Už v prvý deň štrajku rezonovala v médiách otázka, ako dlho vydržia štrajkovať jednotlivé školy. Časovo neobmedzené štrajky nie sú bežné, takže mnohí nevieme, ako postupovať, aby sme vydržali čo najdlhšie, dosiahli svoje, a pritom prišli o čo najmenej peňazí.
Taktika štrajkovať dva či tri dni, prípadne „najviac týždeň“, ktorú vopred ohlásili niektoré školy, nie je vôbec dobrá, lebo vláde stačí počkať. Veď učitelia sa finančne vyčerpajú a potom pekne nastúpia do práce. Výhoda časovo neobmedzeného štrajku (mimochodom, je úžasné, že bol vyhlásený, a ktovie, kedy sa podobná príležitosť zopakuje!) spočíva práve v tom, že s takým niečím nemôžu rátať. Môžeme štrajkovať týždeň, dva, mesiac... Áno, povie si zamestnanec v školstve, ale z čoho budem žiť? Napadli nám dva tipy, ako sa vrátiť do práce a zároveň ďalej štrajkovať. Chceli by sme však upozorniť, že podľa nás by sa mali využiť až v krajnom prípade, kedy štrajkovať ďalej klasickým spôsobom je naozaj neúnosné.
1) PRERUŠOVANÝ ŠTRAJK
Prerušovaný štrajk v skratke znamená, že zo všetkých zamestnancov školy raz štrajkuje jedna skupina, potom zasa druhá. Dá sa zorganizovať celkom jednoducho: stačí sa stretnúť so všetkými kolegami a spísať si, ktorý z nich je ochotný koľko dní v týždni štrajkovať. Jeden napríklad povie, že môže aj celý týždeň, druhému budú vyhovovať iba dva či tri dni. Keďže zo štrajku možno voľne vystupovať a znova doň vstupovať, ľahko sa dá vytvoriť rozpis štrajkujúcich na ten-ktorý deň tak, aby zamestnanci síce chodili do práce, ale aby ich nikdy nebolo toľko, že by škola mohla normálne fungovať. Informácie by sa mali vedeniu poskytovať na poslednú chvíľu, aby nebolo možné vytvoriť rozvrh. Riaditeľ potom dokáže nanajvýš zabezpečiť dozor pre niektoré triedy, a v lepšom prípade ani ten.
Príklad: Ak je na škole 50 učiteľov, z ktorých 5 neštrajkuje vôbec, 15 sú ochotní štrajkovať celý týždeň a zvyšní 30 iba tri dni, celý týždeň bude v škole 5 neštrajkujúcich plus v pondelok 12 „trojdňových“, v utorok iných 12 „trojdňových“, v stredu 6 „trojdňových“, ktorí ešte nepracovali, plus 6 „trojdňových“ z pondelka atď. tak, aby každý z tých 30 prišiel do školy dva razy. Tým sa zabezpečí, že v škole bude najviac 17 učiteľov z 50, a pritom „trojdňoví“ učitelia prídu o menšiu časť mzdy, lebo preštrajkujú iba tri dni a zvyšné dva si odpracujú.
Výhodou tejto taktiky je, že sa efektívne ochromí výučba, ale zároveň učitelia prídu o menej peňazí, takže vydržia štrajkovať dlhšie. Ale na pracovisku musí byť vysoká schopnosť zorganizovať sa a vzájomné pochopenie pre spoločný cieľ. Ak chceme využiť túto taktiku, nestačí čakať na inštrukcie z vedenia odborov. Musíme vziať veci do vlastných rúk. A aj na školách, kde sme to zatiaľ neskúsili, nastáva vhodná chvíľa ísť týmto smerom. Rôzne návrhy, ako oživiť dni štrajku, padli napríklad tu.
Druhú, jednoduchšiu verziu prerušovaného štrajku ilustruje štrajk učiteľov v Pennsylvánii v roku 1991. V pondelok a utorok zorganizovali demonštráciu pred školou, v stredu nastúpili do práce, vo štvrtok opäť nepracovali, a v piatok a pondelok zasa nastúpili. Taktika „raz sa učí, raz nie“ má podobný efekt ako prvý prípad (prispieva k neistote tých, proti ktorým protestujeme), môže však byť ešte náročnejšia a skutočný tlak nemusí byť taký veľký ako pri normálnom štrajku.
Prerušovaný štrajk sa dá skombinovať aj s (hromadnou) práceneschopnosťou – tí kolegovia, ktorí si nemôžu dovoliť štrajkovať viacero dní, ale nechcú ostatným kaziť štrajk, môžu navštíviť lekára, prípadne sa dať vypísať aj na dlhšie.
2) PRÁCA PODĽA PRAVIDIEL
Medzi zamestnancami v školstve sa objavujú aj návrhy vrátiť sa po pár dňoch štrajku do práce, ale nepracovať. To však znamená, že by porušili pracovnú disciplínu, za čo im hrozí napomenutie a v krajnom prípade aj výpoveď, takže by museli byť veľmi jednotní (všetkých alebo aspoň väčšinu učiteľov predsa riaditeľ uprostred školského roka neprepustí).
Menej riskantnou obdobou tejto formy vyjadrenia protestu je tzv. práca podľa pravidiel, čo znamená do posledného písmena sa držať pravidiel a predpisov platných na pracovisku. V každej práci existuje celé bludisko pravidiel, obmedzení a predpisov, z ktorých mnohé sú nepoužiteľné a za normálnych okolností sa nedodržujú, a škola nie je nijakou výnimkou. Selektívne využitie niektorých pravidiel by mohlo byť veľmi silnou zbraňou v rukách pracujúcich. Učitelia určite poznajú nejaké to pravidlo, ktoré zvyčajne nedodržujú, ale teraz by ho mohli využiť vo svoj prospech, aby tým spomalili či celkom znemožnili svoju prácu (napríklad posielanie triednej knihy zo skupiny do skupiny počas delených hodín je podľa pravidiel vylúčené, keďže žiak má byť ustavične pod dozorom vyučujúceho).
Výhodou práce podľa pravidiel je, že sme v práci, dostávame mzdu a navyše ide o pomerne bezpečnú taktiku (nemôžu nás predsa potrestať, keď „len plníme predpisy“). Nevýhodou je, že vyučovací proces navonok prebieha, čo znižuje tlak na splnenie požiadaviek.
Použitie takej taktiky, ktorá znemožní druhej strane naozaj poznať naše ďalšie kroky, by nám len prospelo. Hlavne teraz, keď odbory vyložili všetky karty na stôl, no o tom, čo urobí vláda a ministerstvo, vôbec nič nevieme. Podujať sa na niečo také by samozrejme na mnohých miestach znamenalo dostať sa do konfliktu s riaditeľmi, ktorí zatiaľ štrajk podporujú. Čokoľvek sa stane, tieto myšlienky ostávajú na diskusiu. A tá sa možno tak skoro opakovať nebude, pretože šanca na štrajk v celom odvetví neprichádza každý deň.
Priama akcia
Súvisiace články:
[ŠTRAJK BLOG] Zahraničná podpora štrajku v školstve
[ŠTRAJK BLOG] Správa z protestného zhromaždenia OZ PŠaV v Bratislave a Žiline
[ŠTRAJK BLOG] Podporme v ČR štrajkujúcich pracovníkov v slovenskom školstve
[ŠTRAJK BLOG] Protest púchovských a ďalších pracovníkov západoslovenských škôl
[ŠTRAJK BLOG] Kreativita štrajkových hesiel a odkazov
[ŠTRAJK BLOG] Súhrn protestných aktivít – 2. decembrový týždeň
[ŠTRAJK BLOG] Demonštrácia bratislavských pracovníkov v školstve
[ŠTRAJK BLOG] Protest na slovenskom veľvyslanectve vo Varšave
[ŠTRAJK BLOG] Súhrn protestných aktivít – 1. decembrový týždeň
[ŠTRAJK BLOG] Reportáž a foto z demonštrácie štrajkujúcich bratislavských škôl
[ŠTRAJK BLOG] Nesúhlasím s prerušením štrajku! Výzva k posielaniu protestných e-mailov vedeniu OZ PŠaV
[ŠTRAJK BLOG] Sabotáž centrálneho štrajkového výboru OZ PŠaV
[ŠTRAJK BLOG] O „nestrannom“ pohľade sociologičky... a ďalších súvislostiach
Priame akcie na pracoviskách. Základné druhy a konkrétne príklady
Časovo neobmedzený štrajk v školstve – solidarita Priamej akcie a správa z protestu v Bratislave