Zavedenie prvého 8-hodinového pracovného dňa po generálnom štrajku v roku 1919

16. máj 2008

V Barcelone sa v roku 1919 odohral generálny štrajk, ktorého výsledkom bolo zavedenie 8-hodinového pracovného dňa. Začal sa zdanlivo nenápadne – akciami zväzu CNT proti prepusteniu ôsmich robotníkov. Skončil sa ako jedna z najúspešnejších akcií pracujúcej triedy v dejinách – vláda bola prinútená zaviesť historicky prvý celoštátny zákon, ktorý potvrdil 8-hodinový pracovný deň a značné zvýšenie platov. Ukázal, aké dôležité sú zdanlivo nepodstatné drobné konflikty, ktoré sú však zvyčajne predohrou k väčším stretom.

Pozícia CNT

Vo februári 1919 bolo z politických dôvodov prepustených osem robotníkov z oddelenia údržby vo vodnej elektrárni v Barcelone známej ako „La Canadiense“ (vlastníci boli Kanaďania). Toto prepustenie bolo podnetom k najúspešnejšiemu štrajku v histórii španielskeho hnutia pracujúcich. Štrajk vedený anarchosyndikalistickým zväzom CNT vyústil do generálneho štrajku v celej Barcelone, do ktorého bolo zapojených vyše 100 000 robotníkov. Španielska vláda bola pod váhou situácie ako prvá vo svete donútená prijať zákon o 8-hodinovom pracovnom dni.

V roku 1919 dosiahol počet členov CNT 755 000 ľudí (podľa údajov z madridského zjazdu, ktorý sa konal v tom roku), čím značne prevýšil počty v konkurenčnom socialistickom zväze  UGT, ktorý mal v tom čase okolo 208 000 členov. Inými slovami, asi 10 % ekonomicky aktívnej populácie Španielska sa v roku 1919 združovalo v CNT.

Začiatok štrajku

Po prepustení robotníkov začiatkom februára 1919 nasledoval 44 dní trvajúci štrajk. 5. februára zvolalo štrajk 140 kolegov z továrne, ku ktorým sa o tri dni pridala drvivá väčšina zvyšných zamestnancov. Robotníci v ďalšej barcelonskej továrni začali okupačný štrajk v solidarite s kamarátmi z La Canadiense. 17. februára vyšlo do solidárneho štrajku asi 80 % robotníkov v textilnom priemysle, ktorí zároveň požadovali uznanie vlastného odborového zväzu a zavedenie 8-hodinového pracovného dňa zo strany oficiálnej moci. Čoskoro sa k štrajku pridala väčšina pracujúcich v energetickom sektore a pridali aj požiadavku o zvýšenie miezd. Na 21. februára bol zvolaný celomestský generálny štrajk robotníkov energetického sektora, čo ochromilo prevádzku 70 % firiem v celom Katalánsku.

Pokusy zlomiť štrajk a obrana

V strachu pred rastúcou silou pracujúcej triedy v Barcelone a ekonomickou stagnáciou, ktorú štrajk prehlboval, zaviedol vojenský guvernér v meste stanné právo. Vláda v Madride následne vyhlásila stav ohrozenia a v snahe zlomiť štrajk povolala všetkých robotníkov do armády. Štrajkujúci túto výzvu samozrejme ignorovali a tlačiari dokonca odmietli vytlačiť čokoľvek s ňou súvisiace alebo texty, ktoré sa negatívne vyjadrovali o štrajkujúcich – zaviedli tzv. „červenú cenzúru“. Po tomto vyšli do štrajku aj železničiari a vodiči električiek. V situácii stanného práva v meste došlo k rozsiahlemu zatýkaniu. S asi 3000 robotníkmi boli zatknutí aj všetci predáci CNT. Bol to výsledok tlaku a paniky zamestnávateľov (a predzvesť rozšírenia tzv. pistolerismo, kedy šéfovia platili nájomných vrahov za zabíjanie aktívnych odborárov).

Vyjednávania

Vládni predstavitelia v Barcelone však boli v panike a ekonomická situácia v Katalánsku začínala byť skutočne zúfalá. CNT a vláda začali 15. a 16. marca vyjednávania. Regionálny sekretár CNT Salvador Segui požadoval maximálny pracovný deň v dĺžke 8 hodín, uznanie zväzu a znovuzamestnanie všetkých prepustených robotníkov. 24. marca sa začal ďalší generálny štrajk, ktorý trval do 1. apríla.

Historické víťazstvo

Vláda rýchlo pristúpila na všetky požiadavky. Okrem požiadavky prepustiť všetkých ľudí, s ktorými práve prebiehali súdne procesy kvôli ich účasti na štrajkoch, s ktorou vláda súhlasila, dala CNT aj požiadavku prepustiť všetkých väzňov. Robotníci odpovedali kričaním „Prepustiť všetkých!“ a začali hroziť, že ak sa neotvoria všetky väzenské brány, štrajk bude pokračovať ďalšie tri dni. K štrajku skutočne došlo, ale členovia štrajkového výboru boli rýchlo zatknutí a polícia účinne zabránila tomu, aby nadobudol rozsah toho prvého. Desaťtisíce robotníkov sa onedlho vrátili do zamestnania na 8 hodín denne. Vďaka neuveriteľnej solidarite barcelonskej pracujúcej triedy boli splnené všetky požiadavky štrajkujúcich, vrátane zvýšenia miezd v niektorých odvetviach.

Autor: Alex Aspden
Preklad a doplnenia: Michal Tulík

Zdroje: Libcom.org
History of the CNT (1919-23)
Wikipedia.org