Organizovanie sa v zdravotníctve počas pandémie
17. apríl 2020
Nasledujúci text pochádza od člena zväzu Solidarity Federation (SolFed), ktorý pracuje v nemocnici v anglickom Brightone. Doplnili sme k nemu informácie, ktoré máme o aktuálnej situácii v niektorých slovenských nemocniciach. Zamýšľame sa tiež nad možnosťami protestov v situácii, keď je v zdravotníctve zakázané štrajkovať.
Pracujúci v zdravotníctve dnes stoja pred veľkou výzvou. Prepracovanosť, riziková a zle platená práca bola pre nás typická ešte pred príchodom Covid-19. Veľa z nás čelí veľkým otrasom v pracovnom aj osobnom živote. V dôsledku uzavretia krajiny sa nemôžeme stretávať s priateľmi, rodinami a kolegami či kolegyňami a požiadavky na NHS (systém verejného zdravotníctva v Británii), domovy sociálnej starostlivosti a ďalšie pracoviská sa zásadne zvýšili a zmenili. S ešte väčšou naliehavosťou sa teda pýtame, čo robiť?
Pred čím stojíme?
Niektoré problémy sú nové, iné sú tu s nami už dlho a súčasná kríza ich iba zhoršila. Začnime najbežnejším a najznámejším problémom.
OOP (osobné ochranné prostriedky)
Ak ste o dôležitosti OOP ešte pred niekoľkými mesiacmi nevedeli, teraz už viete. Zúfalo potrebujeme OOP. Vzhľadom na to, že koronavírus je respiračný vírus, riskujete, že ho dostanete, ak ste v blízkom kontakte s hocikým (preto sa prijali opatrenia o spoločenskom odstupe). Toto riziko sa dramaticky zvyšuje v prípade, že pracujete s pacientmi s prejavmi ochorenia, a ešte viac, keď sa pri vašej práci generuje aerosól (otváranie dýchacích ciest, ventilácia atď.). Zoznamy potrebných OOP (podľa WHO a ministerstva zdravotníctva) sa dajú nájsť na internete podľa toho, kde a čo robíte. Najvyššiu mieru ochrany OOP poskytujú: rukavice, plášte (zakrývajúce ruky alebo nohy), FFP3 masky a kryty tváre.
Žiadna z týchto vecí by nemala byť na opätovné použitie. Sám viem, že ľudia ako ja, čo pracujú v najrizikovejšom prostredí, nedostávajú to správne vybavenie alebo sa od nich požaduje, aby ho používali opätovne, aby sa šetrilo s OOP. Je to veľmi nebezpečné a vystavuje riziku všetkých – daného človeka, jeho alebo jej rodinu a všetkých ostatných pacientov, s ktorými prichádza do kontaktu.
ČO SA DÁ ROBIŤ?
Prvý krok je zistiť, aké OOP potrebujete pre bezpečný výkon práce. Nepýtajte sa manažérov, aké to sú, a neverte tomu, čo hovoria. Online si dohľadajte, aké sú odborné stanoviská alebo čo zistili kolegovia a kolegyne. Je pravdepodobné, že názory a skúsenosti sa budú líšiť, keďže rady sa menia takmer každý deň, preto je dôležité zistiť, čo naozaj potrebujete.
Ak sa vyskytne problém (a že sa vyskytne), preberte ho so všetkými. Začnite s najbližšími kolegami a kolegyňami. Pobavte sa o tom, že je dôležité tlačiť na vedenie, aby poskytlo zásoby tých správnych OOP a ubezpečte sa, že sa obnovujú. Zdôraznite, že ak nebudete chránení ako pracujúci, nebudete sa môcť správne postarať o pacientov a ochrániť ich. Takisto zdôraznite, že vy aj vaši milovaní sa vystavujú obrovskému riziku; počas tejto pandémie zomrelo veľa lekárov, sestričiek a ďalších zdravotníkov. Nestalo by sa to, keby boli od začiatku správne chránení.
Čo sa dá čakať? Vedenie bude s najväčšou pravdepodobnosťou ignorovať vaše obavy. Začne sa odvolávať na nedostatok vecí a „odporúčania“ iných vedení o tom, čo potrebujete, pričom to nebude to, čo žiadate. Žiaľ, dá sa očakávať aj ústup alebo apatia zo strany kolegov a kolegýň. Pre pracujúcich v zdravotníctve je charakteristická nepríjemná tendencia prijať prístup „zmier sa tým“. Zažili sme toľko ustupovania, máme zlé mzdy a sme prepracovaní, takže to neprekvapuje. Treba sa však proti tomu postaviť a snažiť sa tento postoj prekonať.
Ako dostať to, čo chceme? Vo veľkej miere to bude závisieť od práce, ktorú robíte, od kolegov a kolegýň, pacientov, vedenia atď. V prvom rade treba myslieť na to, ako pritlačiť na vedenie. Čo od vás chce vedenie viac ako čokoľvek iné a aké páky viete použiť? Momentálne je najvyššou prioritou neprestať poskytovať služby. Ak sa vám s kolegami a kolegyňami nezdá, aké OOP dostávate (či nedostávate), pokúste sa zastaviť poskytovanie služieb. Môže to byť veľká výzva a bude si to vyžadovať veľa diskusií. Citové vydieranie je jedna z vecí, s ktorými sa pri organizovaní sa v zdravotníctve stretávame často: „kto sa postará o pacientov,“ „doplatia na to ľudia,“ či dokonca „niekto zomrie“. Majte však na pamäti, že ide o veľmi špecifickú situáciu. Takéto pracovné prostredie nikto nikdy nezažil, takže je veľmi dôležité, aby sme sa začali brániť postojom a názorom, podľa ktorých je pacient dôležitejší ako bezpečnosť pracujúcich. Ak ochorieme alebo zomrieme, nebude im mať kto poskytnúť potrebnú starostlivosť. Sme špecializovaná pracovná sila a bez ohľadu na to, aké máme nízke mzdy a ako zle sa k nám správajú, nevedia nás ľahko nahradiť. Vzhľadom na naše skúsenosti a množstvo školení, ktoré máme za sebou, je jasné, že sa nám nesmie nič stať, ak vedenie chce, aby všetko ďalej fungovalo, pretože všetci vieme, že oni sa o to postarať nevedia.
Publicita je ďalší potenciálny nástroj nátlaku. Väčšina organizácií, obzvlášť NHS, sa teraz snaží tváriť, akoby bolo všetko „pod kontrolou“, hoci dobre vieme, že to má ďaleko od pravdy. Ak si myslíte, že zverejnenie informácií o nebezpečných pracovných podmienkach pomôže vášmu boju, choďte do toho. Len si dajte pozor: najlepšie asi bude, keď si zachováte čo najväčšiu anonymitu.
Zákon? Ak sa o zákon nedalo nijako zvlášť oprieť v doterajších sporoch, nečakajme, že to bude teraz lepšie. Je však dobré mať nejakú oporu zákone, keď budete presviedčať kolegov a kolegyne a postavíte sa proti vedeniu. Existujú zákony o bezpečnosti na pracovisku, primeraných OOP atď. Nemá zmysel ich dopodrobna študovať, sú však isté časti, ktoré je vhodné odcitovať a rozšíriť o nich povedomie. Na začiatok odporúčam časť 100 Zákona o právach zamestnancov z roku 1996 (pozn. prekl.: platí pochopiteľné pre Britániu). V podstate sa tam píše o možnostiach prerušenia práce v prípade nebezpečných situácií na pracovisku.
DRŽME SPOLU A BOJUJME
Musíme začať bojovať za väčší počet čo najlepších OOP a dávať na seba navzájom pozor. Je to veľmi stresujúca a desivá doba, takže musíme držať spolu ešte viac ako inokedy, starať sa o seba navzájom a kryť si chrbát. Nemôžeme dovoliť, aby tento problém upadol do zabudnutia ako v minulosti. Nejde tu o zvyčajné mzdové škrty, ďalšiu šichtu s nedostatkom personálu alebo prácu navyše, ktorú musíte robiť. Ide o naše dobro, naše životy a naše zdravie. Ak nebudeme bojovať teraz, možno už ďalšiu šancu nedostaneme.
Zväz SolFed je naša sesterská organizácia z Medzinárodnej asociácie pracujúcich. Organizuje sieť pracujúcich v zdravotníctve v Manchestri a ďalší členovia sú zapojení do podobnej siete v Bristole. V súčasnosti sa SolFed snaží vytvoriť takúto sieť aj v Brightone, kde má niekoľko členov v sektore sociálnej starostlivosti.
---
SITUÁCIA V NIEKTORÝCH SLOVENSKÝCH NEMOCNIACH
Väčšinu nasledujúceho textu napísal Juraj, ktorý pracuje v zdravotníckom zariadení na východe Slovenska. Skutočné meno a konkrétne miesto práce nezverejňujeme z dôvodu zachovania jeho anonymity a bezpečnosti. Netvrdíme, že rovnaká situácia je úplne všade, hoci z ďalších zdrojov vieme, že uvedené skutočnosti sa netýkajú iba jedného zariadenia či východného Slovenska.
Pokiaľ ide o formálnu stránku, ochranu zdravotníckeho personálu a nariadenia týkajúce sa pacientov, situácia je všade rovnaká. Zabezpečenie OOP je však v každej nemocnici individuálne. Dalo by sa povedať, že čím novšia je nemocnica, tým lepšie je materiálne zabezpečenie.
Zdá sa, že najväčšia kríza ohľadom nedostatku OOP sa v nemocniciach už prekonala. Treba však povedať, že nedostatok pretrváva a že často sa podarilo vyriešiť kritický stav len vďaka svojpomoci personálu. Od upratovačiek cez sestry – kto mohol, pomáhal doma šiť rúška (tie sú v nemocniciach stále na prídel). Riešilo sa to aj žiadosťami o pomoc cez sociálne siete. Ľudia potom dobrovoľne takéto OOP (hlavne, ale nielen rúška) vyrábali a dodávali na vlastné náklady a bez nároku na odmenu. Niekde pomáhal namiesto štátu projekt súkromného sektora Kto pomôže Slovensku. Pokiaľ ide o ochranné rukavice, je ich skôr nedostatok, a prakticky od začiatku chýbajú aj špeciálne respirátory typu FFP2 a FFP3. Zabezpečené sú hlavne tzv. Covid centrá pre hospitalizáciu pozitívnych pacientov.
Oddeleniam chýba logistický postup. Pritom za porušenie interných pravidiel sa hrozí okamžitou výpoveďou. Zmeny nastali aj v oblasti odpracovaných hodín. Napríklad sa stalo, že niektorí kolegovia a kolegyne boli vybratí a vybraté ako personál do Covid centier. Tie však nie sú spustené všetky, čo pre vybraný personál znamená, že je nútený čerpať si dovolenku. Dochádza tiež k podpisovaniu dodatkov k pracovným zmluvam (znižovanie miezd až na úroveň 60%). Takže namiesto kvalitného personálu, ktorý môže v týchto náročných dňoch nastúpiť na odoberanie vzoriek alebo sa prestriedavať pri lôžkach pacientov na ostatných funkčných oddeleniach, sa táto práca ponúka študentom SZŠ, VŠ, medikom a medičkám. Môj názor je, že situácia v slovenských nemocniciach je predovšetkým zle zorganizovaná, na čo najviac dopláca radový zdravotnícky personál.
---
MOŽNOSTI PROTESTU V ZDRAVOTNÍCTVE V NÚDZOVOM STAVE NA SLOVENSKU
V záverečnej časti dopĺňame úvodnú úvahu od SolFedu a zamýšľame, aké má zdravotnícky personál možnosti prejaviť prípadnú nespokojnosť v núdzovom stave, keď sa naň vzťahuje pracovná povinnosť a zákaz uplatňovania práva na štrajk.
V prvom rade treba povedať, že štrajk nie je jediná forma boja. Naši kamaráti a kamarátky z Británie ho dokonca ani nespomínajú. Domnievame sa však, že podobne ako tam, aj na Slovensku majú pracujúci s pracovnou povinnosťou možnosť odmietnuť prácu podľa zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď nemajú adekvátne OOP, čo priamo ohrozuje ich zdravie a život. Podľa § 12 ods. b) tohto zákona má zamestnanec právo „odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb“. Vzhľadom na núdzový stav však v prípade úvah o použití tohto paragrafu odporúčame dodatočnú konzultáciu s právnikom.
Atmosféra v spoločnosti je v súčasnosti priaznivo naklonená pracujúcim v zdravotníctve. Ich život aj životy pacientov sú rovnako dôležité a všetci by mali dostať potrebnú ochranu. Vedenie zdravotníckych zariadení napriek tomu nemá problém emocionálne vydierať pracujúcich a vyhrážať sa postihmi. Keď sa nedá štrajkovať, treba skúšať iné možnosti ako prejaviť nespokojnosť.
Zväz Priama akcia
Ďalšie články z oblasti zdravotníctva:
Priame akcie na pracoviskách. Základné druhy a konkrétne príklady
Koronavírus: Politici rečnia, pracujúci trpia! Stanovisko CNT-AIT k situácii vo Francúzsku
COVID-19: Týždenný súhrn bojov za život, zdravie a prácu (IV.)
COVID-19: Týždenný súhrn bojov za život, zdravie a prácu (III.)
COVID-19: Týždenný súhrn bojov za život, zdravie a prácu (II.)
COVID-19: Týždenný súhrn bojov za život, zdravie a prácu (I.)
„Nemali sme veriť politikom tak, ako sme im verili,“ konštatuje protestujúca zdravotná sestra (2013)
V solidarite so zdravotnými sestrami a pôrodnými asistentkami (2012)
Hromadná výpoveď ako taktika v boji za zvýšenie miezd - príklad zdravotných sestier v Humennom (2009)
V solidarite so štrajkujúcimi lekármi a zdravotníkmi! (2006)
Protestná akcia štrajkujúcich zamestnancov zdravotníctva (2006)