Opustil nás Paul Avrich, historik anarchizmu
28. február 2006
Vo veku 74 rokov zomrel 16. februára 2006 svojim dielom aj u nás známy historik anarchizmu Paul Avrich. Prinášame preklad článku, ktorý sa objavil 24. februára v The New York Times.
Paul Avrich (1931-2006), historik anarchistického hnutia, ktoré zohralo úlohu počas ruskej revolúcie a prekvitalo v Amerike v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, zomrel 16. februára v Mount Sinai Hospital vo veku 74 rokov. Ako povedala jeho manželka Ina Avrich, príčinou smrti boli komplikácie spôsobené Alzheimerovou chorobou.
Dr. Avrich bol v roku 1982 vymenovaný za profesora histórie na Queens College. Venoval sa ruskej histórii, napísal 10 kníh, hlavne o anarchizme – presvedčení, že spoločnosti sa darí lepšie, ak je bez donucovania vykonávaného vládou.
Dr. Avrich sa stal dôverníkom známych postáv v anarchistickom hnutí.
“Považoval sa za odborníka, učiteľa a kronikára hnutia, pre anarchistov mal veľké pochopenie a cítil k ním náklonnosť,” povedala jeho manželka. Dr. Avrich sa neuspokojil s prevládajúcou predstavou anarchistu ako násilníka a nemorálneho človeka.
“Každý dobrý človek je hlboko vo svojom vnútri anarchistom,” povedal počas svojho menovania za profesora na Queens College. “Tri z najvýnimočnejších literárnych osobností 20. storočia, James Joyce, George Bernard Shaw a Eugene O'Neill, boli počas svojej mladosti anarchistami.” Dúfal, že sa mu podarí napísať knihu o O'Neillovi.
V rozhovore pre The New York Times v roku 1972 sa vyjadril, že vojna vo Vietnam a ženské hnutie oživili záujem o koncepciu osobnej slobody, ktorá je prednejšia ako kontrola vlády. Dodal: “V Amerike boli títo jednotlivci a skupiny skutočnými priekopníkmi sociálnej spravodlivosti. Mnohí z anarchistov v tejto krajine a vo svete boli buď opomínaní alebo zosmiešňovaní a ja by som rád hral úlohu v očistení ich mena a myšlienok.”
Vo svojich knihách sa Dr. Avrich venoval témam ako povstanie námorníkov na vojenskej námornej základni v Kronštadte proti boľševickému režimu v roku 1921, pri ktorom zomrelo alebo bolo ranených vyše 10 000 námorníkov; Haymarketskému masakru z roku 1886, kedy siedmych chicagských policajtov zabila bomba hodená počas zhromaždenia robotníkov; či prípadu Sacco a Vanzetti. Pre knihu „Anarchist Voices: An Oral History of Anarchism in America“ urobil rozhovory so stovkami zástancov hnutia.
Paul Avrich sa narodil v Brooklyne herečke jidišského divadla Rose Zapol Avrich a krajčírovi Murray Avrichovi. Vyštudoval na Cornelli a doktorát získal na Columbii. Dizertačnú prácu napísal o hnutí pracujúcich počas ruskej revolúcie a potom ako Chruščov otvoril hranice výmene študentov, odišiel do Sovietskeho zväzu za účelom výskumu.
V New Yorku sa jeho záujem zintenzívnil po stretnutí s anarchistami na mítingu, ktorý zvolali anarchistické jidiš noviny Freie Arbeiter Stimme (Free Voice of Labor).
Pani Avrich povedala, že jej manžel zbieral listy, noviny, knihy a fotografie významných anarchistov a knižnici Library of Congress poskytol vyše 20 000 položiek. Aj svoje mačky pomenoval po anarchistoch Petrovi Kropotkinovi a Michailovi Bakuninovi. Bol niekoľkokrát nominovaný na Pulitzerovu cenu a v roku 1984 získal cenu Philipa Tafta za prácu v oblasti histórie.
Dr. Avrich prežil celú svoju akademickú kariéru na Queens College. Začínal v roku 1961 ako inštruktor kurzov ruskej histórie a do dôchodku odišiel v roku 1999. Pracoval tiež na fakulte City University Graduate Center.
Nadine Brozan, The New York Times
Preklad a doplnenie podľa www.infoshop.org: Michal Tulík
Library of Congress: http://memory.loc.gov/ammem/awhhtml/awrbc4/pamphlet.html