Po okupácii továrne a štrajku si zamestnanci FCI Microconnections vo francúzskom meste Mantes-la-Jolie zachránili svoje miesta. Štrajk sa začal 24. februára s požiadavkou získať záruky do budúcnosti. Manažment odmietol zverejniť informácie o výrobe v obdobnej továrni v Singapure a po ohlásení „prezamestnanosti“ sa robotníci domnievali, že firma plánuje továreň zavrieť a výrobu presunúť. Viac ako polovica zo 400 ľudí začala okupáciu, aby zabránili odvozu strojov. Udržali sa takmer dva mesiace navzdory súdnemu oznámeniu z 26. 3., aby priestory opustili, na čo asi 100 ľudí zareagovalo návštevou v sídle firmy vo Versailles, kde štyri hodiny zadržiavali riaditeľa, aby si vymohli rokovania.

V roku 2008 sa Priama akcia angažovala v solidárnych akciách na podporu Jakuba, odborára z poľskej pobočky korporácie Lionbridge (viac info na konci článku). Po ukončení sporu sme sa Jakuba opýtali, ako ho hodnotí. Ukázalo sa, že vytvorenie alternatívnych odborov neznamená automaticky solidaritu s členom, ktorý to najviac potrebuje. Jakub priblížil aj taktiky, ktoré šéfovia používajú na rozdelenie a demoralizovanie pracujúcich. Spor ukázal dôležitosť medzinárodnej solidarity, a zároveň odkryl viaceré rozpory súvisiace s rôznymi spôsobmi organizovania sa. Diskusia na tieto témy pre nás znamená posun ďalej.

Piatok trinásteho bol šťastným dňom pre generálneho riaditeľa továrne Sony na juhozápade Francúzska. Prepustení robotníci ho vo štvrtok zamkli v zasadačke a podmienkou pustenia bolo, že s nimi pôjde priamo za vyjednávací stôl s odbormi, kde sa dohodnú na novej podobe plánovaného prepúšťania. Riaditeľ sa na to teda zamknutý v zasadačke vyspal a piatková dohoda už vyzerala inak.

V lete 2008 zdravotné sestry z Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Nemocnice Andreja Leňa v Humennom využili hromadnú výpoveď ako formu akcie na dosiahnutie svojich požiadaviek. K 31. augustu 2008 sa rozhodli ukončiť svoj pracovný pomer pre nesplnenie požiadaviek ohľadom navýšenia platov. 27. augusta 2008 sa dohodli s vedením a zostali pracovať na oddelení. Nad tým, čo sa udialo pred augustom a čo sa dialo po akcii sestričiek až do dnešných dní, sa zamýšľame v tejto malej analýze. Spor humenských sestričiek považujeme za jednu z dôležitých epizód boja pracujúcich na Slovensku, ktorá môže byť užitočná pre iné, budúce konflikty.

Tentokrát prinášame článok o boji zamestnancov chemickej továrne Cellatex vo Francúzsku z roku 2000. Keď hrozilo zatvorenie továrne, odbory začali niekoľkomesačné vyjednávania, ktoré nikam neviedli. Pracujúci sa preto rozhodli zorganizovať sa sami. Vďaka nekompromisnému (no environmentálne nebezpečnému) prístupu sa im podarilo dosiahnuť značne vylepšenú dohodu pri prepúšťaní. Skúsenosť z tohto boja by mohla byť pre nás celkom aktuálna v terajšej situácii prepúšťania spôsobeného finančnou krízou.

Vo vyše 10 slovenských a českých mestách sa koncom augusta uskutočnili akcie na podporu prepusteného učiteľa Federica Puya. Informácie o pozadí sporu sme uverejnili už skôr v článku „Výzva MAP: Globálny deň akcií...“ V súčasnosti čakáme na najnovšie informácie od kamarátov z FORA (MAP Argentína). Zatiaľ sme zozbierali správy z uskutočnených akcií a v tomto článku sa na celú kampaň pozrieme trocha kritickejšie a zhodnotíme, aké skúsenosti priniesla a aký mala význam.

Posledný článok z júlového Tea Breaku je o poučení zo štrajkových akcií v Británii v roku 2007. Na ich základe naznačuje, ktoré kroky by mohli byť užitočné v roku 2008. To môže byť nápomocné aj pre nás. Stačí si spomenúť na štrajk železničiarov na Slovensku v roku 2003 (a postup, ktorý sme vtedy zvolili prostredníctvom vydania Žerme bohatých č. 1 a č. 2) či nedávny generálny štrajk v ČR (a postup ČSAF). Vždy by sme mali vedieť, ako reagovať na takéto situácie a porozumieť lekciám z minulosti.

Británia zažila na jar vlnu štrajkov, ktorá nepoľavuje, a toto leto by mala ďalej rásť. Preložili sme bulletin, alebo skôr leták, s názvom Tea Break (Prestávka na čaj) od kolektívu portálu Libcom.org. Tea Break mapuje aktuálny spor týkajúci sa rastu miezd v Británii a s ním súvisiace štrajky. Prvý z článkov, ktorý sme preložili, hovorí o solidarite vodičov cisterien, ktorí dosiahli úspech vo svojom mzdovom spore. Ďalší text prinesieme už zajtra.

V roku 2001 sa v britskom prímorskom meste Brighton odohral víťazný štrajk a okupácia pracoviska prepustenými smetiarmi. Podporili ich aj obyvatelia Brightonu, niekoľkí anarchisti a ďalší aktivisti. Zaujímavé v tomto konflikte bolo postavenie odborového predáka a mestskej rady, a tiež fakt, že si pracujúci vydobyli splnenie takmer všetkých podmienok. V roku 2008 sa odohral ďalší, tentoraz divoký štrajk smetiarov, a tiež s úspešným koncom.

Priama akcia v roku 2007.

Od 17. decembra 2007 viedli upratovačky a upratovači v madridskom metre štrajk za zlepšenie pracovných podmienok, rovnaké pracovné zmluvy a istoty práce. Na všeobecnom zhromaždení 6. 1. 2008 rozhodli o jeho ukončení a podpísaní dohody, s ktorou prišlo vedenie a ktorá ich zaväzuje k sociálnemu zmieru, resp. neštrajkovaniu do roku 2012! Ako jediní nepodpísali dohodu odbory CNT (MAP Španielsko). Článok popisuje ich dôvody a pohľad na priebeh štrajku.

Ako to vyzeralo, keď britskí pracujúci požiadali svojich kolegov-prisťahovalcov o prejavenie solidarity so štrajkom, ktorého sa zúčastnilo viac ako 300 zamestnancov rôznych firiem.

Ohliadnutie za štrajkom vo východnom Londýne z roku 1990, ktorého sa zúčastnili najmä imigranti a ktorý im priniesol niekoľko zlepšení a vážne sťažil vlastníkovi otvoriť nový sweatshop.

Pracujúci zo South Hook LNG (výroba kvapalného prírodného plynu) v Milford Haven prestali pracovať na 26 hodín, aby podporili kolegu, ktorý čelí rasizmu na pracovisku.

Členovia Solidarity Federation (SF-MAP) z Bristolu sa v roku 2005 angažovali v konflikte v dobrovoľníckom sektore. Aj keď tam nikto z nich nepracoval, poznal ich jeden zo zamestnancov, ktorý ich skontaktoval. Pracujúci mali zmluvy na dobu určitú alebo dokonca žiadne zmluvy, pričom náplň práce určovala rada riaditeľov (zvyčajne, a aj v tomto prípade, rada nedostáva mzdu, keďže byť v nej sa chápe ako vec spoločenskej prestíže a záujmu o dianie okolo seba).

Časovo neobmedzený štrajk upratovačiek na Univerzite Paul de Olavide (UPO), ktorý 19. marca 2007 iniciovala lokálna organizácia anarchistických odborov CNT-MAP v Seville a odbory CIT sa skončil po 127 dňoch (23. júla) víťazstvom pracujúcich. Upratovačky si vybojovali pracovné istoty, 37-hodinový pracovný týždeň, znovuzamestnanie šiestich kolegýň a šesť dní voľna pre vlastné potreby.

Priama akcia v roku 2006.