Po workshope o kolektívnom prístupe k fyzickej bezpečnosti sme tento polrok zorganizovali ešte ďalšie dva. Druhý v poradí sa týkal používania rodovo citlivého jazyka, a to nielen v činnosti zväzu, ale aj v našom bežnom živote.
Na workshope sme spolupracovali s našou kamarátkou elis z iniciatívy Nebudeme ticho (FB, IG), ktorá sa téme venuje. Samotný workshop pozostával z dvoch častí. Prvá bola teoretickejšia a rozobrali sme v nej, čo je vlastne necitlivý jazyk. Uviedli sme si množstvo príkladov od tých „známejších“ až po také, pri ktorých by nám možno na prvý pohľad nenapadlo, že môžu pôsobiť nevhodne alebo urážlivo.
Problematické je napríklad používanie tzv. generického maskulína, čiže mužského rodu na označovanie mužov aj žien (hostia, študenti), sexistický, stereotypný a mačistický jazyk (úspešný muž vs. žena kariéristka, sláva hrdinom, chlapci neplačú), ale aj slová, v ktorých sa skrýva nejaká forma útlaku (zbabelec je odvodené slova baba; vzmuž sa od slova muž; kretén, debil, idiot a pod. sú stupne mentálneho postihnutia; zverstvo, sviniar, krava, odkazujú na mimoľudské zvieratá a spájajú ich s negatívnym hodnotením).
Okrem problematických slov sme sa zamerali aj na možné riešenia. Ľudia majú často pocit, že nahrádzať tieto slová inými je neprirodzené a umelé, ale práve nahrádzaním, používaním iných/nových možností a hraním sa s jazykom je jazyk živý, rozvíja sa a reflektuje nové postoje a vzťahy v spoločnosti. Keď sa chceme vyhnúť necitlivému jazyku, nemusíme to robiť mechanicky (napr. vybrať si jeden spôsob a „otrocky“ ho používať v celom texte/reči), keďže slovenčina ponúka spôsobov viac: môžeme používať mužský aj ženský rod (učitelia a učiteľky), prípadne ich v texte striedať, používať bezrod alebo iné novotvary (študentstvo, sme radx), hviezdičky, lomky a pod.
V tejto súvislosti bola zaujímavá poznámka o zneviditeľňovaní: nie je vhodné používať iba bezrod alebo novotvary či kolektívne pomenovania (napr. študentstvo). Vzhľadom na to, že žijeme v spoločnosti, v ktorej sú stále normou dva rody, úplné nahradenie mužského a ženského rodu by znamenalo vylúčenie osôb, ktoré sa identifikujú ako ženy a ignorovanie útlaku zameraného voči nim, Okrem toho je vhodné rešpektovať, v akom rode sa chcú ľudia nechať oslovovať a aké zámená chcú používať, vyhýbať sa stereotypom a sexistickým vtipom a pod.
V druhej časti workshopu sme spoločne pracovali so slovenským prekladom stanov Medzinárodnej asociácie pracujúcich a snažili sme sa hľadať kreatívne riešenia, ktoré by rodovo necitlivý preklad vylepšili, ale zároveň by zneli v slovenčine prirodzene. Bolo skvelé, že na workshope sa stretla skupinka osôb s rôznou rodovou (či bezrodovou) identitou, z ktorých navyše viacero pracuje s jazykom, čo sa odrazilo aj na rozmanitosti riešení. Prekvapilo nás, koľko rôznych alternatívnych možností nám napadlo a že aj napohľad „neriešiteľné“ vety v texte sa dali šikovne preformulovať.
Ďakujeme elis za podnetný a praktický workshop a všetkým, čo prišli, za možnosť spolupracovať v príjemnej atmosfére a bezpečnom prostredí.
Zväz Priama akcia
Súvisiace články:
Workshop o kolektívnom prístupe k fyzickej bezpečnosti
