Piknik 2006 – Vroclav

4. júl 2006

Býval som nejaký čas v Krakove, tak som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť do Vroclavi. Nebola to náhoda vybrať si čas, kedy sa uskutočnila štvordňová akcia na všetkých vroclavských squatoch.

Vo štvrtok 15. 6. 2006, v deň začiatku akcie, sa mi nepodaril stop, takže na Wagenburg (ul. Paczkowska 26) som dorazil až keď z hlavnej prízemnej budovy už skladali aparát, na ktorom mali podľa plánu zahrať poľské Slowa we krvi, Betoniarki, nemecké ADK a ďalšie kapely, tiež bola diskopárty. Vo Wagenburgu je okrem hlavnej budovy aj viacero maringotiek a v tento piatok je tu roztiahnuté aj cirkusové šapitó. Určite vystupovali Kejos theater cirkus! O čo ide? Inteligentná pantomíma, vtipné žonglovanie, triky a zábava v perfektnom podaní squaterov, ktoré som mal možnosť vidieť pri inej príležitosti. Medzi obyvateľov squatu možno zarátať aj päť kohútov a jednu sliepku.

Akcia ale pokračuje v Centre reaktivacji kultury – CRK – (ul. Jagielloñczyka 10 C/D), kde sa presúvam krátko pred večerom. Tu už panuje zvláštna atmosféra poľských kamenných domov, ktoré zvierajú medzi sebou toto alternatívne stredisko. V dvojposchodovej budove na vrchnom poschodí bývajú obyvatelia domu, je tu kuchyňa. Na prvom poschodí spíme my, návštevníci, v inej miestnosti sa chystá Food not bombs. Na prízemí je koncertná sála, pivnica a záchody. V druhej budove je premietacia miestnosť, bar a miestnosť na diskusie, workshopy.

Medzičasom sa už na dvore hrá stolný futbal, fičí hudba z gramofónov, ľudia postávajú a rozprávajú sa. V premietacej miestnosti sedí asi 20 ľudí, ktorí sledujú videá a diskutujú s delegátmi prípravného výboru NO G8 v Nemecku 2007. Do St. Petersburgu 2006 na tohtoročné stretnutie G8 zase pozývajú dvaja Bielorusi, ktorí sa snažia prekonať predsudky o Rusku. Pomaly sa tiež rozbieha koncert, nemám ale dnes chuť naň, tak sa motám okolo distribúcie tričiek, knižiek, CD s problematikou G8, subkultúrnych materiálov a doplnkov oblečenia. Ochutnávam vegánske jedlo, ktoré je, verte-neverte, chutné a sýte. Stretávam ešte ľudí z Estónska, Nemecka, Slovinska, zmorený zaspávam, hoci z poschodia nižšie znejú gitary a bicie kapiel Monster, 19 wiosen, El banda a.i.

Ráno sa zobúdzam prvý, všetci spia, niektorí len hodinu. Bez problémov s vodou či prúdom riešim rannú hygienu, čo je fajn, lebo podmienky v squatoch a alternatívnych centrách sú rozličné. Okolo obeda sa idem prejsť do mesta, na Vroclavskú univerzitu a námestie.
Pristavím sa pri imidži účastníkov účastníčok pikniku. Na ulici je vidno moderný stereotyp – chlapík holá hlava, športové oblečenie, dievča dlhé učesané vlasy blond či brunet sukňa alebo rifle s ružovým opaskom. Tuná na pikniku je to pestré, vlasy rozličných farieb a účesov s dredami či bez, pri oblečení viacej prevažuje čierna farba, ale aj všetky ostatné farby sú zastúpené.

V sobotu 17. 6. sa vydávam so skupinkou pešo z Jagielloñczyka na squat  Kromera (ul. Kromera 6A), iní idú dodávkami či električkou. Cesta vedie okolo Odry pri západe slnka, štípu komáre. Pred dvojposchodovým squatom chvíľu čakáme než odíde hliadka, nechceme byť legitimovaní. Potom čakáme, kým sa podarí zabezpečiť v budove elektrinu. Po hodine sa začína premietať v preplnenej vydýchanej miestnosti film Xaviera Zulawskiego Chaos. Film sa odohráva v Poľsku, hrdinom je pankáč, hrajú aj mafiáni, prostitútky, díleri narkotík. Možno si zjesť fajn vegánske/vegetariánske jedlo, ísť do podzemných priestorov na techno alebo hore je koncert kapely, ktorá používa parochne, farby na tvár a kostýmy – výrazne prekračuje stereotypy v obliekaní, maľovaní a vystupovaní. Odchádzam až okolo 3 hodiny nadránom spokojný spať na CRK.

V nedeľu vládne slnečné počasie, diktuje pohodu a najväčšiu dobrotu, ktorú si pripravili aktívni ľudia z Vroclavi. Najskôr sa rozdáva v parku neďaleko CRK jedlo pre asi 40 hladných  sociálne slabších ľudí a potom sa presúvame na miesto, ktoré plagáty označili „Dozviete sa v pravý čas.“ Konkrétne ide o pol roka vysťahovaný squat, v ktorom predtým bývali hlavne dievčatá a ktorý na tento jeden deň ožil. Visia vlajky na dome, do obrovskej záhrady hrá hudba cez elektrinu z generátora, vo vzduchu vonia vegánsky gril, zjesť sa dá zeleninový šalát a na strome sú čerešne. Niekto hrá stolný futbal, iný sa opaľuje alebo si číta, ďalšia sa rozpráva... Mne sa páčia pohľady okoloidúcich cez plot, ktorí zvyknutí na ticho v záhrade zrazu vidia 40 ľudí, ktorí sa tvária akoby tam boli odvždy. K večeru, hoci sa mi vôbec nechce, opúšťam veselú spoločnosť, cestujem späť do Krakova.

Návštevu Vroclavi môžem iba vrele odporučiť každému/každej , ktorý/á má chuť spoznať nových ľudí, pobývať si na squatoch či spoznať iné mesto.

Daniel Drevený
Info: www.punx-piknik.prv.pl