Neistá práca počas krízy z pohľadu živnostníka

Neistá práca počas krízy z pohľadu živnostníka

27. február 2009

Pracujúci v neistých a prechodných zamestnaniach (bez zmlúv, „agentúrnici“, živnostníci, brigádnici...) majú počas krízy jednu istotu - pri prepúšťaní sú v predných líniách. Zatiaľ najciteľnejšie sa tento problém dotýka slovenských pracujúcich v zahraničí. Toto je moja skúsenosť v krízou ohrozenej výrobe v Čechách.

Flexibilní na najatie, ešte flexibilnejší na prepustenie

Problémy v podnikoch spôsobené krízou to potvrdzujú jasne - prví opúšťajú pracovisko externí zamestnanci, čiže zamestnanci rôznych pracovných agentúr, brigádnici a živnostníci. Boli sme najvýhodnejší v čase, keď bolo práce veľa a ľudí nedostatok, a sme najvýhodnejší aj vtedy, keď práca nie je a je treba sa zbaviť „prebytku“. A samozrejme nikto nikomu nič nedlhuje. Agentúry skoro nikdy neplatia ani dovolenky, takže nejaké odstupné je ešte menej reálne. Podnik s tebou proste nič nemá, takže pápá...

Nie sme ani príliš známi či zaujímaví. Médiá si s nami veľmi hlavu nelámu. Pri prepúšťaní je viac-menej dobrá správa, že najprv idú tí externí. Ako keby išlo o menej závažné prípady. A pritom práve agentúrni pracujúci sú prevažne z chudobnejších regiónov Slovenska a za prácou dochádzajú do vzdialenejších častí krajiny alebo do zahraničia.

Ja sám som nejako veril, že SNÁĎ mňa sa kríza veľmi nedotkne. Pracujem ako živnostník na stavebnej údržbe v jednej strojárskej fabrike v Česku. Byť živnostník neznamená robiť sám na seba, teda aspoň myslím že nie vo väčšine prípadov. Väčšinou sú robotníci najímaní väčšími spoločnosťami. Napríklad na Slovensku v stavebnom sektore robí viac ako 180 000 ľudí na živnosť a iba niečo viac ako 50 000 normálne na zmluvu. Ale späť k práci. Hoci teda robím v neistom strojárskom sektore, hovoril som si, že však snáď... No, pred asi dvomi týždňami došiel riaditeľ nášho sektoru, že je nás na prácu, ktorú robíme, veľa. (Tým „nás“ myslím štyroch živnostníkov najatých externou (stavebnou) firmou, ktorá má na starosti údržbárske práce; nie je to ale pracovná agentúra.) Takže práca je v tomto závode iba pre troch. Našťastie materská firma, cez ktorú pracujeme, nám dokáže zabezpečiť prácu aj v iných mestách, takže budeme chodiť pracovať na striedačku pomimo. Čo znamená zase o niečo viac cestovania, ktorého už teraz mám dosť, možné nepravidelné turnusy (momentálne pracujem dva týždne a potom pár dní voľno, potom zas práca), a keď nebude práca mimo nášho terajšieho pracoviska, budeme sa striedať na (samozrejme) neplatenom voľne doma, čo by pri čoraz menšej hodnote českej koruny dlhodobo nebolo veľmi príjemné (rodina, pôžička, atď. si žiadajú peniažky...).

Agentúrni pracovníci – niekoľkotisícová masa, o ktorej sa mlčí

Horšie ako živnostníci sú na tom ale ľudia zamestnaní cez pracovné agentúry, aj keď zamestnaní asi nie je to správne slovo... Predsa len, živnostníci robia prevažne v stavebníctve, ktoré na tom zatiaľ nie je až tak zle, snáď okrem rôznych hutných stavieb, ktoré sú dosť postihnuté krízou. Poznám zopár pracovných agentúr (sám som cez jednu istý čas pracoval), ktoré by sme mohli pripísať do dlhého zoznamu firiem, ktoré prepúšťali, ale väčšina z nás si to ani nevšimne. Všetko sa udialo potichu a bez medializácie. A ak neprepúšťajú, odporúčajú svojim pracovníkom maródku. Pod agentúrou si netreba vždy predstavovať profesionálnu pracovnú agentúru. Väčšinou sú to proste akýsi divní podnikatelia, ktorí sprostredkujú robotu ľuďom z oblastí, kde je práce nedostatok.

V podniku, kde robím, pracovalo cez jednu agentúru zo Svidníka okolo 60 ľudí, no po novom roku ich nie je ani 10. Veľa z nich zatiaľ nevie, čo bude, takže nie sú prihlásení ani na úrade práce. V lepšom prípade sú na maródke. A tých agentúr je tu samozrejme viac, a nie iba slovenské, ale aj poľské...a dozvedel som sa, že niektorí agentúrnici, ktorí ešte ostali, majú zníženú hodinovú taxu až o 30 korún. Tam, kde je práca nárazová, sú robotníci nútení čakať na ubytovni, kým ich zavolajú. Raz napríklad na 8, inokedy len na 5 hodín a podobne. Toto sa deje vo viacerých od seba nezávislých fabrikách. O jednej agentúre z Bardejova sa hovorí, že prepustila 1200 ľudí (informácia z januára), čo je síce nepotvrdená správa, ale fakt je, že prepúšťala aj vlastných personálnych pracovníkov. Sprostredkúvajú robotu prevažne v Česku a napríklad zo závodu Continental v Brandýse nad Labe prepustili viac ako 200 ľudí.
Ďalšiu agentúru v Bardejove do konca roka opustilo zhruba sto ľudí. To ale nebol koniec. Ďalších pár desiatok ľudí, ktorí šli domov na Vianoce s tým, že sa v novom roku vrátia späť, čakalo nemilé prekvapenie. Ohľadom nástupu do práce sa im nikto neozval, a na čom sú sa dozvedeli, až keď im domov prišli výpovede. Čím vlastne ľudí vychytralo rozdelili a odzbrojili. Majiteľ agentúry je síce Slovák, ale žijúci v Česku, a aj keď má na Slovensku kancelárie, ľudia sa v nich ničoho nedovolajú. A zorganizovať „výpravu“ do miesta pracoviska? Na to už asi, žiaľ, neostalo síl a ochoty, čo je bežný problém pracujúcich. Jednoducho, väčšina agentúr, ktorá mala ľudí v automobilovom alebo strojárskom sektore, prepúšťala. V niektorých závodoch úplne ukončila činnosť alebo zatiaľ si drží svojich zamestnancov a platí im socku a zdravotku. Aj preto sú čísla o prepúšťaní dosť relatívne. Ale aj tak nemalé. Napríklad bardejovsky úrad práce eviduje za november a december 2008 až 901 nových nezamestnaných, ktorí pracovali predovšetkým v automobilovom a strojárskom priemysle v zahraničí. A počas januára a februára 2009 sa ich počet isto zvýši. Len pred pár dňami som stretol známych, ktorí robili v meste Mladá Boleslav a už sú bez práce...

Trh práce nás oslabil a rozdelil. Nedovoľme, aby nás kríza dostala na kolená
  
Myslím, že počas krízy je ťažké zvrátiť prepúšťanie, a pre agentúrnych pracovníkov priam nemožné. Možno by ale nebolo na škodu ukázať šéfom, ktorí sa na nás priživujú, že nemusíme byť až takí nekonečne výhodní. Poznám kopec ľudí, ktorých agentúry aj iní zamestnávatelia obabrali a okradli a oni to po bezvýslednom „dojednávaní sa“ hodili za hlavu. Napríklad kamarátka mi vravela, že pred Vianocami jej (a samozrejme aj ostatným) nedali príspevok na ubytovanie v sľúbenej a bežnej výške. Oni s tým, žiaľ, nič neurobili. Je samozrejme ťažké žiadať viac v situácii krízy. A aj ja som sa už takto zachoval... Aj po očividnom oklamaní (okradnutí) zamestnávateľom som po čase ustúpil zo svojich požiadaviek a nechal problém vyšumieť. Ale keď ma počas krízy vyhodia, zajtra si robotu ťažko nájdem. Toto je istá zmena situácie oproti minulým rokom, a preto sa musí zmeniť aj náš prístup k našim požiadavkám. Pri agentúrach a pracujúcich na dobu určitú je aká-taká výhoda oproti živnostníkom, že môžu žiadať odstupné, ktoré by im v podstate malo patriť aj podľa Zákonníka práce, ak s nimi agentúra ukončí pracovný pomer ešte pred ukončením trvania pracovnej zmluvy (je bežné, že sa to nedodržiava). A ak nepatrí, kašlať na zákonník a skúsiť žiadať ešte viac! Nikde nie je napísané, že živnostníci a agentúrnici si nemôžu vybojovať odstupné! To, že nemáme za sebou Zákonník práce a odbory, nemusí byť nevýhoda. Pri pohľade na stav, v akom sa odbory nachádzajú, je to skôr naopak. Treba sa len spojiť a problémy riešiť spolu. Veď Zákonník práce vôbec nemyslí na vyhodených živnostníkov a brigádnikov a väčšina z nás sú živnostníci z donútenia. Donútil nás trh práce, tak prečo by sme preto mali byť znevýhodňovaní?! Je očividné, že zamestnávatelia nie sú naši partneri, skôr naopak. Už len začať sa aj takto správať.

Niektorí z nás už asi také niečo skúsili (minimálne ako jednotlivci a možno aj úspešne). Treba skúsiť niečo, čo ich zaskočí. Možnosti pravdaže závisia od situácie, v ktorej sa nachádzame. Ak je na to čas, nebude na škodu zhodnotiť, kde má firma to najslabšie miesto a vyťažiť z toho čo najviac.
Dá sa napríklad nabehnúť do závodu alebo firemnej kancelárie spoločne s kolegami a kolegyňami a nepohnúť sa odtiaľ, kým nám nedajú to, čo žiadame. Alebo keby som mal nejaký firemný nástroj pri sebe a firma mi povie, že pre mňa nemá prácu a ani peniaze, určite medzi prvými krokmi, ktoré podniknem, nebude vrátenie tohto majetku:). Počul som aj o prípade, kedy robotníci držali ako zálohu zamestnávateľovo auto:). V zahraničí sa zase objavili prípady, keď bývalí zamestnanci po dohode so svojimi kolegami zastavili dopravu do práce alebo samotnú prácu. Agentúrni zamestnanci aj na Slovensku väčšinou jazdia do práce firemnými autobusmi alebo autami a miesto odchodu je väčšinou rovnaké. Snáď by nemusel byť až taký veľký problém spojiť partiu, hoci už aj z bývalej roboty, a nedovoliť autám vycestovať, kým vám nedajú, čo chcete? V takom prípade je tiež dobré vedieť, aké kľučky sú v zákone a tiež zvážiť, či budete informovať ľudí, ktorí sa chystajú z práce domov a čakajú práve na tento autobus, a ľudí, ktorí ich vystriedajú.

To je len letmo zopár nápadov, určite sa dá vymyslieť viac. Základom je nezostať vo svojich problémoch sám, ale snažiť sa ich riešiť spoločne a deliť sa o ne. Informácie aj o malých víťazstvách či prehrách majú veľký význam. Je na nezaplatenie vedieť, ako sa správa šéf alebo zamestnávateľ v rôznych nátlakových situáciách, akých chýb sa vyvarovať a podobne. Všetky tieto poznatky, môžu byť veľmi dôležité pri ďalších sporoch.

Richard Kolesár
(Priama akcia-Východ)

Svoje skúsenosti a postrehy k téme posielaj na kriza(zavináč)priamaakcia(bodka)sk alebo do diskusie k článku (prípadne na fórum kriza.priamaakcia.sk).