Protest proti zasadaniu WTO na striebornom plátne – recenzia filmu Battle in Seattle
14. október 2008
V lete 2007 vznikol v Hollywoode celovečerný film o udalosti, ktorá je jednými preceňovaná a inými zatracovaná. Ako môže vyznieť na striebornom plátne film o protestoch proti zasadaniu WTO v Seattli, ku ktorým došlo 30. novembra až 3. decembra 1999? Asi nie sme jediní, kto si položil túto otázku, keď sme sa dozvedeli o filme Battle in Seattle, ktorý sa v septembri 2008 dostal do kín v USA.
„Ako to vyznie?“ To je otázka, ktorá láka azda všetky názorové tábory, nech už majú na udalosti v Seattli akýkoľvek názor a človek sa len ťažko ubráni počiatočným obavám či predsudkom. Tento film však nie je o tom, kto z protestujúcich má pravdu. A už vôbec nie je o anarchistoch. Nejde do hĺbky. Na druhej strane, netlačí na diváka a necháva ho premýšľať. Udalosti zobrazuje citlivo, nesnaží sa manipulovať a tlačiť k zaujatiu konkrétneho názoru.
Battle in Seattle rozpráva príbehy rôznych ľudí na rôznych stranách „barikády“, pričom sa snaží v každom nájsť niečo ľudské. Nejde tu o to, že „fízli sú poslušní roboti, ktorí splnia každý príkaz, politici urobia čokoľvek, aby si zachovali tvár, a dopekla s WTO“. Avšak nejde tu ani o „všetci sme na jednej lodi, tak skúsme hľadať spoločnú reč“. Plusom je aj spôsob podania situácií, ktoré v nás vzbudzujú silné pocity. Kto videl dokumenty o protestoch proti WTO, MMF, či Svetovej banke, vždy v nich okrem politiky našiel aj emócie. Tie nájde aj tu. Nie však nanútené. Ak čakáte drsnú rockovú hudbu alebo nadupané beaty pri scénach so zásahmi polície, ktoré by vo vás vyvolávali chuť kričať od zúfalstva alebo hnevu, budete sklamaní. Hudby je tu málo, naopak veľký priestor dostalo spievanie, hranie a skandovanie protestujúcich, čo veľmi dobre dotvára atmosféru celého filmu.
Herecké výkony sú minimálne na úrovni. Rozhodne nevyrušujú a u niektorých z hercov sú prekvapivo dobré. Hlavné postavy pôsobia vo filme trochu zjednodušene, no tvorcom sa podarilo zachovať v nich to podstatné, za čo im patria body k dobru. Negatívom pre nás bolo vykreslenie charakteru a motivácie niektorých z organizátorov protestu. Napríklad motivácia jedného z hlavných organizátorov môže pôsobiť skôr ako snaha o súkromné zadosťučinenie. Namietať by sa dalo aj proti zjednodušenému podaniu organizácie celého protestu, ale keďže ide o filmové a nie dokumentárne spracovanie, dá sa to do istej miery prehliadnuť.
Tým, že Battle in Seattle sa stále dá označiť za politický film, budú reakcie naň odlišné podľa toho, aké (politické) názory má divák. Niekomu sa nebude páčiť, iní v ňom uvidia dobrý priestor pre diskusie o problémoch kapitalizmu, represie, násilia atď. Aj keď sa film snaží poskytnúť čo najviac informácií o pozadí protestov, ľudia, ktorí o nich vedia málo, budú mať pravdepodobne stále určitú „čiernu dieru“ v tom, čo sa dialo. Napríklad scéna, v ktorej odbory smerujú svoj pochod mimo zóny protestov a aktivisti sa ich snažia získať na podporu blokád, môže byť dosť nezrozumiteľná. Aj policajnú provokáciu budú inak vnímať ľudia, ktorí vedia, že je to taktika používaná pravidelne s cieľom vyburcovať demonštrantov, aby sa pridali k ničeniu majetku a útokom na políciu, a ľudia, ktorí si pomyslia, že ide len o ojedinelé riešenie kritickej situácie. Podobných scén je vo filme pravdepodobne viac. Zatiaľ čo pre niekoho to môžu byť maličkosti, v realite ide o vážne problémy, pred ktorými stoja rôzni sociálni aktivisti. Kvôli takýmto „drobnostiam“ sme si radšej deň predtým pozreli dokument This Is What Democracy Looks Like (ktorý sa dá zohnať s českými titulkami napríklad v Červeno-Čiernej distribúcii). Ten približuje protesty prostredníctvom rozhovorov s protestujúcimi, organizátormi, odborármi, komunitnými aktivistami a právnikmi. Konieckoncov, zábery z neho sa viackrát objavia aj v samotnom Battle in Seattle. Môže dobre poslúžiť ako zdroj pre pochopenie viacerých súvislostí. Či už pred filmom alebo po ňom. Navyše, je fajn pozrieť si ho znova po rokoch, aby si človek pripomenul, čo sa dialo, a vedel lepšie porozumieť protestom, ktoré sa udiali po Seattli.
Z filmárskeho hľadiska je Battle in Seattle určite dobre spracovaným, nakrúteným a zahraným filmom. Z hľadiska politického... Nuž... Kto vie, aké boli ciele väčšiny protestujúcich v Seattli, asi nemá prečo tento film zatracovať. Komu neprekážajú slogany ako Fair Trade (Spravodlivý obchod) či kritika kapitalizmu namiesto snahy odstrániť ho, tomu nebude prekážať ani tento film. Kto ich vníma ako reformistické, podobne bude vnímať aj tento film. Tu by sme však chceli povedať, že dobrý politický film môže mať rôznorodý politický odkaz, a Battle in Seattle poskytuje základ, ktorý umožňuje konštruktívne predstaviť vlastný pohľad. Priam si to pýta. Verejné premietanie a diskusia, publikovanie úvahy o zmysle zobrazených udalostí a osobné diskusie s ľuďmi, s ktorými si film pozrieš, sú len niektoré z možností.
Michal a Nadia
(PA-Bratislava)