Bojujeme za anarchosyndikalizmus – rozhovor s generálnou sekretárkou MAP (1. časť)

30. máj 2018

Generálna sekretárka MAP odpovedala pred niekoľkými týždňami na otázky novín lokálnej federácie zväzov v Granade (CNT-AIT), ktoré sa týkali aktivít MAP v jednotlivých krajinách sveta. V prvej časti rozhovoru vysvetľuje niektoré problémy spojené s organizovaním sa na pracoviskách a v komunite v rôznych krajinách. V druhej časti, ktorú zverejníme o týždeň, objasňuje situáciu v MAP, v ktorej v roku 2016 nastal rozkol.

Môžeš nám priblížiť aktuálnu situáciu v MAP a boje sekcií? Vieme, že nedávno prebehli solidárne akcie pre ZSP, ktorý je v spore s Poľskou poštou.

V prvom rade ďakujeme kamarátom za prejavy solidarity. Bolo to pre nás veľmi dôležité a niektorí pracovníci sa vďaka tomu prvýkrát stretli s konceptom medzinárodnej solidarity.

Momentálne sa v MAP veľa pracuje na organizačnej aj medzinárodnej úrovni. Chceme sa posunúť a prezentovať naše myšlienky a boje na nových miestach vo svete. Keďže MAP je medzinárodná organizácia a zároveň federácia, medzi organizáciami existuje istá rôznorodosť. To znamená, že naše sekcie sa stretávajú s odlišnými príležitosťami a výzvami a líšia sa v tom, do akej miery sú rozvinuté. Väčšina je však aktívna v bojoch na pracoviskách alebo v komunite.

Niektoré sekcie pravidelne riešia problémy na pracoviskách, ktoré sú mimo záujmu iných odborov, hlavne pokiaľ ide o pracoviská, pre ktoré je typická neistá práca. K mnohým sporom dochádza napríklad v reštauráciách či kaviarňach, najmä v Británii, Španielsku, Austrálii, Poľsku, Srbsku či na Slovensku. Niektoré sekcie, ako napríklad Solfed, majú za sebou pomerne úspešné kampane, o ktorých sa vie a sú efektívne. V Austrálii sa našim kamarátom celkom darí aktivovať pracujúcich imigrantov, ktorí zvyčajne čelia množstvu problémov pri obrane svojich práv. ZSP sa napríklad pred mnohými rokmi stal prvým zväzom v krajine, ktorý zorganizoval pracovníkov z agentúr dočasného zamestnávania a začal bojovať proti početným prípadom nekalých praktík v tejto sfére.

Ako som však uviedla, problémy a prostredie, v ktorom pôsobia jednotlivé sekcie, sa líšia. ZSP pred rokom koordinoval masovú mobilizáciu pracovníkov a pracovníčok pošty, pričom do ulíc vyšli tisíce ľudí. V niektorých krajinách možno zvyknú pracujúci protestovať viac, ale v našej krajine bola masová koordinácia mimo mainstreamových odborov a v takom rozsahu neslýchaná. Niečo také sa stalo prvý raz a vedenie Poľskej pošty aj mainstreamové odbory, ktoré majú pracujúcich radi pod kontrolou, sa toho naozaj zľakli. Pracovníci dokonca hovorili o celoštátnom štrajku a zorganizovali menšie „štrajkové“ akcie – napríklad jedna skupina sa hodila na PN-ku. Niekoľkých kamarátov však za tieto aktivity prepustili.

Čo sa stalo? Budú sa môcť vrátiť do práce?

Ako som povedala, sekcie v MAP žijú v odlišných prostrediach. V niektorých krajinách môže dostať nelegálne prepustený pracovník dobré odškodné, či už vďaka priamym akciám alebo súdnou cestou. U nás podporujú súdy hlavne záujmy kapitalizmu a súkromného vlastníctva a pracovníci nemajú veľkú šancu domôcť sa takto spravodlivosti. Ak sme mali na mieste dobrú skupinu odhodlaných pracovníkov, dokázala priamymi akciami uspieť. Ako príklad spomeniem náš zväz upratovačiek v belchatowskej nemocnici, kde po mesiacoch boja dosiahli znovuzamestnanie na svoje pôvodné pracovné miesta. Na poľské pomery išlo o skutočne jedinečný boj, ktorý ukázal možnosti priamych akcií, no bol aj výsledkom vzácnej kombinácie faktorov. V ich prípade prišla skupina pracujúcich o prácu naraz, no v prípade Poľskej pošty išlo o jednotlivcov z rôznych miest. Niektorí riskovali represiu pri podpore týchto ľudí. Pokiaľ ide o súdy, náš kamarát neďaleko Varšavy bol prepustený pred vyše rokom a stále čaká na súdne pojednávanie ohľadom znovuzamestnania. Termín dostal na november tohto roku.

Inými slovami, právny systém chráni šéfov a je pre pracujúcich zbytočný.

Takmer zbytočný, áno. My to považujeme za veľký argument v prospech priamych akcií. Medzi pracujúcimi však ešte vždy nie sú veľmi rozšírené a sú zvyknutí fungovať v modeli mainstreamových odborov, kde platíš členské príspevky a právnici a profesionálni aktivisti robia všetko za teba. Tento model do veľkej miery zabil bojovnosť pracujúcich.

Spomenula si medzinárodnú činnosť MAP. Všimli sme si mobilizácie v nových krajinách.

Áno. Sme z toho nadšení. Na kongrese v roku 2013 sme prijali záver, že sa pokúsime nadviazať kontakty v Ázii, a táto činnosť priniesla ovocie. Objavujú sa nové organizácie, ktoré sa pokúšajú niečo robiť, a väčšina z nich sa už nejakým spôsobom začlenila do našej internacionály. Predpokladáme, že na ďalšom kongrese požiada o členstvo alebo štatút priateľov MAP niekoľko nových organizácií. Veľmi ma to teší, lebo si myslím, že hnutie je príliš eurocentrické.

Aké problémy môžu mať títo kamaráti pri organizovaní a ako ich dokáže MAP podporiť?

Organizovanie dokáže byť náročné a sú miesta, kde je veľká represia. S represiou sa stretli kamaráti v Singapure a na Filipínach platia zákony proti aktivite s medzinárodnými organizáciami.  S týmito ľuďmi sme v kontakte (hlavne kamaráti z Austrálie) a snažíme sa ich podporiť. V niektorých prípadoch však ani nemôžeme verejne hovoriť o podpore. V iných vieme pomôcť viacerými spôsobmi. Niekedy napríklad kamaráti žiadajú knihy alebo solidárne akcie. Inokedy je pre nových kamarátov veľmi dôležitá hoci len morálna podpora a zdieľanie skúseností.

Spomínala si boje v komunite. Minulý rok sa v Belehrade konala zaujímavá prezentácia.

Áno. Kamaráti z ASI a Solfedu sú zapojení do organizovania nájomníkov. Keďže sa tomu v Poľsku venujeme už dlhšie, požiadali nás, či by sme sa mohli podeliť o skúsenosti. Je dôležité vedieť, že keď sa venuješ organizačnej práci a vytrváš, dokážeš zvíťaziť, a nám sa podarilo získať skutočne veľký vplyv. Samozrejme, vždy treba brať do úvahy špecifické okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť mieru úspechu. Organizovanie nájomníkov je rovnako ako organizovanie pracujúcich podstatnou súčasťou triedneho boja, pričom ľudia sa organizujú horizontálne a dosahujú konkrétne víťazstvá a výdobytky. Pri správnom prístupe sa môžu takéto hnutia stať integrálnou súčasťou väčšieho hnutia za libertínske ideály a samosprávu na úrovni komunity. Myslíme si, že v našom prípade sa nám podarilo nahlodať ideály o súkromnom vlastníctve, ktoré sa stali posvätnými v období antisocialistickej transformácie.

Chceš tým povedať, že komunitné organizácie sa dokážu zapojiť do širších bojov?

Presne tak. Musíš však zvoliť správny prístup a vyžaduje si to veľa práce, aby boli ľuďom tieto myšlienky jasné. Nie je to vždy ľahké, hlavne tam, kde libertínske myšlienky či spôsob organizovania sa nie sú rozšírené. Napríklad v kontakte s väčšou komunitou, ktorú spojili konkrétne boje a nie ideológia, nevyhnutne natrafíš na ľudí, ktorí budú presadzovať inú taktiku. Pozrime sa na naše hnutie nájomníkov. Je dosť známe a priťahuje rozličných ľudí, medzi ktorými sú aj takí, ktorí majú svoje predstavy o tom, ako by sa malo zmeniť. Prednedávnom sme mali problém s človekom, ktorý chcel, aby sme sa stali profesionálnejšou organizáciou poskytujúcou služby, čiže servisnou organizáciou, no my sme týmto smerom nechceli ísť. Zopár ľudí však tento prúd podporovalo a my sme si uvedomili, že tým, že sme sa vždy sústredili na víťazstvá v konkrétnych bojoch, sme sa s novými ľuďmi možno málo rozprávali o našich názoroch. Alebo sme ich skrátka nedokázali presvedčiť. A zrazu sa objavil niekto, kto chcel rozvíjať model s „odborníkmi“, ktorí by slúžili ľuďom a zachraňovali ich, zatiaľ čo my sme presadzovali model, v ktorom majú ľudia kontrolu nad vlastnými problémami a spoločne vyjadrujú solidaritu iným, čím sme sa chceli vyhnúť premene na servisnú organizáciu a smerovaniu k profesionalizácii hnutia. Takýto vývoj je podľa nás problematický a, žiaľ, vidíme, že sa môže objaviť aj v organizáciách, ktoré začínali ako anarchosyndikalistické. Ak je organizácia do istej miery úspešná, vie prilákať aj ľudí, ktorí majú trocha iné predstavy a motivácie. Potom môže skĺznuť k modelu, ktorý sa úprimne povedané aplikuje ľahšie ako ten, o ktorom hovoríme my.

A to sa stalo v MAP.

Áno, do istej miery. Podľa mňa sa to rozhodne udialo v Španielsku, čo viedlo k interným problémom a obratu na medzinárodnej úrovni.

(Pokračovanie o týždeň)

Preložené z webstránky MAP

Súvisiace články:
Anarchosyndikalistický Prvý máj 2018 vo svete

Bojujeme za anarchosyndikalizmus – rozhovor s generálnou sekretárkou MAP (2. časť)