Liga uvedomenia
15. marec 2008
Nigéria je vyvrheľom medzinárodnej komunity a trójskym koňom, ktorý spolupracuje s krajinami ako sú Líbya, Sudán, Sýria, Irak, Barma a Irán. Už len vyslovenie názvu tejto krajiny evokuje typický obraz korupcie, vojenskej diktatúry, dlhov, chorôb a nešťastia. Aj v tejto krajine si však našla cestu pre aktivity sekcia MAP s názvom Awareness League (AL).
Získať informácie o dianí v Nigérii, kde donedávna vládol vojenský režim, je problematické. Posledné informácie o činnosti AL končia okolo roku 2001, preto sa zameriame hlavne na predchádzajúce obdobie.
Awareness League vnikla 6. júla 1989 a ako metódu svojej činnosti označila anarchosyndikalizmus. Hlavnou oblasťou činnosti AL sú prednášky zamerané na vzdelávanie pracujúcich a vytváranie kultúry podporujúcej politické uvedomenie a propagáciu a mobilizáciu ľudí. Členmi sú najmä univerzitní učitelia, novinári, študenti a zamestnanci štátnej správy. Vzhľadom k postaveniu žien v nigérijskej spoločnosti tvoria väčšinu AL muži. Koncom 90. rokov mala organizácia takmer 1000 členov.
V roku 1996 uskutočnila viacero prednášok, demonštrácií a zapojila sa do podpory štrajkov. Odozva štátu bola predvídateľná. Jeden z ich vzdelávacích workshopov v univerzitných priestoroch v meste Enugu navštívila polícia v civile. Akciu označila za nelegálnu a skonfiškovala všetky materiály. Nikto však nebol zatknutý. AL neskôr podporila protesty univerzitných učiteľov, ktoré viedli k veľkej represii a zatýkaniu stoviek členov odborov, vrátane dvoch členov AL, ktorí strávili vo väzení 3 mesiace.
Diskusie na zjazde AL v roku 1996, na ktorom sa zúčastnila takmer stovka delegátov, viedli k snahe viac pôsobiť nielen na univerzitách, či v oblasti médií, ale napríklad aj v naftárskom priemysle a iných odvetviach. V tom istom roku vstúpila AL do MAP.
S pomocou Free Radio West Town z Chicaga sa v roku 2000 podarilo vybudovať vlastnú rádio stanicu Afikpo Community Radio s FM frekvenciou. Znamenalo to možnosť vysielať 4 až 6 hodín denne, avšak v závislosti od zdroja energie, ktorý nie je veľmi pravidelný.
V marci 2001 sa AL zapojila do mobilizácie proti plánom vlády deregulovať časť naftárskeho priemyslu, čo by sa rovnalo vysokému nárastu cien v krajine. Protesty nabrali na sile po tom, ako Zväz univerzitných učiteľov (ASUU) vyšiel 2. apríla 2001 do celoštátneho štrajku, ktorý ochromil 38 univerzít v krajine. Očakávali sa ďalšie protesty, na ktorých AL participovala v mestách Enugu, Owerri, Calabar, Umuahia, Lagos a Abuja.
V júni 2001 sa v talianskom Miláne konala konferenciu MAP o prisťahovalectve s názvom „No human being is illegal“ (Nikto nie je nelegálny). AL sa na nej chcela zúčastniť, aby priblížila problematiku migrácie z africkej perspektívy, žiaľ, jej delegátom sa nepodarilo získať víza.