POKUS O ZOVŠEOBECNENIE, PRÁVNE ASPEKTY A ZOPÁR TIPOV

Dohoda o brigádnickej práci študentov

V súčasnosti existujú tri formy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je zvyčajne jednorazová, vymedzená konkrétnym výsledkom práce, zvyšné dve sa zvyčajne uzatvárajú pri opakujúcej sa činnosti. Konkrétny typ dohody sa vyberie najmä podľa počtu hodín, ktoré treba odpracovať. Na dohodu o vykonaní práce môžeš odpracovať pre jedného zamestnávateľa najviac 350 hodín ročne, dohoda o pracovnej činnosti je obmedzená 10 hodinami týždenne a dohoda o brigádnickej práci študentov v priemere 20 hodinami týždenne, čo sa posudzuje za celé trvanie dohody, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Podľa novej právnej úpravy platnej od 1. januára 2015 môže na dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej „dohoda“) pracovať iba žiak strednej školy alebo študent vysokej školy denného štúdia od 15 do 26 rokov najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je pritom potvrdenie o návšteve školy, okrem prípadu, že sa dohoda uzatvorí v období od skončenia štúdia na SŠ alebo skončenia letného semestra na VŠ (vtedy treba doniesť potvrdenie o návšteve školy najneskôr do konca októbra).

Na dohodu o brigádnickej práci študentov sa nevzťahuje viacero výhod, ktoré majú bežní zamestnanci, napr. nárok na dovolenku či pracovné voľno, zvýhodnenie pri nočnej práci, náhrada mzdy pri prekážkach v práci, stravné lístky a pod. Naopak vzťahuje sa na ňu napríklad:

* Paragraf 119 odsek 1 Zákonníka práce (ZP) o minimálnej mzde. Brigádnik musí dostať najmenej oficiálnu minimálnu hodinovú sadzbu (od januára 2020 ide o sumu 3,333 eur a od januára 2021 sa zvýši na 3,580 eur).

* Ak existuje dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, že čas potrebný na osobnú očistu po práci sa započítava do pracovného času, platí aj pre brigádnika.

* Ak trvá pracovná zmena najmenej 6 hodín (a v prípade mladistvého zamestnanca, t.j. do 18 rokov, najmenej 4 ½ hodiny), má brigádnik nárok na 30-minútovú prestávku na jedenie. Prestávka nesmie byť na začiatku ani na konci zmeny a nezapočítava sa do pracovného času.

* Medzi dvoma zmenami musí byť odpočinok aspoň 12 hodín; ak je brigádnik mladistvý, 14 hodín. Za špecifických podmienok možno starším ako 18 rokov odpočinok skrátiť na 8 hodín. Rovnako platí, že aj brigádnik má raz za týždeň nárok na nepretržitý odpočinok 2 dni; ak je mladistvý, odpočinok má pripadnúť na sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok.

Mladistvý zamestnanec nesmie odpracovať viac ako 8 hodín denne (v priebehu 24 hodín). Zamestnávateľ mu nesmie nariadiť ani s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Zamestnávateľ má tiež povinnosť viesť evidenciu pracovného času (zaznamenávať začiatok a koniec jeho pracovného času) brigádnických pracovníkov.

Viac informácií nájdeš v § 223 – 228a Zákonníka práce (aktuálnu verziu na stiahnutie nájdeš napríklad na webe Priamej akcie v sekcii Pracovné právo).

Sociálne poistenie a odvodové zvýhodnenie

Ak brigáduješ ako študent/ka, nemusíš platiť povinné nemocenské poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, avšak nemáš nárok na nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti. Garančné a úrazové poistenie, ktoré za teba odvádzal zamestnávateľ, sa bude odvádzať aj naďalej. Zamestnávateľ musí navyše platiť príspevok do rezervného fondu solidarity. Okrem toho musíš odvádzať ty aj zamestnávateľ poistné na dôchodkové poistenie (ktoré sa skladá zo starobného a invalidného poistenia). 

Tzv. odvodového zvýhodnenie ovplyvňuje výšku poistného. Súvisí s hranicou maximálneho príjmu na jednu dohodu o brigádnickej činnosti. Od 1.1.2015 je táto hranica na dohodu o brigádnickej práci 200 eur mesačne. O odvodové zvýhodnenie treba požiadať. Zamestnávateľ za teba bude následne odvádzať iba garančné a úrazové poistenie (ako doteraz). Ak však hranicu maximálneho príjmu prekročíš, suma presahujúca 200 eur už bude zaťažená poistným na dôchodkové poistenie. To isté platí pre čiastky, ktoré zarobíš na dohody uzatvorené s inými zamestnávateľmi.

Odvodové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, že požiadaš zamestnávateľa o tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov (mal by ho mať k dispozícii), uvedieš, že práve túto dohodu chceš mať zvýhodnenú (že „nebudeš mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia“, ak tvoj mesačný príjem nepresiahne 200 eur), a zároveň čestne vyhlásiš, že je to jediná dohoda, pri ktorej si uplatňuješ túto výnimku. Ak pracuješ na viacero dohôd, odporúča sa vybrať tú, kde je predpoklad, že zarobíš najviac. Každý mesiac si môžeš zvoliť inú dohodu, len to musíš oznámiť príslušným zamestnávateľom, ktorých sa to týka – tomu, u ktorého si už výnimku uplatňovať nechceš, a tomu, u ktorého si ju začneš uplatňovať.

Pozor, výnimka sa nedá uplatniť spätne, takže je najlepšie uplatniť ju hneď pri podpise dohody! Inak platí od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie oznámené zamestnávateľovi.

Dôsledky uplatnenia odvodového zvýhodnenia:

*     Platenie odvodov sa zohľadní pri výpočte tvojho dôchodku (starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského a invalidného), na ktorý máš nárok odpracovaní 15 rokov na dohodu (aj pri nepravidelnom príjme).
*     Pre zamestnávateľa je samozrejme výhodnejšie, ak za teba nemusí platiť odvody (percentá z hrubého príjmu). Vtedy si preňho „lacnejší“ ako iní zamestnanci, ktorí si odvodové zvýhodnenie nechcú alebo nemôžu uplatniť (lebo si ho uplatnili u iného zamestnávateľa).
*     Štátu ako tretej strane, ktorej sa odvody týkajú, najviac vyhovuje, ak si nijaké zvýhodnenie neuplatníš, lebo sociálnej poisťovni vzrastú príjmy z odvodov od teba aj od tvojho zamestnávateľa. Štát sa teda podľa všetkého spolieha, že študenti sú neskúsení a môžu na odvodové zvýhodnenie zabudnúť. Skúsený zamestnávateľ naň však takmer určite nezabudne a pri podpise dohody  pred teba položí aj žiadosť o odvodové zvýhodnenie.

Pri uplatnení odvodového zvýhodnenia vznikajú 2 možné kategórie zamestnancov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študenta:

a)    žiak alebo študent zarábajúci do 200 eur – platí sa garančné a úrazové poistenie z celého príjmu,
b)    žiak alebo študent zarábajúci nad 200 eur – platí sa garančné a úrazové poistenie z celého príjmu a dôchodkové poistenie zo sumy presahujúcej 200 eur.


Tabuľka: Percentuálne odvody z odvodovo zvýhodnenej a nezvýhodnenej dohody

Formálna stránka

Zo zákona musí zamestnávateľ (teda aj pracovná agentúra) uzatvoriť dohodu písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody musíš dostať ty, druhé ostáva zamestnávateľovi. Zmluvu si dobre prečítaj a nepodceňuj ani poznámky malými písmenami. Ak sa ti niečo nezdá, prediskutuj to so zamestnávateľom ešte pred podpisom. Ak je v zmluve niečo, čo je v rozpore so ZP, automaticky to neplatí a zamestnávateľ si to nemôže vynútiť (napr. nemôže povedať, že máš dlhodobo pracovať viac ako 20 hodín týždenne, keďže ZP stanovuje, že brigádnická práca nemá presahovať „v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času“).

Dohoda sa môže uzatvoriť na dobu určitú (je presne určené, kedy sa končí jej platnosť) alebo na dobu neurčitú. V dohode sa často uvádza aj spôsob jej skončenia. Najčastejšie sú dva:
1) Okamžité skončenie, s ktorým musia súhlasiť obe strany, čo znamená, že sa so zamestnávateľom dohodneš.
2) Jednostranná výpoveď, ktorú môžeš dať ty zamestnávateľovi alebo on tebe. Po výpovedi plynie 15-denná výpovedná lehota.

Ak ťa chcú vyhodiť a nemáš vyhliadku ďalšieho zárobku, je lepšie využiť druhú možnosť; nedohodnúť sa na okamžitom skončení, ale radšej dostať výpoveď a za tých pätnásť dní si skúsiť nájsť inú brigádu. Nevýhoda je, ak sa ti črtá iná robota, šéf si ťa môže tých pätnásť dní „podržať“, aj keď nechceš.

Náplň práce

Zamestnávateľ ťa oboznámi s náplňou práce. Ešte pred prijatím pracovnej ponuky si over opis práce, aby sa nestalo, že napíšu napríklad „úprava terénu“ a budú ti tvrdiť, že ide o zametanie, a pritom na mieste od teba budú chcieť kopanie jamy. Alebo pôjdeš „nosiť stavebný odpad“ a na mieste zistíš, že síce ide o stavebný odpad, ale je minimálne dvakrát taký ťažký, ako si predpokladal/a, a po dvoch-troch vreciach si necítiš ruky ani chrbát. Najlepšie preto je, mať potvrdenie s čo najpresnejšou informáciou, o akú prácu ide, aby si sa mal/a na čo odvolať.

Po príchode na pracovisko je dobré sa informovať, čo presne budeš robiť. Ak je to niečo iné, ako ti pôvodne oznámil zamestnávateľ, hneď alebo po dohode s ostatnými brigádnikmi (ak vás prichádza naraz viac) oznám, že si dostal/a iné informácie a zvažuješ, či teda ostaneš. Ak ideš cez agentúru, môžeš zavolať, že na pracovisku od teba chcú niečo iné či prácu navyše.

V zásade máš dve možnosti. Po prvé, odmietnuť pracovať, pretože ti to z rôznych dôvodov nevyhovuje. (Druh práce môže byť niekedy uvedený nejednoznačne, takže sa dá povedať, že v danej chvíli o tom, čo je „správne“, rozhodne jednoducho ten, kto neustúpi. Vzhľadom na to, že tvoju prácu potrebujú a na mieste za teba nie je náhrada, máš výhodu situácie. Dávaj však pozor, v zmluve sú niekedy články, ktoré ťa za to môžu sankcionovať.) Po druhé, zostať, ale len ak bude ťažšia/nadbytočná práca náležite zohľadnená vo výslednej mzde. Toto je jedna z vecí, ktorú ti negarantuje žiadny zákon a musíš si ju, podobne ako v prvom prípade, vymôcť sám/sama alebo kolektívne. Akékoľvek úpravy dohody je dobré mať aj na papieri, aby si nezostal/a v nevýhode a nemusel/a sa spoliehať na čestné slovo nadriadeného.
 
Zmluvy s agentúrami zvyčajne obsahujú položku o minimálnej odmene za prácu. To znamená, že aj keby brigáda trvala len hodinu alebo sa celkom zrušila, mal/a by si dostať mzdu minimálne napríklad za 2 alebo 3 hodiny. Pozri si zmluvu.

Ďalšia vec je, že prácu zvyčajne prideľuje jeden človek. Orientuj sa teda podľa toho, čo ti povie, a nerob šľapku pre všetko a všetkých. Záleží samozrejme na type pracoviska a náplni práce. Ak chceš naťahovať pracovnú dobu, odsleduj si, kedy a pred kým pracovať viac či menej.

Moc a autorita nadriadených

Nič nesľubuj vedúcim pod tlakom (často je to psychologická manipulácia a hranie sa na priateľa). Je lepšie si vec najprv premyslieť. Ak sa ťa ráno spýtajú či prídeš aj na druhý deň, môžeš povedať, že sa ešte rozhodneš podľa toho, ako sa ti bude práca pozdávať. Napríklad, pracuješ v závode, ktorý balí čerstvé ovocie, ale po obednej pauze ti povedia, že máš isť pracovať do vedľajšej pobočky, pretože nestíhajú. Tam ale spracúvajú orechy a ty môžeš mať alergiu. Je lepšie sa vždy zamyslieť, aj keď nadriadení vyvíjajú tlak na okamžité rozhodnutie.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Niekedy sa stane, že si ťa najmú, pretože niekto musí urobiť špinavú prácu. Drž sa pravidla, že vždy potrebuješ náležité pracovné prostriedky (nástroje, ochranné pomôcky atď.) a je na zamestnávateľovi, aby ich dodal, nie na tebe. Odmietni pracovať, kým ich nedostaneš (dôvody, prečo nie sú, ťa nemusia zaujímať), alebo požaduj inú prácu. Je povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pozor na dodržiavanie bezpečnosti pri práci – môžu ťa za to ľahko vyhodiť. Keď nemáš na stavbe na hlave ochrannú prilbu, je jedno, že je to preto, lebo ti ju zamestnávateľ nedal, nemal/a si tam vôbec vstupovať.

Ak si myslíš, že je nejaká práca nebezpečná, ozvi sa. V prípade, že ideš cez agentúru, pokojne povedz, že ti o tom nič nepovedali. Niekedy to naozaj nevedia. Neboj sa vyjadriť, ak si myslíš, že nejaká pracovná úloha je riskantná a určená skôr pre kvalifikovaného zamestnanca. Keby si napríklad niečo pokazil pri práci, v ktorej nedodržiavaš bezpečnostné predpisy, škodu hradíš ty! (pozri Spôsobené škody)

Pokiaľ ide o školenie o BOZP, bežná prax je, že zamestnávatelia ho väčšinou odbijú tým, že povedia: „Len to podpíš.“ BOZP sa často berie na ľahkú váhu a vníma iba ako „papier“. V skutočnosti však stanovuje podmienky práce tak, aby bol pracovník pri práci chránený a nevznikla mu ujma na zdraví či úraz.

Netreba tiež zabúdať na pitný režim - pýtaj si nesladené nápoje.

Rozsah pracovného času

Ak si podpísal dohodu o brigádnickej práci študentov, môžeš odpracovať v priemere maximálne 20 hodín do týždňa (polovica normálneho týždenného pracovného času). Tento zákon ale zamestnávatelia zvyknú ignorovať a vyžadujú od brigádnikov prácu aj 8 hodín denne, čiže 40 hodín do týždňa. Ak si chceš zarobiť viac, môžete sa dohodnúť na viac ako 20 hodinách do týždňa, ale treba dávať pozor, aby ti suma nad rámec toho, čo povoľuje zákon, bola vyplácaná na ruku tak, ako sa dohodnete. Ak však nechceš pracovať viac ako 20 hodín týždenne a zamestnávateľ si to od teba vynucuje, môžeš poukázať na to, že porušuje zákon. Toto môžeš využiť aj v situácii, keď si chceš vymôcť niečo iné; keď poukážeš na porušovanie ZP, zamestnávateľ bude možno ochotnejší vyhovieť tvojim požiadavkám. Ako vždy platí jedno – tvoja sila sa do veľkej miery odvíja od sily kolektívu a vašej schopnosti zorganizovať sa a presadiť si svoje.

Pokiaľ ide o odpracované hodiny, samozrejmosťou by malo byť ich pozorné sledovanie a zaznamenávanie.

Nadčasy

Ak od teba chcú akýkoľvek nadčas, ber to tak, že v tejto chvíli od teba chcú niečo, čo bez teba nepôjde alebo pôjde len ťažko. A zároveň je to niečo, čo od teba nemôžu nijako vymáhať. Najmä v prípade, že ideš cez agentúru, je to výborná príležitosť požiadať o peniaze nad dohodnutý rámec alebo inú výhodu, napríklad pripísanie väčšieho počtu hodín, ako reálne odrobíš, odvoz domov a pod. Ak ti odpoveď zodpovedného pracovníka nevyhovuje, naznač, že v agentúre ti povedali, že je to práca na toľko a toľko hodín, a po konci pracovnej doby máš už naplánované niečo iné.

Spôsobené škody

Občas sa stane, že sa niečo jednoducho poserie. Mal/a by si vedieť, že paragraf 225 Zákonníka práce hovorí, že náhrada za spôsobené škody z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu spôsobenej škody, ale zase nesmie byť vyššia ako tretina tvojej odmeny. Ak sa ti v prípade jednorazovej či krátkodobej brigády stane, že nechtiac (dá sa špekulovať čo je nechtiac;)) rozbiješ vec za 90€ a tvoja výplata by podľa zmluvy mala byť 9€, znamená to, že by si mal zamestnávateľovi zaplatiť maximálne 30€. Ale keďže ti nesmie zobrať viac ako tretinu z výplaty, môže siahnuť maximálne na 3€.

Pozor však na dohodu o hmotnej zodpovednosti, z ktorej vyplýva povinnosť nahradiť zamestnávateľovi celú škodu (zákon uvádza pojem schodok). Podľa Zákonníka práce takúto dohodu môže podpísať zamestnanec, ktorý dosiahol vek 18 rokov. V praxi sa s ňou najčastejšie stretneš pri práci s peniazmi (napr. pri pokladni). Zákonník ďalej uvádza, že pokiaľ sú na pracovisku zamestnaní viacerí ľudia, za schodok zodpovedajú spoločne. Zamestnanec sa spoločnej zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia (práve preto sa pri striedaní zmien pri pokladni zvykne prepočítavať hotovosť, ktorá sa porovnáva so sumou nablokovanou v pokladni).

Prestávky

U zamestnávateľa sa informuj na prestávku na obed a na pracovisku si zisti, kedy bude, aby si nerobil/a v čase, keď nemusíš.

Práca aj prestávky často znamenajú spoznávanie sa s ostatnými. Okrem fajn pokecu sa môžete porozprávať o veciach, ktoré vám na brigáde nesedia. Môžete si vymeniť e-mail alebo telefón, čo pomôže, ak sa vyskytne nejaký problém.

Práca cez agentúru a mzdové a pracovné podmienky - individuálne alebo kolektívne riešenie?

Peniaze, ktoré dostaneš, sú len časťou sumy, ktorú zaplatí objednávateľ agentúre. Agentúra si zvyčajne berie cca 50% zo sumy, ktorú jej objednávateľ platí za tvoju prácu. Zmeniť tento pomer by dokázali iba kolektívne akcie ľudí, ktorí sú odkázaní na prácu cez agentúry. Začať takúto kampaň si vyžaduje vytvorenie siete kontaktov medzi nami a spoločné plánovanie. Ak sa do toho chceš pustiť, určite sa nám ozvi.

Zatiaľ ostávajú brigádnikom dve možnosti – zmieriť sa s tým, alebo obísť agentúru a dohodnúť si zmluvu priamo s objednávateľom. Ak zistíš, že objednávateľ potrebuje brigádnikov, môžete sa dohodnúť, že ťa bude zamestnávať priamo. Nedá sa to však vždy. Pre veľké firmy, v ktorých pracuje veľa brigádnikov, je jednoduchšie nabrať ľudí z agentúry a o viac sa nestarať. Ak sa chceš vyhnúť problémom, najprv odrob tie dni, ktoré už máš dohodnuté cez agentúru, a až potom rieš zamestnanie bez agentúry. Podľa ZP ťa agentúra nemôže za takýto postup nijako sankcionovať.