Británia zažila na jar vlnu štrajkov, ktorá nepoľavuje, a toto leto by mala ďalej rásť. Preložili sme bulletin, alebo skôr leták, s názvom Tea Break (Prestávka na čaj) od kolektívu portálu Libcom.org. Tea Break mapuje aktuálny spor týkajúci sa rastu miezd v Británii a s ním súvisiace štrajky. Prvý z článkov, ktorý sme preložili, hovorí o solidarite vodičov cisterien, ktorí dosiahli úspech vo svojom mzdovom spore. Ďalší text prinesieme už zajtra.

V roku 2001 sa v britskom prímorskom meste Brighton odohral víťazný štrajk a okupácia pracoviska prepustenými smetiarmi. Podporili ich aj obyvatelia Brightonu, niekoľkí anarchisti a ďalší aktivisti. Zaujímavé v tomto konflikte bolo postavenie odborového predáka a mestskej rady, a tiež fakt, že si pracujúci vydobyli splnenie takmer všetkých podmienok. V roku 2008 sa odohral ďalší, tentoraz divoký štrajk smetiarov, a tiež s úspešným koncom.

Od 17. decembra 2007 viedli upratovačky a upratovači v madridskom metre štrajk za zlepšenie pracovných podmienok, rovnaké pracovné zmluvy a istoty práce. Na všeobecnom zhromaždení 6. 1. 2008 rozhodli o jeho ukončení a podpísaní dohody, s ktorou prišlo vedenie a ktorá ich zaväzuje k sociálnemu zmieru, resp. neštrajkovaniu do roku 2012! Ako jediní nepodpísali dohodu odbory CNT (MAP Španielsko). Článok popisuje ich dôvody a pohľad na priebeh štrajku.

Ako to vyzeralo, keď britskí pracujúci požiadali svojich kolegov-prisťahovalcov o prejavenie solidarity so štrajkom, ktorého sa zúčastnilo viac ako 300 zamestnancov rôznych firiem.

Ohliadnutie za štrajkom vo východnom Londýne z roku 1990, ktorého sa zúčastnili najmä imigranti a ktorý im priniesol niekoľko zlepšení a vážne sťažil vlastníkovi otvoriť nový sweatshop.

Pracujúci zo South Hook LNG (výroba kvapalného prírodného plynu) v Milford Haven prestali pracovať na 26 hodín, aby podporili kolegu, ktorý čelí rasizmu na pracovisku.

Členovia Solidarity Federation (SF-MAP) z Bristolu sa v roku 2005 angažovali v konflikte v dobrovoľníckom sektore. Aj keď tam nikto z nich nepracoval, poznal ich jeden zo zamestnancov, ktorý ich skontaktoval. Pracujúci mali zmluvy na dobu určitú alebo dokonca žiadne zmluvy, pričom náplň práce určovala rada riaditeľov (zvyčajne, a aj v tomto prípade, rada nedostáva mzdu, keďže byť v nej sa chápe ako vec spoločenskej prestíže a záujmu o dianie okolo seba).

Časovo neobmedzený štrajk upratovačiek na Univerzite Paul de Olavide (UPO), ktorý 19. marca 2007 iniciovala lokálna organizácia anarchistických odborov CNT-MAP v Seville a odbory CIT sa skončil po 127 dňoch (23. júla) víťazstvom pracujúcich. Upratovačky si vybojovali pracovné istoty, 37-hodinový pracovný týždeň, znovuzamestnanie šiestich kolegýň a šesť dní voľna pre vlastné potreby.

Článok Nórskej syndikalistickej federácie (NSF-MAP) opisuje vývoj pracovného konfliktu v hoteli SAS v Oslo. Je z roku 2002, kedy počet 210 pracujúcich silných lokálnych odborov poklesol, no neboli úplne zničené ani po prepustení jedného z aktivistov v roku 1999. Text bol rozšírený v rámci kampaní MAP proti sprostredkovateľským pracovným agentúram, práci na dobu určitú a nezamestnanosti v apríli 2002 a 2005.

Ako cez víkend infromoval Sekretariát MAP, štrajk v sevillskej spoločnosti AUSSA sa skončil a zamestnanci firmy môžu nastúpiť opäť do práce. Skončili sa aj jednania o 17 sankciách, ktorým čelili. CNT-MAP Španielsko považuje tento výsledok za jasné víťazstvo, keďže všetci pracujúci, ktorí sa chceli vrátiť späť do práce, budú znovuzamestnaní.

Počas írskeho ekonomického boomu v poslednom desaťročí odchádzali írski pracujúci do zahraničia, aby si tam hľadali prácu. A pracujúci z celej Európy prichádzali robiť do Írska.