, na ktorú nebola pripravená. Ak ti napadá niečo iné, čo by sa dalo robiť, máš podobnú skúsenosť alebo máš záujem s danou vecou niečo robiť, určite sa nám ozvi.

Letné prázdniny sú pre veľa študentov z chudobnejších rodín príležitosťou zarobiť si na školu a na užitie si leta. Zohnať však v lete brigádu na viac dní či týždňov cez študentské agentúry nie je také ľahké. Kým sme sa s kamarátom po asi 2 týždňoch neistoty dostali k dlhšie trvajúcej brigáde, zažili sme 3 dni na stavbe (dnešný Aupark), ktoré vyústili do sporu o vyplatenie plnej výšky odpracovaných hodín.

Koncom leta 2002 som sa dostal na prvý pohľad k zárobkovo dobre vyzerajúcej 1-2 dňovej brigáde. Išlo o lepenie etikiet na nápoje. Podstata: rozbalíš obal, vyberieš fľašu, zoberieš etiketu, nalepíš, fľašu zabalíš.

Na začiatku augusta 2007 som si zohnal brigádu za 80 Sk na hoďku, išlo o prácu brigádnika na stavbe na okraji mesta, kde sa stavala administratívna budova a výrobná hala. Vždy sa pracovalo, keď bol materiál, nástroje, počasie a my v poriadku. Keď chýbal materiál, majster zatelefonoval šéfovi, bol prestoj alebo sa našla iná práca.

Brigádovala som s kamoškou v Tescu, boli sme dokladať tovar cez Index Nosluš. Všetko bolo v poriadku, práca jednoduchá, síce za euro päťdesiat na hodinu, ale nemohli sme si vyberať. Porozdeľovali nás na jednotlivé oddelenia, my sme schytali textil, čomu sme sa tešili, lebo sme nemuseli nosiť ťažké veci ako napríklad desaťkilové balenia v drogérii a tak. Lenže práca môže byť v pohode, no keď raz dostaneš drbnutú šéfku, tak čo z toho. Prišla si nás vyzdvihnúť, ani nepozdravila, hneď zavelila, choďte tam, spravte toto, atď. Asi jej sudičky vštepili názor, že všetci brigádnici sú iba banda lenivých smradov, ktorí chodia na brigády a robia ľuďom zle. Bola to jedna z mojich prvých brigád, tak som si myslela, že to asi tak chodí a nemám nárok niečo žiadať, prípadne sa sťažovať. Robili sme predpísaných deväť hodín, čo nám kázala. V rámci možností v pokoji a bez poznámok, čo ma stálo veľa úsilia.

Po čase som sa „prepracovala“ k lepšie plateným brigádam: rozdávanie letákov, promo akcie, ankety a pod. Raz som cez Študentský servis mala ísť rozdávať letáky pre predajňu s alkoholom. Na štyri hodinky za tri éčka na hodinu. Agentúra ma tam nasáčkovala, lebo potrebovala narýchlo niekoho zohnať, šla som bez školenia. Rozmýšľala som celý čas nad tým, k čomu by bolo to školenie potrebné, keď som sa mala iba postaviť a dávať ľuďom do ruky letáčik. Neskôr som na to prišla. Počas rozdávania skoro celý čas pršalo. Teta na predajni nám dala iba tričko a šiltovku. No nič, tak sme rozdávali, prešlo síce asi desať ľudí za hodinu, ale v pohode.

Veľmi podobný prípad sa mi stal aj na brigáde cez agentúru Brigádnici. Robila som promo pre pekárenské výrobky jednej značky v supermarkete. Dobre platená a nenáročná brigádka. Pracovala som tam asi mesiac, vždy jeden deň v týždni, dochádzala som za ňou z Košíc do Trebišova, ale vyhovovalo mi to, tam mám rodinu. Zvyšné dni v týždni som robila v Košiciach. Raz sa stalo, že som došla do Trebišova, prišla som k pečivu, a reklamný stolík nikde.

Po třetím ročníku na vysoké škole jsem nastoupil přes prázdniny jako internista - čti brigádník - na tři měsíce do globální softwarové firmy. Měl jsem 30 hodin týdně při 80 korunách na hodinu, nastoupilo nás současně pět. Práce byla zajímavá a kreativní, skříň se sladkostmi stále plná - z tohohle pohledu nám nic nechybělo, jen těch 80 korun na hodinu se nám zdálo docela málo na to, že děláme stejnou práci jako stálí zaměstnanci a ti brali dvakrát tolik. Pořád jsme přemýšleli, jak se domoct zvýšení mzdy, nebo změny na trvalý poměr, což by znamenalo zvýšení mzdy.

Menej ako 60 Sk neberiem! Tak som sa rozhodol v roku 2006 a držal som sa toho na ďalších brigádach. Raz mi ponúkali pásovú robotu vo fabrike za 56 Sk. Chvíľku som váhal, lebo z tej fabriky ešte nemám pracovnú skúsenosť, ale prešlo ma pokúšanie nových dimenzií a išiel som radšej inde za vyššiu mzdu.