Istá firma s dvoma reštauráciami na rušných brightonských uliciach sa rozhodla vyhlásiť bankrot. Zavolali si všetkých pracovníkov a oznámili im, že firma ide do bankrotu a reštaurácie zatvoria. Niektorých zamestnancov vyplatili, iným ponúkli zmluvu v „novej“ reštaurácii a niektorí nedostali vôbec nič. Jeden z pracovníkov sa s tým odmietol zmieriť.
V reštaurácii pracoval 20 mesiacov. Dostal výplatnú pásku, formulár P45 a vedenie bolo také milé, že mu dalo aj kontakt na štátny úrad pre bankroty, no z poslednej výplaty nedostal ani pencu. Takisto nedostal preplatenú nevyčerpanú dovolenku za daný rok ani peniaze z prepitného za celých 20 mesiacov. Spolu išlo o 1964 libier.
Pracovník po kontaktovaní úradu zistil, že firma v bankrote nie je a okamžite sa ozval vlastníkom a účtovníkovi. Ich odpoveď znela, že nejaký čas trvá, kým sa bankrot spracuje a že peniaze dostane od štátu v rámci odškodného (pričom dobre vedeli, že nedostane celú sumu).
Štyri mesiace sa usiloval získať svoje peniaze tak, že sa riadil tým, čo hovorí zákon. Bez úspechu. Medzitým sa jedna z reštaurácií zatvorila a znovu otvorila s rovnakým personálom, názvom aj majiteľom.
Zapojenie zväzu Solfed - Brighton
Keď sa pracovník skontaktoval s kamarátmi zo Solidarity Federation, spoločne sformulovali list s požiadavkami. Zistili si informácie o firmách a majiteľoch, ktorí opakovane otvárali a zatvárali viaceré podniky, niekedy iba s drobnou zmenou v názve alebo pozícii riaditeľa či sekretárky. Najprv nebolo úplne jasné, kto vlastne dlhuje peniaze, no ukázalo sa, že zakaždým ide o troch rovnakých majiteľov. Takže oni boli skutočnými dlžníkmi, a nie konkrétna zbankrotovaná firma.
List s požiadavkami v novej reštaurácii odovzdal daný pracovník, jeho partnerka a traja členovia Solfedu. Majitelia tam neboli, ale manažér áno. List nervózne prijal a prisľúbil, že ho posunie majiteľom. Situáciu poznal, no tvrdil, že on s ňou nemá nič spoločné. Navyše prezradil, že majitelia vedia, čo robia. Pokúšali sa vyhnúť vyplateniu dlžnej sumy a pritom používali právne kľučky, hoci peniaze mali, keďže v Británii podľa všetkého vlastnia ďalších deväť reštaurácií.
Majitelia dostali mesiac na splnenie požiadaviek. List s požiadavkami obdržali dvakrát aj mailom a uskutočnila sa ešte jedna kontrolná návšteva reštaurácie, či ho dostali.
Komunikovať však odmietali.
Akcia prináša výsledky
Nijaká odpoveď neprišla ani v deň vypršania stanoveného termínu, takže sa zorganizovala ďalšia návšteva reštaurácie. Tentoraz sa v nej nenachádzali manažéri ani majitelia, takže pracovník a členovia Solfedu informovali personál o spore (pracovník o ňom informoval priateľov, ktorí tam v tom čase robili, aj cez Facebook) a rozdali im informačný leták, ktorý nechali aj na stoloch na terase. Počas debaty v reštaurácii zavolal jeden z nadriadených políciu (prezradil to jeden zo sympatizujúcich zamestnancov), no skôr ako prišla, už boli všetci preč.
Majiteľ sa mal v reštaurácii objaviť o niekoľko dní, takže sa začali prípravy na piket, ktorý mal mať maximálny účinok. Zúčastnilo sa ho 15 ľudí. Vedenie a majitelia boli nervózni a nevedeli, ako reagovať. Zavolali políciu, ktorá ich utvrdila v bezmocnosti v tejto situácii. Majiteľ sa márne snažil obhajovať pred pracovníkom a jeho partnerkou. Piket sa skončil a majitelia súhlasili, že v najbližších dňoch sa uskutoční spoločné stretnutie.
„Na stretnutie s majiteľom sme išli štyria vrátane pracovníka a jeho partnerky. Snažil sa dištancovať od predošlej firmy a vyhlasoval, že nemôžeme robiť akcie ani rozdávať letáky. Ubezpečili sme ho, že akcie sme robiť mohli a aj budeme, kým nesplní požiadavky. Povedali sme mu, že neakceptujeme tvrdenie, že nie je zodpovedný, a pripomenuli mu, že sa nám začal venovať až po priamych akciách. V mene druhého majiteľa nám ponúkol 964 libier v hotovosti, aby sme prestali. Oznámili sme mu, že sa uspokojíme jedine s celou dlžnou sumou. Odvetil, že sa musí porozprávať s druhým majiteľom a oboznámiť ho s novými informáciami. Požiadal nás, aby sme prestali s akciami, lebo on s tým nič nemá. Pripomenuli sme mu, že tento podnik nepovažujeme za iný ako predošlý a že vieme, že svojou praxou sa iba pokúšajú zakrývať skutočných majiteľov. Odchádzali sme odhodlaní uskutočniť ďalšie akcie,“ opisuje stretnutie s majiteľom Solfed.
Nasledoval e-mail všetkým majiteľom s pripomienkou, koľko dlhujú a prečo. Z ich strany prišla žiadosť, aby sa uskutočnilo stretnutie s dvoma majiteľmi, nech sa všetko vyjasní. Solfed súhlasil a dodal, že ak vyjednávanie zlyhá, prídu na rad ďalšie akcie.
„Na stretnutie meškali 15 minút. Sadli si a snažili sa tváriť priateľsky. Vraj by sme mali využiť zákonné spôsoby. Pripomenuli sme im, že chyba je na ich strane a my trváme na svojom. Potom nám ponúkli 1500 libier v hotovosti – vraj je to ich konečná ponuka. Znova sme uviedli, že chceme plnú sumu. Nedali sme sa, keď napríklad tvrdili, že prepitné nedlhujú, lebo nijako nesúvisí s „novou“ reštauráciou, a predošlá firma nemala peniaze a zbankrotovala. Tvrdo sme si stáli za svojím. Potom jeden z majiteľov povedal druhému, aby dorovnal rozdiel, no ten odmietol. Povedali sme, že sa chceme osamote poradiť a prediskutovať možné dôsledky, no v zásade sme plánovali trvať na dlžnej sume. Keď sme sa vrátili, oznámili nám, že majú novú ponuku. 1500 libier v hotovosti a zvyšok v splátkach počas hlavnej sezóny, čím sa poistia, že nevezmeme peniaze a nevrátime sa znova so žiadosťou o ďalšie. Šokovalo nás ich presvedčenie, že by sme dokázali vykorisťovať rovnako ako oni. Žiadali sme, čo právom patrilo pracovníkovi. Ponuku sme prijali, keďže išlo o plnú sumu. Našou podmienkou bolo, že platba musí byť na týždennej báze, bezhotovostná a vždy v rovnaký deň, a ak bude meškať, v nasledujúcich dňoch zorganizujeme piket,“ uvádza článok na webstránke Solfedu.
Ľudia šli zo stretnutia rovno za skupinkou členov Solfedu, ktorí čakali za rohom pripravení uskutočniť piket v prípade, že by sa nedosiahol nijaký výsledok. Tí ich privítali nadšeným potleskom.
Záver
Kapitalisti sa skrývajú za právne postupy, aby mohli vykorisťovať pracovníkov a pritom sa tváriť nevinne. Bez prieskumu pred sporom by sa človek mohol nechať ľahko odbiť právnickým žargónom. Vďaka sebavzdelávaniu a vzájomnej podpore však dokážeme pripraviť jasné argumenty a nevzdávať sa v sporoch.
Priama akcia prináša výsledky, pretože má okamžitý účinok. Vyvíja ekonomický aj verejný tlak. Keď si to uvedomia, urobia všetko pre to, aby sa z toho vykrútili. V tomto prípade sa usilovali presvedčiť pracovníka veľkou hotovosťou. Je dôležité stáť si pevne za svojím a vedieť, čo presne chceme dosiahnuť.
Kolektívnym vzdelávaním, akciami a podporou môžeme zvíťaziť nad tými, ktorí nás vykorisťujú.
Na základe článku na webstránke zväzu Solidarity Federation spracoval Michal Tulík
Súvisiace články:
Stačí len priama akcia!
Reštaurácia v Brightone zaplatila zadržiavanú mzdu
SolFed-Brighton: Krčma vyplatila dlžnú mzdu
Ako môže spor so šéfom posilniť pracujúcich – príklad kaviarne v Brightone
Postrehy z medzinárodnej konferencie Priamej akcie „Problémy v práci?“
Úspešný záver sporu o nevyplatenú mzdu pre pokladníčku v potravinách
Úspešný piket pracovníčok pobočky nadnárodného reťazca hotelov v Brightone
Dôležitý úspech kampane proti workfare – priame akcie prinútili Holland & Barrett vystúpiť zo systému
Zväz SF v Brightone zakončil rok 2014 dvomi novými víťazstvami