Jedlo namiesto politikov (9. 12. 2006)

14. december 2006

Tak dneska na Food not bombs ma opäť hriali „staré dobré časy“. Spolu nás bolo asi 25 ľudí, všetkých možných vekových kategórií (od prenatálneho veku, cez mládež až po starých ľudí) a oboch pohlaví a jeden pes Delfina.

Okrem výbornej bielej fazuľovej polievky (áno, síce som neokoštoval, ale sa minula a nikto nefrflal:)), ktorú navarila Sofia, bol zákusok od Katky a čaj od Bubáka. Takže ozaj nádielka. Celú akciu sme nazvali Jedlo namiesto politikov, po meste viseli na pútačoch oranžové plagáty pozývajúce na akciu. Prišla aj novinárka z Trnavských novín a robila rozhovory.

Vo vetre vial náš transparent, ktorý dnes vyvesil stravník, prišla návšteva z Trnavského literárneho klubu (trošku sa z toho vyvliekli, ale hosť zahral na harmonike). Vytvorili sa spontánne dva kruhy, kde sme diskutovali, prečo nie čaj s rumom, prečo nie mäso... Pre mňa bol zážitok silný v tom, že som bol spokojný z ľudí, ktorí sa do akcie zapojili, že sme to urobili pre seba. Je totiž trocha náročné vyrovnať sa s mýtom, že FNB je charita pre bezdomovcov... Áno, chodia sa najesť aj oni, ale ja osobne sa zle cítim v roli „dávajúceho“, lebo vytváram a posilňujem rolu „chudáka“. Iste, je dobrý pocit, keď vám sociálne slabší človek poďakuje, to nepopieram, ale rovnako ma teší, že môj kamarát či kamarátka je s akciou spokojný/á a oboch nás to niekam posunulo.

Prečo dnes bolo jedlo namiesto politikov? Pretože sa uskutočnili voľby, po meste sa na mňa škerili rozličné (no vlastne až tak veľa ich nebolo, hegemónia jedného sa nedala prehliadnuť) tváre, ktoré minuli určite kopu peňazí, zatiaľ čo istá skupina ľudí, nemôže byť celý deň v sociálnom centre a sú vyhnaní na ulicu, aby sa vrátili až večer. Im politici nepomôžu, takisto ako ani mne nie, oni potrebujú byť v teple a suchu, ja chcem mať na svojom sídlisku pokoj a chcem, aby malo moje slovo váhu. Preto som vyzval novinárku, aby do článku napísala čitateľom,  nech nehľadajú kompetentnejších, aby  vyriešili ich problémy. Lebo oni sú tí naj.

A naostatok vravím, nie som ani hovorca, ani šéf Food not bombs Trnava. Bez spolupráce Sofie, Bubáka, Janka, Katky, Jula, ktorí všetko podstatné zorganizovali dnes a ďalších ľudí, ktorí sa o všetko podstatné starajú inokedy, by mi vo vetre viali akurát tak vlasy, rozprával by som si do vlastného diktafónu a pregĺgal by som leda tak kvapky drobného dažďa a písal by som vymyslený príbeh...

DD

DOPLNENÉ - Článok z trnavských novín (300 kB, formát JPEG)