Kampaň Ideš na brigádu? – dohody o brigádnickej práci študentov po novom a druhé vydanie brožúry
 
17. marec 2013

Od 1. januára 2013 sú účinné zmeny týkajúce sa práce na dohodu o brigádnickej práci študenta, ktoré v rámci kampane Ideš na brigádu? prinášame v nasledujúcom článku. Zahrnuli sme ich aj do druhého vydania brožúry (PDF), rovnako ako skúsenosť, o ktorej sme sa dozvedeli vďaka kampani (brigáda vo Volkswagene). Ak vieš o problémoch na brigádach alebo chceš inak pomôcť s kampaňou, potrebné informácie nájdeš v pôvodnom článku.

Aktualizácie textu: 2012-2020. Najnovšia verzia (2020) tu: Ideš na brigádu? Skúsenosti a tipy, ako so sebou nenechať zametať.


Dohoda o brigádnickej práci študentov

V súčasnosti existujú tri formy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je zvyčajne jednorazová, vymedzená konkrétnym výsledkom práce, zvyšné dve sa zvyčajne uzatvárajú pri opakujúcej sa činnosti. Konkrétny typ dohody sa vyberie najmä podľa počtu hodín, ktoré treba odpracovať. Na dohodu o vykonaní práce môžeš odpracovať pre jedného zamestnávateľa najviac 350 hodín ročne, dohoda o pracovnej činnosti je obmedzená 10 hodinami týždenne a dohoda o brigádnickej práci študentov v priemere 20 hodinami týždenne, čo sa posudzuje za celé trvanie dohody, najdlhšie však za 12 mesiacov. 

Podľa novej právnej úpravy platnej od 1. januára 2015 môže na dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej „dohoda“) pracovať iba žiak strednej školy alebo študent vysokej školy denného štúdia od 15 do 26 rokov najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je pritom potvrdenie o návšteve školy, okrem prípadu, že sa dohoda uzatvorí v období od skončenia štúdia na SŠ alebo skončenia letného semestra na VŠ (vtedy treba doniesť potvrdenie o návšteve školy najneskôr do konca októbra).

Na dohodu o brigádnickej práci študentov sa nevzťahuje viacero výhod, ktoré majú bežní zamestnanci, napr. nárok na dovolenku či pracovné voľno, zvýhodnenie pri nočnej práci, náhrada mzdy pri prekážkach v práci, stravné lístky a pod. Naopak vzťahuje sa na ňu napríklad:

* Paragraf 119 odsek 1 Zákonníka práce (ZP) o minimálnej mzde. Brigádnik musí dostať najmenej oficiálnu minimálnu hodinovú sadzbu (od januára 2019 ide o sumu 2,50 eur).

* Ak existuje dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, že čas potrebný na osobnú očistu po práci sa započítava do pracovného času, platí aj pre brigádnika.

* Ak trvá pracovná zmena najmenej 6 hodín (a v prípade mladistvého zamestnanca, t.j. do 18 rokov, najmenej 4 ½ hodiny), má brigádnik nárok na 30-minútovú prestávku na jedenie. Prestávka nesmie byť na začiatku ani na konci zmeny a nezapočítava sa do pracovného času.

* Medzi dvoma zmenami musí byť odpočinok aspoň 12 hodín; ak je brigádnik mladistvý, 14 hodín. Za špecifických podmienok možno starším ako 18 rokov odpočinok skrátiť na 8 hodín. Rovnako platí, že aj brigádnik má raz za týždeň nárok na nepretržitý odpočinok 2 dni; ak je mladistvý, odpočinok má pripadnúť na sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok.

Mladistvý zamestnanec nesmie odpracovať viac ako 8 hodín denne (v priebehu 24 hodín). Zamestnávateľ mu nesmie nariadiť ani s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Zamestnávateľ má tiež povinnosť viesť evidenciu pracovného času (zaznamenávať začiatok a koniec jeho pracovného času) brigádnických pracovníkov.

Viac informácií nájdeš v § 223 – 228a Zákonníka práce (aktuálnu verziu na stiahnutie nájdeš napríklad na webe Priamej akcie v sekcii Pracovné právo).

Sociálne poistenie a odvodové zvýhodnenie

Ak brigáduješ ako študent/ka, nemusíš platiť povinné nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, avšak nemáš nárok na nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti. Garančné a úrazové poistenie, ktoré za teba odvádzal zamestnávateľ, sa bude odvádzať aj naďalej. Zamestnávateľ musí navyše platiť príspevok do rezervného fondu solidarity. Okrem toho musíš odvádzať ty aj zamestnávateľ poistné na dôchodkové poistenie (ktoré sa skladá zo starobného a invalidného poistenia). 

Tzv. odvodového zvýhodnenie ovplyvňuje výšku poistného. Súvisí s hranicou maximálneho príjmu na jednu dohodu o brigádnickej činnosti. Od 1.1.2015 je táto hranica na dohodu o brigádnickej práci 200 eur mesačne. O odvodové zvýhodnenie treba požiadať. Zamestnávateľ za teba bude následne odvádzať iba garančné a úrazové poistenie (ako doteraz). Ak však hranicu maximálneho príjmu prekročíš, suma presahujúca 200 eur už bude zaťažená poistným na dôchodkové poistenie. To isté platí pre čiastky, ktoré zarobíš na dohody uzatvorené s inými zamestnávateľmi.

Odvodové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, že požiadaš zamestnávateľa o tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov (mal by ho mať k dispozícii), uvedieš, že práve túto dohodu chceš mať zvýhodnenú (že „nebudeš mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia“, ak tvoj mesačný príjem nepresiahne 200 eur), a zároveň čestne vyhlásiš, že je to jediná dohoda, pri ktorej si uplatňuješ túto výnimku. Ak pracuješ na viacero dohôd, odporúča sa vybrať tú, kde je predpoklad, že zarobíš najviac. Každý mesiac si môžeš zvoliť inú dohodu, len to musíš oznámiť príslušným zamestnávateľom, ktorých sa to týka – tomu, u ktorého si už výnimku uplatňovať nechceš, a tomu, u ktorého si ju začneš uplatňovať.

Pozor, výnimka sa nedá uplatniť spätne, takže je najlepšie uplatniť ju hneď pri podpise dohody! Inak platí od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie oznámené zamestnávateľovi.

Dôsledky uplatnenia odvodového zvýhodnenia:

*     Platenie odvodov sa zohľadní pri výpočte tvojho dôchodku (starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského a invalidného), na ktorý máš nárok odpracovaní 15 rokov na dohodu (aj pri nepravidelnom príjme).
*     Pre zamestnávateľa je samozrejme výhodnejšie, ak za teba nemusí platiť odvody (percentá z hrubého príjmu). Vtedy si preňho „lacnejší“ ako iní zamestnanci, ktorí si odvodové zvýhodnenie nechcú alebo nemôžu uplatniť (lebo si ho uplatnili u iného zamestnávateľa).
*     Štátu ako tretej strane, ktorej sa odvody týkajú, najviac vyhovuje, ak si nijaké zvýhodnenie neuplatníš, lebo sociálnej poisťovni vzrastú príjmy z odvodov od teba aj od tvojho zamestnávateľa. Štát sa teda podľa všetkého spolieha, že študenti sú neskúsení a môžu na odvodové zvýhodnenie zabudnúť. Skúsený zamestnávateľ naň však takmer určite nezabudne a pri podpise dohody  pred teba položí aj žiadosť o odvodové zvýhodnenie.

Pri uplatnení odvodového zvýhodnenia vznikajú 2 možné kategórie zamestnancov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta:

a)    žiak alebo študent zarábajúci do 200 eur – platí sa garančné a úrazové poistenie z celého príjmu,
b)    žiak alebo študent zarábajúci nad 200 eur – platí sa garančné a úrazové poistenie z celého príjmu a dôchodkové poistenie zo sumy presahujúcej 200 eur.


Tabuľka: Percentuálne odvody z odvodovo zvýhodnenej a nezvýhodnenej dohody

Formálna stránka

Zo zákona musí zamestnávateľ (teda aj pracovná agentúra) uzatvoriť dohodu písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody musíš dostať ty, druhé ostáva zamestnávateľovi. Zmluvu si dobre prečítaj a nepodceňuj ani poznámky malými písmenami. Ak sa ti niečo nezdá, prediskutuj to so zamestnávateľom ešte pred podpisom. Ak je v zmluve niečo, čo je v rozpore so ZP, automaticky to neplatí a zamestnávateľ si to nemôže vynútiť (napr. nemôže povedať, že máš dlhodobo pracovať viac ako 20 hodín týždenne, keďže ZP stanovuje, že brigádnická práca nemá presahovať „v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času“).

Dohoda sa môže uzatvoriť na dobu určitú (je presne určené, kedy sa končí jej platnosť) alebo na dobu neurčitú. V dohode sa často uvádza aj spôsob jej skončenia. Najčastejšie sú dva:
1) Okamžité skončenie, s ktorým musia súhlasiť obe strany, čo znamená, že sa so zamestnávateľom dohodneš.
2) Jednostranná výpoveď, ktorú môžeš dať ty zamestnávateľovi alebo on tebe. Po výpovedi plynie 15-denná výpovedná lehota.

Ak ťa chcú vyhodiť a nemáš vyhliadku ďalšieho zárobku, je lepšie využiť druhú možnosť; nedohodnúť sa na okamžitom skončení, ale radšej dostať výpoveď a za tých pätnásť dní si skúsiť nájsť inú brigádu. Nevýhoda je, ak sa ti črtá iná robota, šéf si ťa môže tých pätnásť dní „podržať“, aj keď nechceš.

Priama akcia

Ďalšie informácie:
Kampaň Ideš na brigádu?:
Web - http://www.priamaakcia.sk/kategoria/brigady