28. november 2006
Čo je anarchistický film? „Nie sú to nevyhnutne filmy urobené a produkované anarchistami – niektoré z nich môžu byť fakt veľmi nudné”, ako vraví človek za novospusteným Anarchistickým filmovým kanálom Stuart Christie. „Často to zahŕňa množstvo antiautoritárskych filmov urobených neanarchistami.”
Myšlienkou internetového kanála, ktorý funguje s maličkým rozpočtom z domu v meste Hastings, je zadarmo sprístupniť filmy – dokumentárne aj hrané – ktoré stelesňujú anarchistov, anarchistky a ich myšlienky. Christie, známy vďaka tomu, že sa v šesťdesiatych rokoch v Madride podieľal na neúspešnom spiknutí na zavraždení generála Franca, a neskôr, v sedemdesiatych rokoch stál pred súdom a bol zbavený obžaloby ako člen Angry Brigade (Brigáda hnevu) vraví, že chce upraviť všeobecný dojem z anarchistov, aký im bol vo filmoch pripísaný.
„Hollywoodsky a mainstreamový filmový priemysel má sklon zobrazovať anarchistov ako šupinaté, utkvelé, zúrivé, démonické, odpudivé stereotypy – ako Hitchcockov Tajný agent (The Secret Agent) alebo Muž, ktorý vedel priveľa (The Man Who Knew Too Much)”, vraví Christie. „Kiežby boli prezentovaní sympaticky, ako je to dosť bežné v type Ealingovej komédie, ako koktaví, neschopní, milí snílkovia – karikatúry, ako Alastair Sim a John Chandos v Zelenom mužovi (The Green Man). Mám rád tento film, ale skôr kvôli tomu, že John Chandos, glasgowský anarchista, ktorý hral Simovho parťáka, bol môj drahý, ale nie príliš obľúbený priateľ.”
Christie podotýka, že filmy ako Lady L s Paulom Newmanom a Sofiou Lorenovou, alebo film Sergia Leoneho – A Fistful of Dynamite (Päsť plná dynamitu) s Rodom Steigerom a Jamesom Coburnom trivializujú anarchizmus. Na druhej strane film Lyndsaya Andersona – If… (Ak…) by kvalifikoval ako stelesnenie anarchizmu, ale poznamenáva, že takéto filmy nebudú dostupné na kanáli kvôli autorským právam.
„Film, ktorý ma tiež sčasti zaujal, bol film José Luisa Cuerdu – Butterfly's Tongue/Lengua de las Mariposas (Jazyk Motýľa), ktorý je o vzťahu medzi mladým chlapcom a jeho anarchistickým učiteľom, natočený pravdepodobne podľa vzoru anarchistického pedagóga zavraždeného v Barcelone roku 1909, ktorý sa volal Francisco Ferrer-Guardia,” vraví Christie.
Cieľom je poskytnúť pásmo filmov dostupné s ruskými, talianskymi, španielskymi a katalánskymi verziami titulkov. Katalóg kanálu momentálne obsahuje Choisy le Roi, Red Years, Black Years (Červené roky, Čierne roky), El Grupo Primero de Mayo (Skupina prvého mája), Franco's Dead (Frankova smrť) and The Will of the People (Vôľa ľudu). Christie dúfa, že filmy budú pribúdať, ak budú dostupné a že vybuduje obsiahly archív z peňazí z reklamy umiestnenej na stránke kanála, ktorá je: http://www.brightcove.com/channel.jsp?channel=219646953&firstVideo=0.
Christie sa však neuspokojí s prevádzkovaním malej filmovej internetovej knižnice. Má sen, ktorý opísal ako „voľná globálna-lokálna internetová televízia. Ak by som bol Tony Blair, Rupert Murdoch, alebo Ted Turner, tak by som sa začal báť, veľmi báť. Ak sa to naozaj ujme v najbližších piatich rokoch, terajšie mainstreamové médiá a ich takmer totálna kontrola más obyvateľstva jednoducho vyletí cez okno. Bude to pre nich znamenať asi to, čo pre poštové holuby znamenal vynález telefónu.”
Christie verí, že s novou generáciou videokamier s vysokým rozlíšením môže uvažovať o nie tak vzdialenom dni, kedy bude možné urobiť film hollywoodskej kvality a distribuovať ho na internete s celkovými nákladmi okolo 5000 libier. Čo by určite znamenalo koniec predstavy anarchistu, ako šialeného fanatika so syčiacou bombou v ruke.
Z www.ainfos.ca preložil Vasiľ Lichvarčík
(http://www.ainfos.ca/ainfos01268.html)