Od aktivistov z Trenčianskeho kraja sme obdržali leták, ktorý spracovali pre rozšírenie vo svojom regióne.


Prečo nevoliť ?    

Politické strany opäť utrácajú milióny na svoje predvolebné kampane, objavujú sa noví ašpiranti na politickej scéne a média opäť vyvolávajú atmosféru zásadného rozhodovania o našej budúcnosti. Tu je však prvý problém – od útleho veku nás systém neučí, aby sme jednali sami za seba a aby sme mysleli nato, ako by sme naše životy mohli žiť samostatne. Čo sa týka volieb, očakáva sa od nás, že budeme závislí na politických a ekonomických autoritách. V súčasnom politickom systéme je nám vnucovaná predstava volieb a volebnej účasti, ako hlavného nástroja politickej angažovanosti (vraj je to dokonca občianska povinnosť). Voľby však nepovažujeme za slobodný spôsob vyjadrenia našich predstáv o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať a akým smerom by sa mala uberať. Naopak, ide o akt zbavenia sa vlastnej slobody a zodpovednosti a taktiež je to legitimizovanie stavu, kedy majú na štyri roky zvolení „zástupcovia“ ľudu voľnú ruku v rozhodovaní bez akejkoľvek možnosti kontroly zo strany voličov.

U väčšiny ľudí však platí zaujímavý paradox – napriek tomu, že v zidealizovanú predstavu politika bojujúceho za záujmy svojich voličov dnes už takmer nikto neverí, napriek tomu, že každý vie, že politici kradnú a hrabú len pre seba, napriek tomu, že politici takmer zo zásady neplnia to, čo sľúbili pred voľbami, napriek tomuto všetkému, nemalá časť obyvateľstva svoj volebný lístok do urny predsa len hodí.

Politik vo svojej podstate ani nemôže konať v záujme ľudí a to z viacerých dôvodov. Je zviazaný straníckymi štruktúrami, koná pod vplyvom lobistických skupín a prakticky sa nachádza v škatuľke ideovej rovnakosti všetkých politických strán s rôznymi odtieňmi rovnakej farby. Celá myšlienka reprezentatívnej demokracie je tiež postavená priamo proti myšlienkam o samosprávnej spoločnosti. Namiesto toho, aby mal človek možnosť priamo ovplyvňovať veci vo svojom okolí svojim vlastným hlasom, je nútený vyberať ako svojich zástupcov odborníkov/špecialistov – teda politikov. S nimi má kontakt iba v okamihu, kedy prosia o dosadenie do svojej mocenskej pozície. Je síce pravdou, že politici usporadúvajú rôzne prieskumy verejnej mienky, stretnutia s občanmi a verejné prejednávanie politických záležitostí, ale k takýmto prejavom ich však nevedú šľachetné záujmy zdieľania moci so svojimi voličmi. Občas sú k nim donútení spoločenským nátlakom, občas potrebujú populisticky demonštrovať svoj kontakt s voličmi, občas potrebujú vedieť, na aké chytľavé heslá ich ľudia zvolia. Keďže jednotliví ľudia majú obmedzené možnosti, ako presadzovať svoje záujmy, u väčšiny z nich sa voľby odohrávajú v duchu: volím opozíciu ZLA – teda ZLO menšie. No cieľom by nemalo byť volenie menšieho zla, ale to, aby ľudia o svojich záležitostiach rozhodovali sami – teda volenie dobra. Samotné vzdanie sa volebného práva ako symbolické vyjadrenie nesúhlasu so súčasným politickým systémom nestačí – pretože nevoliť nestačí. Musíme sa začať organizovať zdola, spájať sa do skupín s rovnakými záujmami - všade tam, kde si to žiada situácia, či už sú to pracoviská alebo školy.

Ľudia majú potenciál a schopnosti spravovať záležitosti týkajúcich sa ich samých sami, čo bolo preukázané v histórii už mnohokrát. Nepotrebujú žiadnych zástupcov v parlamente, aj keď túto koncepciu sa nám ako jedinú správnu snaží dnešný systém natlačiť do hláv (ide totiž o udržanie statusu quo) – neverte mu a neverte ani tým, ktorí túto repliku opakujú.

Považujeme za dôležité, aby sa ľudia vyjadrovali k veciam, ktoré sa okolo nich dejú a priamo sa ich dotýkajú. Svoj názor na voľby sme vyjadrili týmto letákom. Pre viac informácií o tejto aj iných témach, odporúčame webstránky týchto organizácií: