Predstav si situáciu, že si na pracovisku, kde vedenie stále viac tlačí na výkon, nechce za prácu navyše platiť a ešte aj došlo k sexuálnemu obťažovaniu kolegyne zákazníkom, čo vedenie bagatelizuje. Premýšľaš, ako donútiť vedenie, aby sa situáciou zaoberalo. Snažíš sa spojiť s kolegyňami a kolegami, no nemáš podporu od všetkých. Takúto a ďalšie situácie sme riešili na workshope, ktorý sa uskutočnil vo februári v Bratislave a zastrešoval ho náš kamarát zo zväzu Solidarity Federation.
Celodenný workshop bol rozdelený do štyroch častí, ktoré na seba nadväzovali a približovali základné kroky pri organizovaní sa na pracovisku.
Ako začať? Mapovanie pracoviska
Najskôr sme začali zodpovedaním si niekoľkých otázok: Aká je rola organizátora či organizátorky na pracovisku? Čo znamená mapovanie pracoviska? Treba sa držať pracovného práva alebo je lepšie ho ignorovať?
V skupinkách sme si precvičili, ako čo najlepšie spoznať pracovisko a na čo sa zamerať. Nejde pritom len o mapovanie fyzického priestoru. Organizátorská práca súvisí vo veľkej miere so spoznávaním situácie jednotlivých ľudí. Vyžaduje si nájdenie vhodného spôsobu, ako sa rozprávať s kolegami a kolegyňami, a je viac o počúvaní ako rozprávaní. Cieľom je na základe aktuálnych problémov spoločne vytvoriť plán, ako ich vyriešiť.
Identifikácia problému
Práve identifikácia možného problému na pracovisku je kľúčová. Všetky problémy sa nedajú vyriešiť naraz. Konečný výber môže vzísť z toho, na čom vznikne najväčšia zhoda. Môže to byť niečo, čo vyvoláva medzi ľuďmi hnev a zároveň ich nerozdeľuje. Dôležité je tiež nepodľahnúť kultúre prázdneho sťažovania sa a klebiet. Naopak, potrebujeme sa sústrediť na problémy, ktoré sa dajú vyriešiť.
Zorganizovanie stretnutia
Stretnutie je miestom, kde sa spoločne prijímajú kroky, ktoré treba podniknúť. Lenže stretnúť sa v situácii, keď pracujeme na zmeny, sme z rôznych lokalít alebo nás doma čaká „druhá zmena“ v domácnosti, môže byť celkom náročné. Riešením môže byť stretnutie na mieste neďaleko pracoviska. Malo by byť dostatočne pokojné a vedenie by o ňom rozhodne nemalo vedieť. Koho pozvať? Ako sa zachovať k ľuďom, čo nám na pracovisku nie sú sympatickí? Je lepšie vyrobiť leták či plagát alebo si o tom povedať osobne? V tomto bode už organizátorstvo zhruba vie, čo by bolo najlepšie, a usiluje sa skoordinovať stretnutie tak, aby sa ho mohlo zúčastniť čo najviac ľudí z pracoviska.
Priebeh stretnutia
Pred stretnutím je potrebné mať predstavu, ako by mohli vyzerať konkrétne požiadavky a aké akcie by zvyšok ľudí na pracovisku vedel uskutočniť. Takisto je dobré zamyslieť sa, kto bude stretnutie moderovať a robiť zápis.
Odporúča sa začať stretnutie zhrnutím problému a každá osoba by mala dostať priestor vyjadriť sa k veci bez toho, aby bola prerušovaná. Konkrétne závery a kroky, ku ktorým sa dostaneme v priebehu diskusie, treba odsúhlasiť. Ak z rôznych dôvodov nie je zjavný konsenzus, riešením môže byť súhlas väčšiny formou hlasovania.
Stretnutie by sa malo skončiť, až keď je dohoda na presných požiadavkách a forme komunikácie s vedením. Zhoda by mala byť aj na dátume akcie (mal by byť vybraný tak, aby sa do nej mohlo zapojiť čo najviac ľudí) a na osobách, ktoré budú mať na starosti jej koordináciu. Je vhodné pripraviť sa aj na možnosti zvyšovania nátlaku, pokiaľ by prvá akcia nezabrala.
Samotná akcia a čo po nej
Pre organizovanie sa na pracovisku a prípravu aktivít je dôležité udržiavať pravidelnú komunikáciu so všetkými zúčastnenými. Vďaka tomu vieme reagovať na rôzne triky a zákernosti zo strany vedenia, rozptýliť obavy a vyhnúť sa tomu, že ľudia začnú „odskakovať“. Je tiež vhodné plánovať aktivity tak, aby úlohy nemala na starosti len jedna osoba (čo súvisí aj s hrozbou vyhorenia).
Začína sa zvyčajne s menšími akciami, ktoré predstavujú čo najmenšie riziko pre kolegov a kolegyne, ale môžu byť efektívne a prinútia vedenie akceptovať požiadavky. Tesne pre akciou a po nej je pre morálku zúčastnených dobré na chvíľu sa stretnúť.
Výsledkom akcie môže byť nejaká ponuka zo strany vedenia, ale aj odmietnutie či mlčanie. Prípadnú ponuku od vedenia treba prediskutovať a kolektívne schváliť alebo odmietnuť (napríklad hlasovaním). Odmietnutie požiadaviek alebo mlčanie vedenia znamená, že treba začať plánovať akcie, ktoré vyvolajú väčší nátlak.
Ak vyhráme, treba to osláviť. Ak prvé kroky nefungovali, možno treba zmeniť taktiku. Ak sa vyčerpajú všetky možnosti alebo ľudia prestanú mať záujem pokračovať v spore, má zmysel ho ukončiť. V každom prípade, je dobré sa o výsledku porozprávať. Môžeme zhodnotiť, čo sa nám darilo a v čom sme mali medzery a dospieť k poučeniam. Takisto je dobré vedieť, či majú ľudia na pracovisku záujem riešiť problémy aj v budúcnosti a vytvoriť nejakú viac či menej formálnu skupinu.
Zhodnotenie workshopu
Workshop poskytol možnosť zamyslieť sa nad organizovaním sa na pracoviskách uceleným spôsobom a rozpoznať, ako sa dostať zo situácie, keď na pracovisku nerobí nikto nič, až po konkrétne kolektívne kroky. Nie každá situácia je však v danej chvíli riešiteľná a hovorili sme aj o príkladoch, kedy dáva väčší zmysel jednoducho zmeniť zamestnanie.
Formou hrania rolí sme si vyskúšali aj scenár stretnutia, na ktorom sa riešil problém spojený so sexuálnym obťažovaním zamestnankýň hotela. Diskusie v skupinkách pri plnení jednotlivých úloh boli veľmi cenné a mohli sme pri nich zhodnotiť naše doterajšie skúsenosti, ale aj schopnosti a naučiť sa niečo nové.
Workshop vychádzal z reálnych situácií a príkladov bojov pracujúcich. Pomohol nám lepšie sa pozrieť na situáciu na vlastných pracoviskách a poskytol záchytné body, ako všeobecne konať v prípade problémov.
Ďakujeme Solidarity Federation za ochotu prísť a predstaviť nám tento workshop prihliadajúci na špecifické situácie a skúsenosti žien a kvír ľudí.
Zväz Priama akcia
