Pozastavme sa na chvíľu ani nie tak nad odpoveďou na túto otázku, ale nad tým, ako uvažujeme v období pred voľbami a ako vlastne funguje zastupiteľská demokracia.

Nevolením vyjadruje mnoho ľudí znechutenie z „politiky“, prípadne hlbokú nedôveru v možnosť zmeny. Nevoliť však môže byť aj prejavom principiálneho postoja – nevolím, lebo nechcem podporiť systém, ktorý ľuďom nedokáže poskytnúť dôstojný život.

Keď sa rozhodneme nevoliť, často sme terčom kritiky. Je zaujímavé, že kritika sa nenesie ani tak v duchu „keby vďaka tvojmu hlasu zvolili stranu XY, mohla by presadiť také a také pozitívne opatrenia“, ale skôr „keď nevolíš, viac percent dostane strana, s ktorou predsa nemôžeš súhlasiť“. Zvyčajne sa tento argument používa napríklad pri mobilizácii k voľbám s cieľom zastaviť šírenie antisociálnych alebo xenofóbnych postojov či politík.

Je to oprávnený argument, pretože zohľadňuje jednoduchú volebnú matematiku. Hlasy ľudí, ktorí nevolia nikoho, prípadne volia strany, ktoré nedosiahnu 5 percent (resp. 7 percent v prípade koalícií), sa prepočítajú v prospech strán, ktoré túto hranicu dosiahli, a teda sa dostali do parlamentu. V skratke, nevoliť (resp. voliť strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu) vždy znamená pomôcť všetkým zvoleným stranám, pričom väčší zisk z hľadiska počtu poslancov a poslankýň majú tie strany, ktoré vo voľbách dostali viac hlasov.

Tento argument dokáže presvedčiť veľa ľudí, aby nakoniec išli voliť. Svoj hlas hodia jednej zo strán, ktoré sa podľa prieskumov zrejme dostanú do parlamentu. Aj takto sa prejavuje voľba menšieho zla.

Nevoliť však nie je iba prejavom znechutenia z „politiky“ alebo nevôle legitimizovať systém. Zvolené strany dostávajú za každý hlas peniaze (príspevok vo výške 1% z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za odovzdané hlasy a príspevok v rovnakej výške na činnosť; tretí príspevok nezávisí od počtu hlasov, ale od počtu získaných mandátov). Z toho vyplýva, že keď nevolíme, finančne nepodporujeme politické strany.

Keď volíme, väčšinou buď súhlasíme s politikou a hodnotami politických strán alebo kandidátov a kandidátok (aj keď nie nutne so všetkými), alebo si vyberáme ľudí, ktorí skrátka pôsobia sympaticky. Často je nám jasné, že strany sľubujú veci, ktoré by sa dali splniť asi iba vtedy, keby existovala len jedna strana a nijaké ekonomické a mocenské tlaky. Vieme síce, že takto zastupiteľská demokracia a kapitalizmus nefungujú, no aj tak si povieme, že má väčší zmysel voliť a využiť svoj hlas.

Takže voliť či nevoliť? Náš postoj je taký, že nikoho nepresviedčame k účasti alebo neúčasti na voľbách. Chápeme ľudí, ktorí volia, aj tých, čo nevolia. Menej však chápeme, keď niekto míňa svoj čas na debaty v prospech jednej alebo druhej možnosti. A vyslovene nás otravuje, keď nás niekto emocionálne vydiera alebo propaguje nejakú konkrétnu stranu.

Svoj čas venujeme riešeniu problémov bez politikov a političiek. Zaujíma nás, ako presadzovať záujmy, ktoré máme ako pracujúci ľudia, a ako vybudovať nezávislé a sebavedomé hnutie mimo „politiky“.

Či už voliť budeme alebo nie, je jasné, že nejaké strany sa zvolia a pocítime dôsledky ich rozhodnutí. Otázka teda stojí, čo je tá sila, ktorá nám pomôže brániť sa pred nimi. Naša odpoveď je neustále organizovanie sa zdola a riešenie problémov na pracoviskách a v komunitách.

Zväz Priama akcia

Súvisiace články:

Výročné správy zväzu Priama akcia
Ciele a princípy zväzu Priama akcia 
(Ne)voliť nestačí – Po voľbách sa nič nekončí
(Ne)voliť nestačí - Organizovanie sa
(Ne)voliť nestačí – Štyri roky (ne)existujeme
Odkaz „(Ne)voliť nestačí“ zatiaľ v takmer 20 mestách a obciach
(Ne)voliť nestačí! Organizujeme sa každý deň a stretneme sa aj v deň volieb
Nálepky (Ne)voliť nestačí sú tu!
Rozšírme myšlienku „(Ne)voliť nestačí“ do regiónov!
Chceš sa zapojiť do propagácie myšlienky „(Ne)voliť nestačí“ pred voľbami 2020?
Ako vytvoriť skupinu venujúcu sa problémom na pracovisku a v komunite