Víkendovka PA alebo „všade dobre, u nás tiež tak“

15. január 2007

V polovici decembra 2006 sa uskutočnilo voľné pokračovanie našej obľúbenej akcie s názvom Víkendovka. Tentokrát sme ju naplánovali do príjemnej oblasti Poloninských obcí na východe Slovenska, kde nám jedna z nich ponúkla domček s nádherným prostredím všade navôkol.

Piatok bol dňom príchodu väčšiny účastníkov/čok akcie a keďže sme sa schádzali v rôznych časových intervaloch, oficiálnu časť sme teda stanovili na ôsmu hodinu večer.
To už sa pomaličky začínali vyhrievať izby, varil sa čaj, izbou voňalo santalové drevo. Po krátkom uvítaní a predstavení, sme sa najskôr dohodli na spôsobe komunikácie, ktorá sa stala nakoniec hlavným tiahlom teoretickej časti akcie. Vychádzali sme predovšetkým zo vzájomného rešpektu a diskusie, i keď nie vždy sa nám to podarilo naplniť. Veď sme len ľudia, nie?
Rozdali sme preto papier s perom a každý si tak mohol navrhnúť vlastné témy, o ktorých mal záujem diskutovať, či vypočuť si názory druhých strán. Takto sme vypracovali agendu s ôsmymi zaujímavými bodmi a za praskotu ohňa v piecke sme začali. 

Prvou a dosť vážnou témou sa stal antifašizmus, podporné akcie a ich realizácia v malých mestách. Keďže mnoho z nás sa s týmto problémom stretáva vo svojom bydlisku pomerne často, nedalo nám nereagovať na túto problematiku. Vyvinula sa tu pomerne zaujímavá debata, ktorá dala reálny základ k vypracovaniu konkrétnych záverov.
Druhým bodom v agende bola otázka o nájdení vlastnej spokojnosti pri aktivitách a ich osožnosti. Tá priniesla príjemnú debatku a to hlavne medzi ľuďmi, ktorí sa zatiaľ nemali možnosť aktívnejšie podieľať na chode rôznych organizácií, prípadne v organizovaní okolo rôznych problémov. Príjemným spestrením bola úvodná otázka „kým sme chceli byť, keď sme boli malí“, a verte neverte, skutočne všelikým.
Ďalej sa preberala subkultúra punku, ako sa k nemu ľudia stavajú, čo preň robia a pod.
Jednou z najzaujímavejších tém celej akcie bolo určite esperanto. Bol nám predstavený tento alternatívny jazyk, jeho minulosť, súčasnosť, to akou cestou sa uberá. K tejto téme sa čiastočne pridružila aj otázka ekológie. Diskutovalo sa o rôznych aktivitách rôznych združení v malých i väčších mestách, o jednotlivcoch a ich akciách.
Veci okolo nás, ktoré sa nás priamo dotýkajú, ako ich zmeniť, alebo ovplyvniť (priamou akciou), naša revolúcia každého dňa, anarchizmus – jeho osobné vnímanie, slobodné spoločnosti, sa stali ďalšími témami, ktoré sme si už ale podelili aj na druhý deň. Tam sme sa napríklad dozvedeli, že dvaja sú viac ako jeden, traja sú viac ako dvaja atď. atď. atď. 
Tiež sme sa bavili o takom nepríjemnom pojme akým je byrokracia, či o tom ako využiť tento príjemný priestor na podobné akcie. O tom, že akcia bola nakoniec úspešná, svedčia najmä piatkové dialógy, ktoré skončili až v sobotu ráno o šiestej.

Sobota sama o sebe bola predsa len o niečo voľnejšia. Diskutovalo sa, varilo a pieklo sa, časť ľudí nás opustila, časť navštívila. Premietal sa film o vplyve korporácií na človeka – spotrebiteľa, púšťali a rôzne rozprávky, hrali sa kartové hry a staré dobré „céčka“.
Nedeľa patrila už štandardne umývacím a upratovacím prácam, kde sme si užili kopec srandy.

Čo dodať na záver. Rád by som sa v mene organizácie Priama akcia - MAP poďakoval všetkým, ktorí si našli čas, prišli a podporili akciu na domčeku svojou osobou. Dokopy sa nás zúčastnilo trinásť ľudí a jeden krásny buldog. Zase sa raz ukázalo, že je možné v príjemnom prostredí s príjemnými ľuďmi aspoň na chvíľku opäť premeniť sny na skutočnosť.
A keďže nás to takto baví, rozhodli sme sa zopakovať si akciu možno už túto jar. 

V solidarite
Jaroslav Turriz
(Priama akcia MAP – Východ)
vychod(zavináč)priamaakcia(bodka)sk