Obe zamestnala medzinárodná pracovná agentúra na upratovanie hotelových izieb. Agentúra má neslávnu povesť – odmieta vyplácať mzdy, zvlášť po ukončení pracovného pomeru. Jednej pracovníčke dlhovali 286 libier za nevyčerpanú dovolenku, (ktorú si pôvodne chcela vyčerpať, no odmietli ju schváliť) a za 2 dni práceneschopnosti. Podobne to bolo aj v druhom prípade, kde išlo o sumu 180 libier, pričom šéf tvrdil, že pracovníčka „stratila“ právo na platené voľno.
Pracovníčky odhalili zahanbujúce pracovné podmienky v hoteli. „Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nikto nerieši a tlak na pracovný výkon je obrovský. Očakáva sa, že budeme pracovať veľmi rýchlo a prejdeme 3-4 izby za hodinu, niekedy bez obednej prestávky, takže sme niekedy dehydrované alebo sa nám krúti hlava. Vždy vieme, kedy sa má začať upratovať, ale nikdy nie je jasné, kedy sa končí.“
Zodpovední sú podľa nich rovnako hotel aj agentúra. „Ponúkajú lacné izby, ale jediná naozaj lacná vec v tomto hoteli je pracovná sila ľudí, ktorí vďaka agentúre dostávajú 2 libry za izbu – za výmenu bielizne, čistenie a upratovanie niekedy veľmi špinavých izieb. Nikoho potom neprekvapia vysoké zisky hotela.“
Zaznamenávanie skúseností pracovníkov tvorí dôležitú časť stratégie BHW. Vzniká databáza „zlých“ zamestnávateľov - informácie o nich sa zdieľajú na sociálnych sieťach a zapisujú do mapy s vykorisťujúcimi zamestnávateľmi.
Vstup do sporu na pracovisku sa začína vypracovaním stratégie. Agentúre sme najprv poslali žiadosť o vyplatenie peňazí podpísanú pracovníkmi, a keď neprišla žiadna odpoveď, nasledovala kolektívna požiadavka podpísaná BHW a lokálnou skupinou Solidarity Federation v Brightone (MAP Veľká Británia). Výsledkom bolo iba čiastočné vyplatenie jednej pracovníčky.
Ďalším krokom bol leták o kampani proti hotelu a agentúre, ktorý sme odoslali s varovaním, že ak nebudú okamžite vyplatené dlžné peniaze, začne sa kampaň. Hlavnú pozornosť sme chceli venovať hotelu, lebo je za situáciu priamo zodpovedný a zraniteľnejší z hľadiska dobrého mena. Šéfovia hotela by potom museli pritlačiť na agentúru, nech zaplatí.
V jedno sobotné marcové ráno sme zorganizovali piket pred hotelom so slušnou účasťou. Letáky sme rozdávali hotelovým hosťom, zamestnancom aj manažmentu. Umiestnili sme ich aj na čelné sklá áut hotelových hostí. Šéfku hotela to zjavne prekvapilo a počas diskusie s dvoma našimi delegátmi urýchlene kontaktovala oblastného manažéra a šéfa pracovnej agentúry. Pri odchode sme prisľúbili, že ak sa požiadavky nesplnia, akcie ešte zintenzívnime a zapojíme aj sociálne médiá, čo manažérku očividne vystresovalo.V nedeľu ráno nás kontaktoval oblastný manažér hotela aj riaditeľ agentúry so žiadosťou, aby sme pozdržali ďalšie akcie, kým vec prešetria. O týždeň vyplatili všetky peniaze. Riaditeľ agentúry sa vyjadril, že peniaze vyplatili ako „prejav dobrej vôle“. Sme v úžase, koľko dobrej vôle dokáže vyvolať kampaň založená na priamej akcii!
Z webstránky Solidarity Federation preložili Daniel Drevný a Michal Tulík