V najnovšej verzii brožúry Ideš na brigádu? sme upravili výšku minimálnej hodinovej mzdy v roku 2019. Text je založený na skúsenostiach brigádnikov s problémami počas brigád a obsahuje aj výklad právnych úprav. Leto je vhodný čas na oživenie týchto informácií. Ak máš problémy na brigáde alebo všeobecne v práci a chceš ich aktívne riešiť, kontaktuj nás: https://www.priamaakcia.sk/kategoria/o-nas-kontakt/.

Cez víkend 15.-16. júna sme sa zúčastnili zjazdu zväzu Solidarity Federation v priestoroch kultúrno-sociálneho centra pre utečencov v Manchestri. Diskusie delegátov a delegátok z piatich lokálnych skupín (Manchester, Brighton, Liverpool, Severný Londýn a Bristol) boli veľmi konštruktívne a priniesli dôležité praktické závery do nasledujúceho obdobia. Medzi najdôležitejšie témy stretnutia patrili stratégia SolFedu na pracoviskách, rozvíjanie odvetvových zväzov (hlavne v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, ale aj v súvislosti s problémami s bývaním) a školenia o organizovaní sa na pracovisku. Spestrením bol workshop o pracovných zmluvách a užitočnosti poznania zákonov pri potenciálnych sporoch, do ktorého sme sa zapojili aj my.

Už dlhšiu dobu sme plánovali urobiť akciu, ktorá by sa týkala umenia. Z pôvodného zámeru urobiť rozhovor s umeleckou skupinou Hogwash, pre ktorých sme minulý rok organizovali výstavu v Bardejove, sa nakoniec vykľula výstava plagátov v bratislavskej komunitnej obývačke Bystro. Potrvá až do 30. júla, takže tých, ktorí nestihli otvorenie, srdečne pozývame pozrieť si ju počas otváracích hodín Bystra. A prečo počas Prvého mája práve umelecká výstava? Dôvody vysvetľujeme v príhovore, ktorý, žiaľ, počas vernisáže nestihol zaznieť, no jeho obsah nájdeš v článku.

Naše aktivity boli v roku 2018 opäť celkom pestré. Usporiadali sme výstavu umeleckého kolektívu Hogwash, viedli sme spor o nevyplatenú mzdu, zúčastnili sme sa podujatí, na ktorých sme prezentovali našu činnosť, vyjadrovali sme solidaritu s bojmi v zahraničí atď. Toto je naša rekapitulácia roku 2018.

Tretiu časť článku o našom nedávnom víťazstve v prípade dlžnej mzdy a náhrady mzdy uzatvárame rozhovorom s Jakubom. Zatiaľ čo v predošlých dvoch častiach sme sa venovali vývoju problému až po jeho úspešné ukončenie a všeobecnejším témam týkajúcim sa zákona a našej kolektívnej moci, teraz sme sa zamerali na to, ako sa na celú vec pozeral Jakub.

V predchádzajúcom článku sme sa venovali hlavne tomu, ako sa nám s Jakubom podarilo vybojovať vyplatenie mzdy a náhrady mzdy v celkovej výške 584,61 €. Teraz by sme chceli napísať zopár slov o problémoch, s ktorými sme sa počas riešenia Jakubovho prípadu stretli. Keďže sa týkajú zákona, dajú sa zovšeobecniť na veľký počet pracujúcich. Tému uzavrieme v nedeľu rozhovorom s Jakubom.

Začiatkom februára navštívila necelá dvadsiatka ľudí jedno z bratislavských bistier. Neprišli sme si posedieť, ale odovzdať list s požiadavkou na vyplatenie mzdy a náhrady mzdy bývalému pracovníkovi Jakubovi. Majiteľka podniku mu dlhovala vyše 500 €. O 19 dní (tesne pred vstupom nášho zväzu do sporu s bistrom) ich dostal na účet. V trojdielnom článku vysvetlíme, o čo vlastne išlo, ako sa nám podarilo uspieť a čo si o tom všetkom myslí Jakub. V príbehu sa určite nájde veľa pracujúcich nielen z gastronómie a týmto príkladom chceme ukázať, že má zmysel bojovať.

V prvý februárový týždeň sa na vyše 40 poštách v Poľsku objavila epidémia „chrípky poštových holubov“. Vyznačuje sa všeobecnou slabosťou spôsobenou prepracovanosťou a zlými pracovnými podmienkami a veľmi negatívne ovplyvňuje zdravie človeka. Na pobočkách sa preto objavila výzva k návšteve lekára a množstvo pracujúcich naozaj skončilo na PNke. V niektorých mestách išlo až o tretinu personálu a v menších mestách nepracoval nikto.

Nasledujúci text vznikol na základe informácií, ktoré nám poskytla naša sesterská organizácia Národná konfederácia práce (CNT – MAP Francúzsko). Súčasťou článku je aj krátka správa z dnešnej solidárnej akcie na podporu štrajku zvolaného žltými vestami a za prepustenie uväznených ľudí.

Našim kamarátom a kamarátkam zo zväzu WAS sa nedávno stala nemilá vec: niekto im ukradol organizačné peniaze. A tak spoločne s ďalším kolektívom, ktorému sa zhodou okolností stalo to isté, usporiadali v sobotu 29.7. benefičnú párty, na ktorú pozvali aj nás. Naposledy sme sa videli v roku 2014, keď sme v Bratislave organizovali konferenciu Problémy v práci?, boli sme teda zvedaví, ako sa im darí.

V rámci zväzu Solidarity Federation (MAP-Británia) v Brightone vznikol pred rokom Zväz nájomníkov, ktorého cieľom bolo navzájom si pomáhať v sporoch týkajúcich sa bývania. Na nasledujúcich riadkoch prinášame súhrn úspechov, poučení a poznatkov z prvého roka bojov, ktoré dokazujú, že anarchosyndikalistická prax sa neobmedzuje len na riešenie problémov na pracoviskách.

Pri spracovaní článku o Prvom máji 2018 nás potešila informácia o existencii anarchosyndikalistickej organizácie v Bangladéši. Bangladéšska anarchosyndikalistická federácia (BASF) je prvou takouto organizáciou v histórii krajiny. Vznikla na podnet aktivistov, ktorí už niekoľko rokov podporovali zberačov a zberačky čajových listov prevažne v regióne Sylhet. Začiatkom júla zorganizovala konferenciu, na ktorej sa zúčastnila aj generálna sekretárka Medzinárodnej asociácie pracujúcich Laure Akai.

Naši kamaráti z pražskej solidárnej siete Solis spustili v apríli 2018 webstránku www.SefovePodLupou.cz. Je určená pracujúcim, ktorí chcú informovať o praktikách šéfov, pracovných podmienkach či iných problémoch na pracovisku. Prvé reportáže už boli zverejnené, a hoci sa zatiaľ týkajú iba pracovísk v Českej republike, stránka má potenciál pokrývať aj situáciu na Slovensku, preto sú informácie zo Slovenska viac než vítané.

V novembri 2017 sa nášmu zväzu spoločne s pracovníkom reštaurácie podarilo získať peniaze za nepreplatenú dovolenku vo výške 201 eur. Takmer rovnaký problém riešili tento rok aj naši kamaráti zo zväzu Solfed v Brightone. Uspeli rovnako ako my (v ich prípade išlo o sumu 1000 libier) a takisto bez nutnosti zorganizovať nátlakovú akciu. Navyše veľmi symbolicky – na 1. mája. Bývalá zamestnankyňa práčovne opisuje svoje pocity zo sporu proti šéfom, s ktorými mala predtým dobré vzťahy.

Medzinárodná asociácia pracujúcich, ktorej sme členskou sekciou, prekonala v roku 2016 rozkol, ktorý znamenal odchod niekoľkých organizácií. Generálnej sekretárke MAP sa podarilo veľmi dobre priblížiť zložitú situáciu, ktorá predchádzala tomuto kroku. V druhej časti rozhovoru vysvetľuje, čo sa vlastne stalo.

Generálna sekretárka MAP odpovedala pred niekoľkými týždňami na otázky novín lokálnej federácie zväzov v Granade (CNT-AIT), ktoré sa týkali aktivít MAP v jednotlivých krajinách sveta. V prvej časti rozhovoru vysvetľuje niektoré problémy spojené s organizovaním sa na pracoviskách a v komunite v rôznych krajinách. V druhej časti, ktorú zverejníme o týždeň, objasňuje situáciu v MAP, v ktorej v roku 2016 nastal rozkol.

Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v Trenčíne. Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo, no po zrušení fakulty začal pracovať ako šofér pre Dopravný podnik Bratislava. Po štyroch mesiacoch skončil v Nórsku, kde, ako sám vraví, je práca rozmanitá a každý deň ho nasrdí niečo nové. Málokto sa rozhodne napísať knihu o tom, čo robí, a asi ešte menej ľudí to dokáže urobiť aj zábavne. Presne to sa však Ondrejovi podarilo.