Participatívna spoločnosť alebo libertínsky komunizmus? - nová publikácia NBZ
18. jún 2013
Brožúra zachytáva výnimočnú debatu o spoločnosti bez kapitalizmu a stratégii, ako k nej dospieť. Dve odlišné predstavy prezentujú člen kolektívu spravujúceho webstránku libcom.org a člen skupiny Project for a Participatory Society (PPS). Text pôvodne uverejnený na portáli libcom.org obsahuje okrem samotného prekladu aj vysvetlenie kľúčových pojmov, ktoré uľahčia čítanie.
Zadarmo na stiahnutie (PDF (0,4 MB) alebo DOC).
Participatívna spoločnosť alebo libertínsky komunizmus?
debata medzi skupinou Project for a Participatory Society a kolektívom portálu libcom.org
Úvod k slovenskému vydaniu
Táto brožúra mapuje diskusiu medzi skupinou ľudí spravujúcich webstránku libcom.org a skupinou Project for a Participatory Society (PPS). Obe strany prezentujú svoju víziu organizovania práce v post-kapitalistickej spoločnosti. Libcom.org hovoria o spoločnosti založenej na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a produktov, kde je práca organizovaná na princípe decentralizovaného plánovania produkcie a poskytovania služieb. Kolektív PPS približuje víziu participatívnej ekonomiky, ktorú navrhli Michael Albert a Robin Hahnel. Jej jadrom je participatívne plánovanie, prerozdeľovanie na základe úsilia a obety, samospráva pracujúcich a tzv. vyvážené komplexy pracovných úloh. Diskusiu medzi zástancami oboch vízií približuje nielen ich názory, ale aj vzájomnú kritiku.
Na preklad a vydanie textu sme sa podujali predovšetkým preto, lebo vystihuje rozdiely medzi dvoma na prvý pohľad podobnými prístupmi kritizujúcimi kapitalizmus. Na Slovensku je koncept libertínskeho komunizmu blízky napríklad Priamej akcii, kým myšlienku participatívnej ekonomiky presadzuje napríklad kolektív okolo webstránky utopia.sk.
Čitateľov chceme vopred upozorniť, že ide o pomerne komplikovaný text. Preto sme sa pokúsili k viacerým pojmom doplniť naše vysvetlenia. V prípade nejasností uvítame reakcie a pokúsime sa o dodatočné vysvetlenie.
Úvod
Koncom roka 2008 oslovili skupinu libcom.org ľudia spravujúci webstránku UKWatch.net s návrhom, aby sme sa zúčastnili diskusie so skupinou Project for a Participatory Society (PPS) na tému „antikapitalistická vízia“. Mali sme pocit, že ide o dobrú príležitosť spísať vlastné predstavy a podrobiť ich dôkladnej kritike. K „participatívnej ekonomike“ (parecon) sme už predtým mali kritický postoj, no z debát, čo sme o nej viedli, sme nemali nič spísané. Vďaka navrhovanej diskusii sme teda mohli prezentovať našu kritiku zástancovi pareconu. Diskusie sa mali publikovať na UKWatch a ich americkej sesterskej stránke ZNet.
Za libcom.org bol hlavným účastníkom diskusie Joseph Kay, za PPS Mark Evans. Diskusia sa mala začať spísaním vlastnej „vízie britskej ekonomiky“, na ktorú sme potom mali navzájom reagovať. Prebehla živá výmena názorov, no po januári 2009 sme už od PPS nedostali nijakú reakciu. UKWatch boli zaneprázdnení vylepšovaním stránky a hoci sme si vymenili zopič e-mailov, do augusta 2009 sme ešte vždy nemali odpoveď a UKWatch.net je momentálne offline.
Nakoniec sme diskusiu vydali v existujúcom stave. Myslíme si, že sa v nej nájde veľa vecí, ktoré by antikapitalistických aktivistov mohli zaujímať. Keďže posledným príspevkom, o ktorom vieme, je naša odpoveď, máme zatiaľ posledné slovo. Sme si však istí, že to nebráni ďalším diskusiám. Táto brožúra by mala byť len akýmsi odrazovým mostíkom.
Project for a Participatory Society (Projekt za participatívnu spoločnosť) je sieť ľudí v Británii, ktorí sú zástancami progresívnej sociálnej zmeny. PPS považujú vojny, chudobu, klimatické zmeny a mnohé iné problémy dnešného sveta za neprekvapivé dôsledky konkrétnych foriem organizácie spoločnosti. Rozklad občianskych slobôd, nedodržiavanie ľudských práv, zväčšovanie nerovností a iné neprávosti podľa nich pramenia zo základných hodnôt a vnútornej organizácie dominantných inštitúcií v spoločnosti. Mark Evans žije v Birminghame, pracuje ako zdravotník v rámci National Health Service (NHS) a je aktívny odborár. www.ppsuk.org.uk
Skupina libcom.org je malý kolektív libertínskych komunistov z Londýna a okolia. Prevádzkujú stránku libcom.org, ktorá je zdrojom informácií pre radikálnych pracujúcich a všetkých, ktorí chcú zlepšiť svoj život, komunitu, v ktorej žijú, a pracovné podmienky. Názov stránky je skratkou pojmu libertarian communism (libertínsky komunizmus), ktorého cieľmi sú sloboda a komunita. Ide o politický smer, s ktorým sa kolektív stotožňuje. Joseph Kay pracuje vo finančných službách, je z Brightonu a je členom Solidarity Federation. www.libcom.org
VÍZIA LIBCOM.ORG
Súčasná finančná kríza odhaľuje niekoľko ekonomických právd, ktoré človek „za normálneho stavu“ ľahšie prehliadne. Po prvé, v súčasnosti už neexistujú národné ekonomiky, ak vôbec niekedy existovali. Všade pôsobia rovnaké sily a „úverový kŕč“[1] zasahuje celý svet. Pre účely tejto diskusie sa sústredíme na špecifiká Británie, treba však mať na pamäti, že naša „vízia“ je nevyhnutne internacionalistická a globálna.
Po druhé, ekonomika neexistuje preto, aby slúžila našim potrebám. Naopak, naše potreby sú formované tak, aby slúžili ekonomike. Očakáva sa od nás, že obetujeme čokoľvek, len aby sme pomohli ekonomike – a tak čelíme kráteniu miezd, poškodzovaniu životného prostredia, škrtom v oblasti zdravotnej starostlivosti atď., lebo si to ekonomika „vyžaduje“.
Po tretie, je jasné, že existujú skutočné triedne rozdiely, že existujeme „my
a oni“. Hoci otrokmi ekonomiky sme všetci, v závislosti od postavenia v spoločnosti to pociťujeme rozdielne. Zatiaľ čo šéfovia a politici pociťujú požiadavky ekonomiky priamo – pod maskou „trhových síl“, ktoré ovplyvňujú ich investície, prepúšťanie či politické rozhodnutia –, pracujúci vnímajú nedostatok kontroly nad vlastným životom prostredníctvom každodennej práce pre šéfa.
Tieto skutočnosti navzájom súvisia. Ekonomika je založená na veľmi jednoduchom procese – peniaze sa investujú, aby z nich vzniklo viac peňazí. Šéfovia to nazývajú zisk, politici hospodársky rast. Keď peniaze fungujú týmto spôsobom, fungujú ako kapitál. Keď sa zvyšuje objem kapitálu (alebo ekonomika rastie), hovorí sa tomu akumulácia kapitálu a ide o hnaciu silu ekonomiky.[2]
Toto jednoduché pravidlo má ďalekosiahle dôsledky a netýka sa iba ziskových súkromných firiem, ale ekonomickej aktivity per se[3] (práve preto sme p