V máji kontaktoval Sieť pracovníkov zamestnaných v odvetví spojenom s ubytovaním a stravovaním v Brightone (BHW) pomocník v kuchyni. Pracoval v drahej a rušnej reštaurácii na nábreží a dostal výpoveď, pričom mu nevyplatili mzdu, sumu za sedemdňovú výpovednú lehotu ani sumu za nevyčerpanú dovolenku. V Brightone, kde šéfovia výrazne porušujú zákonník práce, sú takéto prípady pomerne rozšírené. Úrady, orgány zaoberajúce sa obchodom a existujúce odborové zväzy o nich vedia, no nemajú záujem konať.
Podmienky práce v reštaurácii
Bojovný postoj pracovníka bol pre zväz SolFed (ktorého súčasťou je BHW) inšpiratívny, rovnako ako jeho odhodlanie zapájať sa do sporu vo všetkých jeho fázach. Ukázalo sa, že dostával fixnú mzdu bez ohľadu na počet odpracovaných hodín a bežne sa od neho očakávalo, že bude robiť viac ako dohodnutých 50 hodín týždenne, aj keď to znamenalo, že dostával menšiu sumu ako je minimálna mzda, niekedy dokonca menej ako 4 libry na hodinu. Je neuveriteľné, že to mal uvedené aj v pracovnej zmluve, ktorá bola tým pádom nezákonná. Okrem dlžnej mzdy mal pracovník spor so šéfom a šéfkuchárom aj o okolnostiach svojho odchodu – obaja nepravdivo tvrdili, že iba tak odišiel z práce, hoci v skutočnosti zistil, že nie je uvedený na rozpise šícht, a tak sa vrátil domov. Navyše obaja vyhlasovali, že 7-dňovú výpovednú lehotu si odpracoval týždeň predtým, hoci im povedal, že chce pracovať ešte niekoľko týždňov. Našťastie si nechával e-maily a SMSky všetkých rozpisov šícht a korešpondenciu s vedením, ktorá dokazovala, že sa mýlia.
Spolupráca so zväzom SolFed
Pracovník spoločne so SolFedom pripravil návrh listu s požiadavkami a požadovaným termínom vyplatenia dlžnej sumy (po jeho uplynutí by sa prešlo k ďalším kolektívnym akciám) a dvaja kamaráti z BHW podporili pracovníka pri odovzdávaní listu šéfovi. Ten ho prevzal a vyjadril záujem problém vyriešiť, no dodal, že neakceptuje zapojenie SolFedu do sporu. Následne začala byť šéfova žena verbálne agresívna a pohrozila zavolaním polície, ak neodídeme. Dohodlo sa ďalšie stretnutie, na ktoré prišiel pracovník s niekoľkými členmi SolFedu, pričom ďalší počas diskusie zostali vonku. Tentoraz mal šéf zmierlivejšiu náladu a súhlasil, že na list zareaguje e-mailom. Tvrdil, že počas pracovných dní má veľa práce, lebo pracuje vo finančnom sektore v Londýne, na čo sa mu dostalo odpovede, že teda nebude mať problém zohnať peniaze.
Šéfove triky
Nasledovala e-mailová komunikácia, v ktorej padol návrh aj protinávrh. Pracovník poskytol dôkazy a neoblomne si stál za svojím aj napriek pokusom šéfa spochybniť jeho tvrdenia. Dohodlo sa ďalšie stretnutie, počas ktorého SolFed úspešne obhájil požiadavku vyplatenia peňazí za obdobie výpovednej lehoty a šéf v podstate súhlasil, že zaplatí celú sumu. „V tomto štádiu sme sa rozhodli pozdržať priame akcie proti reštaurácii. Šéf však potom prišiel s nižšou ponukou, ako bola pôvodná požiadavka, na čo sme zareagovali určením termínu, dokedy má zaplatiť všetky peniaze, inak prejdeme k otvorenému sporu a kampani s letákmi a piketmi. Pracovník však napokon prijal túto o 50 libier nižšiu ponuku s tým, že to považuje za čiastočné víťazstvo, ktorému dáva prednosť pred dlhotrvajúcim sporom o ukradnutých 50 libier,“ uvádza SolFed.
Kritické hodnotenie sporu
SolFed dodáva, že počas sporu sa vytvorila šablóna, ktorú už dobre poznajú – šéf reaguje nahnevane a počas prvej návštevy sa vyhráža políciou, potom si prečíta požiadavky a pochopí, že sú zákonné, pokúsi sa vyjednať nižšiu sumu, a nakoniec príde s vlastným návrhom, ako by sa spor skončil, pričom zároveň odmietne vyplatiť nejakú smiešnu sumu, aby si zachoval tvár. Pri hodnotení sporu sa členovia SolFedu zhodli, že mali „ísť do priamych akcií skôr a nedať šéfovi príležitosť ovládnuť situáciu, čo predstavuje cennú lekciu do budúcich sporov. 50 libier, ktoré šéf nevyplatil, je z hľadiska obratu reštaurácie zanedbateľnou sumou. Kapitalistov motivuje moc a postavenie do takej miery, že každú formu konfrontácie považujú za útok na celú svoju osobnosť a akékoľvek ústupky, hoci aj drobné, vnímajú ako prejav slabosti.“
SolFed bude naďalej podporovať pracovníkov v dosahovaní požiadaviek v boji proti šéfom a tvrdí, že zvrátiť vzťah šéf-pracujúci je prinajmenšom rovnako dôležité ako získať späť ukradnutú mzdu.
Podľa článku na webe SolFed spracoval Michal Tulík
Súvisiace články:
Bankrot ako výhovorka pre nesplnenie požiadaviek v spore
Stačí len priama akcia!
Reštaurácia v Brightone zaplatila zadržiavanú mzdu
SolFed-Brighton: Krčma vyplatila dlžnú mzdu
Ako môže spor so šéfom posilniť pracujúcich – príklad kaviarne v Brightone
Postrehy z medzinárodnej konferencie Priamej akcie „Problémy v práci?“
Úspešný záver sporu o nevyplatenú mzdu pre pokladníčku v potravinách
Úspešný piket pracovníčok pobočky nadnárodného reťazca hotelov v Brightone
Dôležitý úspech kampane proti workfare – priame akcie prinútili Holland & Barrett vystúpiť zo systému
Zväz SF v Brightone zakončil rok 2014 dvomi novými víťazstvami