Mníška (La Religieuse)

5. január 2007

Mám známeho. Tento známy si zvolil, že bude kňazom. Preto odišiel do kláštora, konkrétne paulínskeho. Raz som ho navštívil, vtedy som potreboval nocľah, čo mi skutočne dopriali, aj sýte raňajky. Popritom mi rozprával drobné pikošky zo života v kláštore. Niektoré boli veselšie iné smutné. Niektoré sa odohrávali vo vzťahu predstavený a oni ostatní. Vraj tam aj vyskočili chalani z okna, neviem či jeden, či viacej, vravel, že to nezvládli. Vraj nepočúvali predstaveného, trebárs experimentovali s potravou, teda jedli i nejedli.

Tieto informácie sa mi zdali vtedy zaujímavé a v kontexte literatúry som našiel k tejto tematike staršie dielo ešte z 18. storočia, ktoré napísal Denis Diderot a volá sa Mníška. Už z názvu je jasné, okolo čoho sa dej bude točiť, ak teda nie okolo motýľov, tak určite okolo kláštorov.

Neviem presne či ste niekedy túžili byť svätí, ja nie. Alebo dobrí. Ja som skôr chcel neubližovať ľuďom, ktorí si to nezaslúžia podľa mňa. Ktovie, akú motiváciu majú ľudia, ktorí do kláštora vstúpia, ak si odmyslíme argumenty typu „Ježiš ma osvietil“, čomu nemôžem rozumieť. V Mníške sa dostala hlavná postava Zuzana do kláštora preto, lebo ju rodičia nechceli z istých dôvodov, ktoré sa dočítate v knižke, živiť. Najskôr sa dostala do jedného kláštora, kde ju presviedčali, aby prijala rehoľný sľub, hoci ona chcela byť hocičím, len nie mníškou: „Takýchto situácií sa v rehoľnom živote vyskytuje veľa; jedni, ktorí ma utešovali, o mojich názoroch často hovorili, že sú pokúšaním satana, iní zasa, že sú božím vnuknutím. To isté zlo pochádzalo buď od boha, ktorý nás skúša, alebo od diabla, ktorý nás pokúša.“

Knižka sa mi pomerne dobre čítala, pre neustále napätie, ktoré nepovoľovalo ani chvíľu. Vzniká medzi Zuzanou a ostatným svetom, ktorý reprezentuje najmä kláštor, predstavená, ostatné mníšky či rodina. Po prechode do iného kláštora jej problémy sa stupňujú, napätie, vo vyhrotenej podobe sa prejavuje násilím
„Mníška, čo ma viedla, mi potichu hovorila, čo mám opakovať, aj som to slovo za slovom opakovala. Potom mi sňali povraz. Vyzliekli ma do pása, chytili ma za strapaté vlasy, prehodili mi ich cez plece, preložili mi z ľavej ruky do pravej korbáč a začali spievať Miserere. Pochopila som, čo chcú, a robila som to. Keď som sa vrátila do cely, pocítila som na chodidlách ostrú bolesť. Pozrela som sa, mala som ich celé zakrvavené, porezané od kúskov skla, ktoré zlomyseľne roztrúsili po ceste, kadiaľ som šla.“
Napätie autor občas uvoľňuje, v postave inej mníšky, ktorá Zuzanu ľutuje a odmieta ju psychicky a fyzicky týrať či v dlhšej motivickej línii s lesbickou predstavenou, s ktorou sa hladievajú a ktorá sa napokon zošalie, alebo v postave právnika, ktorý ju chce dostať z kláštora súdnou cestou.
„Podajte mi ruku... – Podala som jej ruku. – Pozrite, skúste, vidíte, trasiem sa, chvejem, som studená ako mramor... – Hovorila pravdu. „och, ctihodná matka,“ vzdychla som, „veď od toho ochoriete. Počkajte, odtiahnem sa na kraj a ľahnite si na moje miesto.“ Odtiahla som sa nabok, zdvihla som prikrývku a ona si ľahla. Šepkala mi: „Zuzana, dušička moja, poďte trocha bližšie...“ Vystrela ruky. Obrátila som sa jej chrbtom. Nežne ma chytila a pritiahla k sebe. Hneď mi položila ruku na prsia a druhou ma objala okolo pása. Nohy si vsunula pod moje, tesne som si ich pritisla k jej nohám, aby som ju zahriala.“

Ako ale skončí Zuzana? To vám, samozrejme, neprezradím, dočítate sa v diele. Ústrednou myšlienkou Mníšky je kritika náboženskej morálky, ale najmä kritika spoločnosti. Kláštory totiž už od stredoveku dovoľovali šľachtickým a buržoáznym rodinách zbaviť sa nežiadúcich, chorých či odvrhnutých dcér. Mne zostáva dodať, že keď stretnem u lekára ženské postavy zahalené v čiernom (prípadne v bielom), neprenikne mnou už taký pocit predsudkov a tajomnosti, ako doteraz. Svojho známeho však za jeho rozhodnutie chváliť nebudem, aj keď je to jeho vec, realizovať svoje myšlienky v organizácii s takou pestrou minulosťou a praxou ako cirkev, je pre mňa nepochopiteľné.

Súčasnú cirkev nepovažujem za morálnu autoritu, a to nielen preto, že sa viacej venuje ekonomickým aktivitám ako duchovným. Nielen preto, že nie nepodstatné problémy z Mníšky ako homosexualita či pokrytecký vzťah k sexu sú stále veľmi aktuálne, ale aj preto, že sa mi chce „tajomstvá“ sveta spoznávať cez svoj vlastný rozum či skúsenosť iných, ako tieto neisté veci pripisovať istému Jemu a tým ich vysvetliť. Preto lebo to, čo je dobré a zlé sa snažím spoznávať vlastnou skúsenosťou, spätnou väzbou, citom a analýzou konfliktov, neverím na utiekanie sa do ríše mantier. A keď sa potrebujem uvoľniť, tak to urobím v neprikázanú chvíľku – kedykoľvek to moje telo potrebuje.