YURA Corporation: moc šéfov a moc pracujúcich. Taktiky a možnosti
26. február 2010
V polovici januára sa v médiách objavila informácia, že nespokojný zamestnanec firmy Yura Corporation Slovakia s.r.o. v Hnúšti strelil facku šéfovi. Išlo o reakciu na zamknutie zamestnancov vo firme, aby robili nadčas. Názory na tento čin sa rôznia. Na jednej strane sú zamestnanci nadšení, že niekto konečne prejavil nespokojnosť s katastrofálnymi pracovnými podmienkami, na druhej strane panujú obavy, že sa firma zbalí a odíde niekam, kde to bude pre ňu „výhodnejšie“.
Prevádzky Yura v Lednických Rovniach, Hlohovci, Rimavskej Sobote a Hnúšti zamestnávajú dnes spolu zhruba 3700 ľudí. Väčšina zamestnancov v Rimavskej Sobote a Hnúšti je so základným vzdelaním, zo sociálne slabších rodín, dochádzajú z okolitých dedín a miest. V okrese je takmer 30-percentná miera nezamestnanosti, takže si zamestnávatelia (nielen Yura) môžu voči zamestnancom dovoliť takmer všetko.
ZÁKLADNÉ PROBLÉMY V YURE
Nútené nadčasy. Pracovať nadčasy v Yure je povinnosť. Napríklad, ak sa chcete zamestnať v Rimavskej Sobote, nevyhnete sa otázke, či by ste boli ochotní robiť veľký počet 12-hodinových pracovných dní. Ak odmietnete, šance na prijatie sa rýchlo priblížia k nule. Viacerí zamestnanci potvrdili, že vo firme odpracujú ročne nadčasy v miere presahujúcej limity Zákonníka práce (ZP). Problémy sú aj pri dodržiavaní voľna po 12-hodinových zmenách a s platením za nadčasy.
Mzdy, bonusy a voľno. Výkonnostné prémie sa napriek vyjadreniam firmy znižujú. Na dovolenky a PN-ky sa firma pozerá ako na nežiaduci jav na úrovni zámerného absentérstva, za ktoré hrozí prepustenie. Viacerí zamestnanci sa cítia ako otroci. Sú pod veľkým tlakom a čelia donucovaniu a vyhrážkam.
Neúčinné kontroly inšpektorátu práce. Podobne ako v mnohých iných firmách, ani v Yure kontroly inšpektorátu práce nemajú veľkú váhu. Vedenie tvrdí zamestnancom, že keď zavolajú inšpektorov, firma bez problémov zaplatí pokutu a zamestnancom sa táto suma stiahne z prémií.
Presuny z jedného pracoviska na druhé. Došlo k niekoľkým prípadom, keď boli nespokojní zamestnanci z Rimavskej Soboty preradení do Hnúšte a naopak. Dochádzanie za prácou z jedného mesta do druhého je náročné, takže viacerí nakoniec radšej podajú výpoveď. Takéto praktiky sú pritom zjavným porušením ZP (preraďovanie musí byť dohodnuté v písomnej podobe s uvedením príčin preradenia, ktoré sú ohraničené v ZP, ako aj trvania preradenia).
Odbory? Zabudni! Firma odbory jednoducho neakceptuje.
Úplný výpočet problémov by vyžadoval viac informácií od väčšieho počtu zamestnancov a zamestnankýň, ako máme v súčasnosti. Samozrejme, podobné problémy sú v mnohých iných firmách, len sa o nich na rozdiel od Yury verejne nehovorí.
ÚVAHY O PRESUNE VÝROBY
Seung Kil Park, konateľ spoločnosti YURA Corporation Slovakia, s. r. o. a Yura Eltec, s.r.o. poskytol 21. februára 2010 vyjadrenia, ktoré boli publikované v článku s názvom „Yura Corporation zvažuje odchod zo Slovenska“. Viacerí zamestnanci si zavádzajúci nadpis a Parkove slová o nerozširovaní výroby vysvetlili ako úvahy o jej presune. Takéto reči medzi pracujúcimi iba posilňujú ich poslušnosť a strach, preto je namieste vysvetliť niekoľko faktov.
Koncom októbra 2009 v rozhovore pre eTrend s názvom „Káblikári prepúšťajú, Yura má opačné plány“ predstavil Park budúcu stratégiu firmy. „Chceme znížiť fixnú časť platu a zvýšiť motivačné a výkonové bonusy.“ Cieľom mala byť vyššia produktivita práce a rýchlejšia výroba. Prebiehali aj rokovania so slovenskými a českými dodávateľmi pre Yuru, týkajúce sa zníženia nákupných cien.
Po medializácii problémov v spoločnosti sa Park 21. februára vyjadril v podstate rovnako. Zopakoval úvahy z októbra 2009 o stratách vo výške niekoľkých miliónov eur. „Rokujeme s našou centrálou a zvažujeme ďalšie možnosti. Hľadáme vhodnú stratégiu. V prvom rade musíme znormalizovať firemné financie.“ Firma podľa neho tiež potrebuje – a nie, nemyslí to ako vtip – zlepšenie pracovnej morálky! Inými slovami, žiadne PN-ky či absencie, iba makať od nevidím do nevidím a ešte intenzívnejšie ako doteraz. Tým, ktorí by pomýšľali na ďalšie fyzické útoky, odkazuje: „Zákazníci nám môžu prestať dôverovať. V najhoršom prípade nám stopnú všetky svoje objednávky, a to by malo veľmi vážny dopad na celú výrobu. To, čo sa stalo, sa už nedá napraviť a zanechalo to vážne následky. [...] Aj kvôli tomuto incidentu naše rozšírenie na Slovensku už nie je možné, aj keď sme dostali ponuku od mesta Hnúšťa, ktoré by nám z projektu zrekonštruovalo halu. Musíme znova prerokovať celú stratégiu nášho pôsobenia na Slovensku." Pravdepodobne táto posledná veta v médiách rozprúdila diskusiu medzi zamestnancami o možnom odchode zo Slovenska. Park sa však k odchodu vyjadril pomerne jasne – Yura nemá v pláne zastaviť výrobu.
Je zjavné, že Park nikdy nepovedal, že by Yura chcela ukončiť výrobu na Slovensku. Ani vo februári 2010, ani v októbri 2009, kedy sa v eTrende objavili tieto informácie: „S. K. Park tvrdí, že na Slovensku zostanú dovtedy, dokiaľ tu bude Kia a Hyundai v Česku.“ Slovami Parka: „Sme úspešní iba do takej miery, ako sú úspešní oni.“ Park dokonca zamietol úvahy o výrobe pre ďalšiu automobilku kvôli úplnému vyťaženiu firmy, ktoré sa ešte zvýši, keď Kia a Hyundai začnú vyrábať nove modely áut.
Firma nie je batoh a nedá sa zbaliť len tak. Riadi sa ekonomickým plánom a hospodárskymi výsledkami. Rozhodnutia o výrobe alebo jej presune sa nerobia v reakcii na facky. Ak sa raz kórejské vedenie rozhodne, že sa zbalí a odíde, toto rozhodnutie nepríde náhle a firma sa naň dobre pripraví. Vrátane čo najväčšieho vybabrania s robotníkmi. Firma v kríze zvyčajne najprv začne prepúšťať alebo skráti pracovný čas (ak má záujem existovať ďalej a neusiluje sa napríklad o cielený krach). V Hnúšti je ale situácia opačná – ľudia musia robiť množstvo nadčasov a pracovné tempo sa zintenzívňuje. Hlavní odberatelia Yury navyše dosiahli v roku 2009 výrazné zisky a nárast predaja.
POTRESTAŤ TÝCH, KTORÍ PROTESTUJÚ (AK SA DÁ)
Yura má skúsenosti s praktikami namierenými proti zamestnancom, ktorí vyjadrili námietky voči dianiu vo firme. Napríklad v roku 2007 došlo v Sewone (dnešná Yura) v Rimavskej Sobote k dvom zastaveniam výroby. V júli kvôli nižším výplatám, v novembri kvôli meškajúcim výplatám a nevyplateným niekoľkohodinovým nadčasom. Podozriví iniciátori boli prepustení a problémy mali aj tí, ktorí o štrajku informovali verejnosť. Skúsenosti má aj z Kórey, kde sú zamestnanci oveľa bojovnejší. Ak šéfovia cítia odpor, vždy sa pokúšajú pracujúcich potrestať a zastrašiť, a tak si vytvarovať disciplinovaných zamestnancov. Dovoliť si to môžu najmä vtedy, keď sú vo firme slabí a neorganizovaní robotníci.
Čo-to vie Yura aj o praktikách svojho odberateľa, Hyundai. Napríklad počas vyjednávaní po divokom štrajku, ktorý sa odohral začiatkom decembra 2009 v moravskom závode, trvalo vedenie Hyundai na potrestaní tých, ktorí štrajk iniciovali. Kontrolu nad robotníkmi nakoniec dosiahlo vďaka odborom. Tie súhlasili, že sa nepostavia za pracovníkov, ktorí by v budúcnosti chceli štrajkovať inak ako cez odbory. Do veľkej miery sa teda podarilo zaistiť si poslušnosť zamestnancov. Faktom ale zostáva, že za uskutočnený divoký štrajk nebol nikto potrestaný a zamestnanci dosiahli malé zlepšenia. O spore v Hyundai a kontroverznej úlohe odborov v ňom uverejníme v marci samostatnú analýzu od skupiny Kolektívne proti kapitálu. Takisto budeme publikovať text o skúsenostiach robotníkov v autopriemysle zo 70. rokov v USA, ktoré sa v istých bodoch veľmi podobajú udalostiam v Hyundai.
YURA, KIA, HYUNDAI – VZÁJOMNÉ SPOLUŽITIE A ACHILLOVA PÄTA
Podnikateľské výsledky Yury za rok 2009 zatiaľ nie sú k dispozícii. V roku 2008 dosiahla Yura mierny zisk a na rok 2009 počítala so stratou. Firma prišla na Slovensko pred štyrmi rokmi spoločne s Kia Motors, pre ktorú zhruba 20 rokov dodáva káblové zväzky aj v Južnej Kórei. Po získaní odberateľa v nošovickom Hyundai musela Yura rozšíriť výrobu, čomu dopomohla aj štátna podpora (o nej uvažovala Yura aj na jeseň 2009). Park vtedy povedal: „Ak budú peniaze od vlády, pravdepodobne rozšírime výrobu v Rimavskej Sobote a Hnúšti.“
Hoci má Yura fabriku aj v Tunise (a ďalšie v Číne a Kórei), kde sú tretinové náklady na pracovnú silu, na Slovensku podniká kvôli Kii. Ako sa uvádza v eTrende, „ak by dnes v Kii chýbal jeden objednaný káblový zväzok pre vyrábané auto, vedia ho v Yure vyrobiť a doručiť do Žiliny do troch hodín od telefonátu. Nečakajú na ďalšiu dodávku kamiónom, ale posielajú zväzok taxíkom“. A čo by sa stalo, keby sa to nepodarilo? „Káblový zväzok je prvé, čo sa na karosériu auta montuje. Ak by chýbal, museli by prerušiť výrobu a to by znamenalo veľké náklady na prestoje.“ O dôvod navyše rozvíjať vzájomné kontakty medzi zamestnancami v Yure, Kii a Hyundai. Dve tretiny výroby z Yury smerovalo na jeseň 2009 do žilinskej Kie. Na rok 2010 sa uvažuje o dodávkach do Kie a Hyundai v pomere 50/50.
Poznanie týchto skutočností dáva pracujúcim silu. Keď vedia, ako funguje systém výroby a dodávok, vedia kde má slabé miesta. Na základe toho môžu vyvinúť účinnú stratégiu, ako presadiť svoje požiadavky. Môžu zatlačiť na firmu tam, kde je najcitlivejšia, a prinútiť ju v krátkom čase k želaným zmenám.
MOC PRACUJÚCICH JE VO VLASTNEJ AKTIVITE
Aj keď sú pracujúci v Yure obeťami cielenej stratégie vedenia, zameranej na budovanie ich bezmocnosti a beznádeje, v skutočnosti majú istú moc. Množstvo robotníkov sa stavia za svoje požiadavky, hoci sú v zložitej situácii. Bezmocnosť a beznádej v práci je všeobecný problém. A problémy môžeme prekonávať, ak vyvinieme vlastnú aktivitu. K tejto téme sa vyjadrujeme aj v letáku, ktorý sa objavil v týchto dňoch v Hnúšti a okolitých dedinách a mestách. Celý sa dá stiahnuť kliknutím sem. Tu je časť jeho obsahu:
V SOLIDARITE SO ZAMESTNANCAMI YURA
Je zbytočné opisovať to, čo je každému v Yura známe. Pracovné podmienky a mzdy sú proste neznesiteľné. Niektorí to vysvetľujú prístupom kórejského vedenia, ktoré očakáva svojskú pracovnú morálku a obetovanie sa. Iní si myslia, že problém nie je v kórejskom vedení, ale v slovenských vedúcich, ktorým ide o vlastný prospech. Platia v podstate obe tvrdenia. Problémom je organizácia práce a systém riadenia, teda moc, ktorú má nad robotníkmi stroj, majster a šéf. Je to moc, kvôli ktorej sme iba súčiastkami stroja.
KTO MÁ MOC NIEČO NAOZAJ ZMENIŤ?
Dá sa na to však pozrieť aj inak. Žiadna výroba sa nepohne bez pracujúcich. V tomto fakte je naša moc nad strojom, majstrom aj šéfom. Za podstatné zmeny sa muselo vždy bojovať, a to tam, kde sú šéfovia najzraniteľnejší – vo výrobe, bez ktorej šéf prichádza o zisky. Keď ľudia držia spolu a napríklad spolu zastavia výrobu, šéf je zrazu ochotnejší počúvať.
SKÚSENOSTI Z BOJOV INÝCH ZAMESTNANCOV
Keby tak existovala ľahká odpoveď, ako dosiahnuť jednotu a mať silu urobiť spoločnú akciu, ktorá donúti šéfa splniť naše požiadavky. Neexistujú však osvedčené recepty, iba zváženie situácie a skúsenosti iných ľudí. Yura dodáva napríklad pre Hyundai v Nošoviciach na Morave, kde len pred troma mesiacmi došlo k divokému štrajku. Robotníci zastavili výrobu na jednej hale, pridali sa k nim ďalšie úseky a dosiahli zopár ústupkov. O mesiac neskôr zastavili výrobu robotníci z Grammeru v Moste a dostali prísľub zlepšenia. Zvlášť Grammer je dobrým príkladom pre situáciu v Yure, pretože sa do akcie zapojili robotníci viacerých národností. Ich sila bola v tom, že sa postavili proti šéfom ako pracujúci ľudia, a nie ako ľudia tej či onej národnosti, čo by ich rozdelilo. Samozrejme, toto sú len dva nedávne príklady, ktoré sú navyše zložitejšie, ako sa dá opísať na tejto jednej strane. Viac informácií o nich, ako aj o mnohých iných príkladoch a skúsenostiach z pracovísk, je na stránke www.priamaakcia.sk. Na tomto malom priestore hovoríme iba jedno – pracujúci majú silu a tá sa dá použiť.
DEĽME SA O SKÚSENOSTI
Väčšia šanca dosiahnuť svoje je vždy tam, kde ľudia spolu pravidelne komunikujú. Nielen na jednej linke, ale aj s ľuďmi z rôznych pobočiek firmy u nás či vo svete. Takto môžu zistiť, aký je skutočný stav výroby, prekuknúť hrozby šéfov o zlých firemných výsledkoch, overiť si, aké taktiky sa proti zamestnancom využívajú inde ako u nich vo firme atď. Keď má človek takéto informácie a podporu, lepšie sa vymýšľa vhodná stratégia a je väčšia možnosť, že ľudia budú držať pri sebe. Takáto praktická činnosť je ale na Slovensku ojedinelá. Pokúša sa ju rozvíjať Priama akcia - slovenská sekcia Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), konfederácie, ktorá združuje členskou základňou riadené odborové zväzy a iniciatívy zo 16 krajín celého sveta. Na svojej webstránke informujeme napríklad o bojoch na pracoviskách, ich priebehu, záveroch a poučeniach, ktoré z toho plynú. Uskutočňujeme solidárne akcie a zameriavame sa na vytváranie kontaktov medzi pracujúcimi (minulý rok sme napríklad podporili štrajkujúcich robotníkov automobilky Ssangyong Motors z mesta Pyeongtaek, kde má fabriku aj Yura).
Ak patríš k tým zamestnancom alebo zamestnankyniam, ktorí si myslia, že takéto aktivity majú praktický zmysel alebo chceš vedieť konkrétnejšie informácie, ozvi sa nám na e-mail priamaakcia(zavináč)priamaakcia(bodka)sk, prípadne na Priama akcia; PO Box 16; 848 08 Bratislava 48. Ďalšie informácie nájdeš na www.priamaakcia.sk.
Priama akcia
slovenská sekcia Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP)
Zdroje:
Informácie od zamestnancov
Káblikári prepúšťajú, Yura má opačné plány
Yura Corporation zvažuje odchod zo Slovenska
Štrajk zamestnancov v Sewone? (PDF)
Zamestnanci spoločnosti Sewon ECS dnes štrajkovali
Štrajková pohotovosť v Hyundai, divoký štrajk v Dymose, odbory a solidarita
Ďalšie články:
Hromadná výpoveď zdravotných sestier v Humennom ako taktika v boji za zvýšenie miezd
Flexikonto a 60% z priemernej mzdy v praxi - právne vymedzenie, úskalia a dôsledky
Priame akcie na pracoviskách. (PDF)
Neistá práca počas krízy z pohľadu živnostníka
Štrajková pohotovosť v Hyundai, divoký štrajk v Dymose, odbory a solidarita
Divoký štrajk vo firme Grammer v českom Moste
V solidarite so zamestnancami ZVL Prešov protestujúcimi proti nevyplácaniu miezd a zlým pracovným podmienkam
Televízna reportáž o incidente v Yura z 12. 2. 2010
Diskusné fórum zamestnancov Hyundai a KIA