Zoskupenie Ľudia, nie zisky!

Zoskupenie Ľudia, nie zisky!
2. december 2005

Požiadali ma, aby som napísal o aktivite Jedlo namiesto zbraní v Trnave. Jediné, čo mám je téma, ale akou formou písať? Na čo sa zamerať? Prečo písať? Preto napísať, aby sa o aktivite vedelo.

Ono sa o nej čosi vie, ale málo. A tiež sa vie dačo o tom ako prebieha. Chcete vedieť viac? Nuž, čítajte: Rozdávanie jedla sa robieva každú sobotu v Trnave, park Promenáda (oficiálne tuším Bernolákov park) od 14.00. Okrem nás pod podobným menami a cieľmi vystupujú ľudia združení aj v iných mestách Slovenska a zahraničia, trebárs Jídlo místo bomb, Food not bombs... Aktivisti a tiež chudobní ľudia sa chodievajú najesť už takmer 6 rokov (od 15. januára 2000), čo je dosť úspech, nie? No, áno, lebo určite neviete, že Jedlo je našou činnosťou, ktorú máme vo vlastných rukách a nemajúc chuť robiť kompromisy s úradmi, pracujeme bez dotácií a podpory korporácií alebo iných morálnych i mocenských elít.

Morálka členov a členiek je rôznorodá. Sú tu aj altruisti/altruistky, ktorí/é pomáhajú blížnemu, lebo ich k tomu vedie dobro, sú aj takí, ktorí odmietajú robiť len v mene dobra. To považujú za sebecké ukájanie vlastného dobrého pocitu z robenia dobra druhému. Týmto faktom vystupujú z pozície charity a s určitými znalosťami príčin chudoby sa kriticky pozerajú na súčasný systém. Náboženské presvedčenie je takisto rozličné, je tu kresťan, prírodne duchovný človek i ateista. Čiže niekto to vidí ako rozprávku, kde dobro víťazí nad zlom, voľakto ako prostú snahu odstrániť chudobu.

Peňazí nie je nazvyš, lenže omnoho väčšie ťažkosti robí nedostatok aktívnych ľudí, času a energie. Nedostatky sú v komunikácii s okolitým svetom, prezentácia na verejnosti. Utvára sa akási komunita sama pre seba. Pozitívom zvykne bývať transparent Ľudia, nie zisky!, umelecky spracovaný, tiež rozdávanie letákov okoloidúcim a taktiež debaty v kruhu, kde sa spoločne diskutuje o potrebných veciach, niekedy aj spolu s ľuďmi, ktorí sa z ulice prišli najesť. Zároveň vedieme zošit, kde sa zapisujú podrobnosti, postrehy, zážitky spojené s našou činnosťou.

Môj príspevok sme už nestihli prediskutovať v kruhu, ostatní sa k nemu nevyjadrili, takže ho berte, prosím, ako videnie jedného člena Jedla namiesto zbraní.

P.S.: K článku sa predsa len niektorí vyjadrili a mali priaznivý postoj k napísanému.  Trocha sa diskutovalo o vete „sebecké ukájanie vlastného dobrého pocitu z robenia dobra druhému“. Samozrejme, vždy je prítomný dobrý pocit, ale tento nie je hlavným cieľom úsilia spomínaných členov JNZ.