Štrajk v Bacton Fashions v roku 1990

21. január 2008

Ohliadnutie za štrajkom vo východnom Londýne z roku 1990, ktorého sa zúčastnili najmä imigranti a ktorý im priniesol niekoľko zlepšení a vážne sťažil vlastníkovi otvoriť nový sweatshop.

Pozadie

Bacton Fashions v Hackney bol pomerne veľký odevný sweatshop (pracovisko s drsnými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami), v ktorom pracovalo okolo 90 zamestnancov. Väčšina z nich bola tureckej alebo kurdskej národnosti, žili v Británii len pár rokov a čakali na rozhodnutie ministerstva vnútra ohľadne ich povolenia k pobytu.

V továrni pracovalo aj niekoľko členov odborov Transport and General Workers Union (TGWU). Vznik ich miestnej organizácie iniciovala politická organizácia Zväz tureckých pracujúcich (Union of Turkish Workers) za pomoci Oddelenia na podporu odborových aktivít a poradenského servisu pre pracujúcich v službách v Hackney a v oblasti združoval približne 600 ľudí.

Séria menších štrajkov nakoniec viedla k uznaniu odborov. Okrem toho prebehlo niekoľko letákových akcií a stretnutí v komunitných centrách, kde sa diskutovalo o právach pracujúcich.

Zamestnanci Bacton Fashions vyjadrili mnoho sťažností voči malej mzde, dĺžke pracovnej doby, strašným zdravotným a bezpečnostným podmienkam, neexistencii dovoleniek či platenej maródky, šikanovaniu, pravidelnému prepúšťaniu bez náhrady mzdy a diktátorským praktikám manažmentu.

Neboli úplne bezmocní, pretože medzi nimi boli aj kolegovia, ktorí so sebou priniesli revolučné tradície zo svojich miest a dedín v Turecku a Kurdistane. Rok predtým (1989) prišlo do Hackney viac ako 4500 utečencov, ktorí utekali pred vojnou v Kurdistane. Pridali sa k turecky hovoriacej komunite vo východnom Londýne, ktorú tvorilo 20 až 30 tisíc ľudí. Takmer nikto z nich nebol organizovaný v odboroch a žiadne z najväčších odborových zväzov nemali v pláne s tým niečo robiť. V týchto odboroch napríklad nebol ani žiaden turecky hovoriaci zástupca.

Otvorený konflikt

Zásadný konflikt začal, keď 8 zamestnancov Bacton Fasions odmietlo prijať svoje „prepustenie“ a začali piket (forma štrajku alebo protestu, kedy sa pracujúci zhromaždia napríklad pred bránou podniku. Tým vlastne vytvárajú tzv. líniu piketu, ktorá symbolizuje, kto je na koho strane, podľa toho, či ju prekročí alebo zostane s piketujúcimi). Ostatní pracujúci s pochopením prijali výzvy týkajúce sa rešpektovania línie piketu, no k protestu sa nepridali. Zamestnávateľ Mustafa Dill bol však natoľko zahanbený, že ich musel znova zamestnať a akceptoval vyplácanie odstupného počas období útlmu výroby.

Dohody však neustále porušoval a niekoľko nasledujúcich týždňov bolo na dennom poriadku, že keď sa uzavreli nové dohody a boli následne porušené, tak ľudia protestne opúšťali pracoviská.

Továreň Bacton Fashions sa nachádzala v priemyselnom objekte spoločne s ďalšími odevnými sweatshopmi. Zamestnanci ostatných firiem používali ten istý vchod. Počas dlhšieho štrajku bolo zvykom, že na konci pracovného dňa sa zamestnanci ostatných firiem pripojili k štrajkujúcim, aby vypískali šéfa a jeho manažment, keď odchádzali z budovy. Nedochádzalo k žiadnemu násiliu, aj keď nálada bola bojovná a tohto každodenného výsmechu šéfa a jeho manažérov sa zúčastňovalo až okolo 400 ľudí.

Žiadosť od radových členov TGWU smerom k vedeniu, aby štrajk nadobudol oficiálnu podobu bola odmietnutá. Požiadavka na mzdu počas štrajku bola preto ignorovaná a štrajkujúcim bolo dokonca povedané, aby nepísali svoje finančné požiadavky na hlavičkový papier TGWU. Odborový predák Brian Theobald sa nesnažil rozšíriť konflikt do ostatných tovární, alebo využiť dianie na získanie nových členov do TGWU. Líniu piketu navštevoval veľmi zriedka a nezúčastňoval sa štrajkových stretnutí.

26. februára 1990 bol večerný piket napadnutý políciou. Nastal prudký boj, počas ktorého boli policajti spočiatku vytlačení, no neskôr sa preskupili a zaútočili na štrajkujúcich a ostatných ľudí, ktorí prišli podporiť štrajk. Štyria štrajkujúci boli zadržaní a obvinení z výtržníctva a ublíženia na zdraví.

Kampaň, ktorú spustila komunita neskôr pomohla vydobiť všetkým obvineným verdikt „nevinný“ a ešte neskôr jeden zo štrajkujúcich, Tekin Kartel, dostal päťcifernú sumu ako odškodné.

Ďalšie ráno po boji s políciou (27. 2. 1990) nikto zo žiadnej továrne nachádzajúcej sa v priemyselnom objekte neprekročil líniu piketu. Firma bola donútená zavrieť továreň a znova ju otvoriť až po nejakom čase, pod iným menom a na inom mieste. Piket a odmietnutie pracujúcich pracovať v továrni viedlo k jej zatvoreniu.

Poučenie

Pracujúci na jednej strane stratili svoje slabo platené zamestnania, ale na druhej strane dosiahli úspech, ktorý ukázal zamestnávateľom, že nemôžu robiť čo sa im zachce a že pri rozhodovaní musia brať ohľad na ich potreby. Boli hrdí na to, že dokázali vrátiť úder; dokázali zavrieť továreň a ukázali tým, že nedokážu len znížiť príjmy zamestnávateľov, dokážu ich úplne zrušiť.

Negatívom bolo, že štrajk nebol dostatočne podporovaný miestnym odborovým hnutím a správanie TGWU neurobilo veľký dojem na pracujúcich v odevnom priemysle. Členstvo vo zväze pracujúcich v odevnom priemysle dramaticky pokleslo a nábor nových členov sa výrazne skomplikoval.

Prečo vlastne píšeme o týchto aktivitách? Aj keď nevieme veľa o tom, akým spôsobom boli pracujúci organizovaní a ako rozhodovali, poukázali na potenciál bojovnosti v špecifickej komunite. Išlo o prisťahovalcov, ktorí nielenže sa ocitli v cudzom prostredí, ale čakali na povolenie na pobyt a problémy, ktoré im mohla účasť na štrajku spôsobiť, im mohli zhoršiť šance na zotrvanie v krajine. Predsa však dokázali opakovane prerušovať výrobu, keď videli, že vedenie nedodržiavalo dohody, čo je ďalšia zaujímavá skutočnosť. Bojovnosť v konfliktoch na pracovisku je často utlmovaná jednaniami a dohodami a opakované porušovanie nemusí viesť k novej mobilizácii. Tu trvali „akcie-reakcie“ niekoľko týždňov, čo nie je bežný jav a to aj navzdory (či možno z dôvodu) postoja tradičných odborov, ktoré sa na imigrantov vykašlali. Štrajk v Bacton Fashions preto predstavuje poučenie a povzbudenie pre ďalšie potenciálne boje na pracoviskách a v komunite.

Z Libcomu preložil nihil a doplnil mt