Štrajk vo fabrike Ford v Petrohrade

12. február 2008

Koncom roka 2007 sa v Petrohrade odohral štrajk v automobilke Ford. KRAS-MAP nielenže sledovali jeho priebeh, ale aj nadviazali kontakty s miestnymi robotníkmi. Prinášame ich pohľad na to, čo sa udialo, ako aj na situáciu štrajkového hnutia v Rusku.

Aká je situácia?

Štrajkové hnutie v Rusku je nerozlučne späté s prudkým stúpaním miery inflácie.
Ceny potravín a iných tovarov stúpli o 50-70 % od začiatku roku 2007 do decembra 2007 a ceny naďalej rastú. Ekonómovia upozorňujú, že počas zimy dôjde k nárastu cien až o 50 %!

Ekonomika putinovského Ruska je založená na všadeprítomných monopoloch. Všetky majú zmluvy s nejakým vládnym byrokratom alebo s priateľmi priateľov pána Vladimíra Putina. (Je samozrejmé, že monopoly platia byrokratom veľké peniaze.) Táto ekonomika tretieho sveta má iba jeden zmysel – zabezpečiť blahobyt novozbohatlíkom a štátnym úradníkom. Na vrchole pyramídy je Putin, ktorého bohatstvo sa odhaduje na 40 miliárd dolárov.

Nikto z týchto gangstrov nemá záujem „vyjednávať“ so zamestnancami. Mnohí zo šéfov a úradníkov sú niekdajší členovia KGB. Takíto ľudia nerozumejú pojmu „vyjednávanie“. A zároveň si úradníci veľmi dobre uvedomujú, že ich čas pri kormidle je obmedzený. V ťažkých súbojoch medzi frakciami môžu svoju funkciu hocikedy stratiť. Dnes je situácia ešte nestabilnejšia v súvislosti s neistotou okolo prezidentských volieb.

Preto musia byrokrati získať peniaze čo najrýchlejšie, takže neváhajú využívať najrozličnejšie metódy proti štrajkujúcim a protestujúcim. Napríklad, veľká časť štrajkov počas niekoľkých posledných mesiacov bola podľa súdov ilegálna a niekoľko odborárskych aktivistov atakovala polícia alebo mafia.

Štrajk vo fabrike Ford

Závod neďaleko Petrohradu produkuje v Rusku najpopulárnejší model Ford Focus. Aby sa vyrovnal s rastúcim dopytom v roku 2006, zvýšil produkciu o 20 %, aby koncom roku 2007 dosiahla 150 000 automobilov. Produkcia stále rastie (priemerne sa vyrába 300 automobilov denne). A rastú aj ceny áut.
V roku 2006 pracujúci vo Forde získali navýšenie miezd o 40 % ako výsledok legálneho „talianskeho štrajku“ (tzv. work-to-rule štrajk, kedy sa pracujúci striktne držia stanovených predpisov a inštrukcií, a tým deformujú pracovný proces). Firmu stál štrajk 14 miliónov dolárov. Metódy rozhodovania, ktoré sa použili počas štrajku, inšpirovali aj dokárov v Novosibirsku a v Kaliningrade.
 
Štrajk vo fabrike v Petrohrade sa začal 20. novembra 2007. Z celkového počtu 2200 zamestnancov sa ho zúčastnilo 1700. Organizoval ho odborový zväz pôsobiaci vo Forde.

Hlavnou požiadavkou pracujúcich bolo zvýšenie miezd o 30-40 % (čo by znamenalo viac ako kompenzáciu inflácie). Dnes je plat vo Forde okolo 500 dolárov za mesiac (napríklad priemerná mzda priemyselných robotníkov, lekárov a učiteľov v meste Saratov s 1 miliónom obyvateľov je 150 dolárov mesačne. V dôsledku stúpajúcej inflácie má však čoraz menšiu hodnotu; takže 500 dolárov nie je zlá mzda).

Ľudia z organizácie KRAS (ruskej sekcie MAP) urobili vo fabrike anarchistickú propagáciu namierenú proti zlým pracovným podmienkam, ale aj proti hierarchickým odborom. Vyzývali pracujúcich, aby odmietli poslušnosť odborárskym predákom, aby zorganizovali všeobecné zhromaždenie všetkých zamestnancov a prijímali vlastné rozhodnutia. Všeobecné zhromaždenie sa napokon uskutočnilo.

Závod bol okupovaný špeciálnymi policajnými jednotkami OMON. Predstavitelia odborov boli nahnevaní kvôli agitácii KRASu. Samotní štrajkujúci chápu, že existujúci odborový zväz im nemôže pomôcť. Kvôli strachu z polície a právnych represií sa však boja urobiť sabotážne akcie. Majú tiež finančné problémy a vedia, že štrajk by dlho netrval. Členovia KRASu
boli každý deň prítomní vo fabrike. Snažili sa presvedčiť ľudí, že radikálny, anarchistický spôsob boja (hoci aj nelegálny) môže priniesť výsledky.

Štrajk v závode Ford nebol prvým, ktorý vypukol v novembri v Petrohrade. Spontánny štrajk zorganizovali aj taxikári. 13. novembra odmietli pracovať aj lodiari, ktorý tým paralyzovali miestne lodenice. Súd vyhlásil štrajk za nelegálny, z toho dôvodu ho odbory ukončili a 16. až 18. novembra prebiehal „taliansky štrajk“.

Vedenie byrokratických odborov počas tohto konfliktu odovzdalo zamestnávateľom zoznam svojich členov. Počas vyjednávania so šéfmi boli štrajky pozastavené a odbory rozhodli prerušiť štrajkové akcie aj po vydaní súdnych rozhodnutí. V každej krajine na svete je takáto odborárska politika kontraproduktívna, a v krajine s primitívnou diktatúrou, v ktorej vládnu kriminálnici a agenti KGB, sa to prejavuje ešte výraznejšie.

Výsledok štrajku
 
Štrajk bol porazený, ľudia unavení a frustrovaní. Boj sa nezradikalizoval (teda žiadne blokády ulíc, štrajkové pikety, spoločné akcie s inými továrňami) hlavne kvôli odborárskym bossom a presadzovaniu legálnych akcií z ich strany. Vedenie odborov navrhlo „prerušiť“ štrajk na obdobie vyjednávania a hoci boli niektorí pracujúci a radoví odborári proti, návrh prešiel. Medzitým začalo vedenie fabriky s represiami. Niekoľkí predstavitelia odborov sú obvinení z trestných činov a hrozí im prepustenie. Zamestnanci požadovali zvýšenie o 30 až 40 %, vedenie navrhlo 16-21%, čo je relatívne málo aj kvôli inflácii. V nasledujúcom hlasovaní všeobecné zhromaždenie robotníkov zamietlo návrh na obnovu štrajku. Hoci väčšina ex-štrajkujúcich bola za, väčšina ostatných pracujúcich, ktorí nevstúpili do štrajku, bola proti. Po frustrácii z neúspešného štrajku bol celkom logicky nakoniec prijatý návrh vedenia.

Činnosť KRAS vo fabrike počas konfliktu
 
Počas štrajku sme distribuovali letáky a špeciálne čísla novín KRAS, kde boli vysvetlené metódy a spôsoby organizovania sa anarchosyndikalistov, praktické návrhy priamych akcií a radikalizácie boja (pikety, malé akčné skupiny, blokády, spoločné akcie s ľuďmi z iných tovární, rozhodovanie na všeobecných zhromaždeniach atď.). Odborárski predáci a organizovaní trockisti nás ohovárali a na stránkach odborov boli naše návrhy cenzurované. Aj tak sme však chodili do továrne, participovali na zhromaždeniach a demonštráciách, viedli rozhovory s radovými zamestnancami a s niekoľkými radikálnejšími odborármi. Vyzbierali sme 300 dolárov a dali ich všeobecnému zhromaždeniu. Teraz, po ukončení štrajku, udržiavame kontakty s niekoľkými zamestnancami a pokračujeme v propagovaní našich myšlienok (plánujeme vydať a šíriť brožúry o praktických skúsenostiach zo štrajkov v španielskych lodeniciach Puerto Real a tiež o okupácii továrne v Jasnogorsku).

KRAS je jediná anarchokomunistická organizácia v Rusku, ktorá sa usiluje aktívne vstupovať do štrajkov. Zapája sa aj do boja obyvateľov Moskvy proti vysťahovaniu v prospech novozbohatlíkov, o ktorom sme už informovali tu.

Na základe komunikácie s medzinárodným sekretárom KRAS spracoval Daniel Drevený