Mladí, neskúsení... a odvážni!
13. august 2007
Bol/a si tento rok na brigáde cez študentskú agentúru? Chcel ťa niekto odrbať? Alebo máš nejakú zaujímavú skúsenosť, ktorá by mohla pomôcť iným ľuďom, ktorí pracujú cez agentúry? Tu je jeden zážitok z roku 2002, možno poslúži ako inšpirácia. Ak áno, budeme radi, keď sa nám ozveš.
Študentské agentúry sú naším postrachom, no zväčša aj jedinou možnosťou ako si privyrobiť alebo vôbec prežiť. Sme pre nich lukratívnym nástrojom „podnikania“. Sme zbavení možnosti oficiálne sa brániť (študentské odbory nemajú právny základ), pracujeme za minimálnu mzdu (ktorá už pekných pár rokov rovnaká a ignoruje infláciu), nemáme skúsenosti s organizovaním odporu, sme ochotní podriadiť sa a nechať si pri rôznych príležitostiach siahnuť už na beztak biednu plácu (viaceré prípady nezapisovania plného počtu hodín) a len málo z nás má inú možnosť práce ako študentské agentúry, lebo zväčša pracujeme podľa okolností a potreby, nie pravidelne. Znamená to, že sa skutočne nemôžeme nijak brániť proti prípadnej nespravodlivosti? Ani náhodou!
Nebola by to brigádnická práca, keby s človekom nechceli šéfovia vybabrať. Koncom leta som sa dostal k pomerne stupídnej, ale cenovo dobre vyzerajúcej 1-2 dňovej brigáde. Na prvý pohľad. Išlo o lepenie etikiet na nápoje. Podstata: rozbalíš obal, vyberieš fľašu, zoberieš etiketu, nalepíš, fľašu zabalíš. Nič čo by sa nedalo zniesť. Aká však bola realita?
Pracovné podmienky vyzerali asi tak, že sme boli v akejsi garáži plnej paliet s fľašami. Čo sa zo začiatku zdalo znesiteľné, sa po chvíli stalo deprimujúce. Nájsť si svoj flek na „stoličke“ (rozumej, asi 30 vysoký štos papiera A4), hrbiť sa v malom priestore a uhýbať sa kolegom a k tomu ešte so zistením , že aj keď sa roztrhneme, tak vlastne nezarobíme viac ako 30 sk/hod. – len úplný idiot by nás v tejto situácii chcel vytočiť. Asi tušíš, že taký idiot na seba nenechal dlho čakať.
Problém
Už sme boli skoro hotoví, keď sme zistili, že chýbajú etikety k jednému druhu nápoja. Vtipálek, ktorý nám prácu pridelil, nám oznámil, že sú určite niekde na zemi a že ich máme pohľadať. Nielenže sme za toto neboli platení, ale hľadať správne etikety na zemi posiatej obrovskou hromadou tisícok prázdnych papierikov nám všetkým skutočne zdvihlo žlč. Snažili sme sa navrhnúť, že ten, kto chce, nech to urobí, ale dostane za to príplatok. Ale ako to už tak býva, šéfovia sú zväčša tupí a nedajú si povedať od svojich „podriadených“. Nasledoval telefonát ešte väčšiemu šéfovi, ktorý tomu menšiemu šéfovi prikázal, aby sme my najmenší etikety okamžite našli a nalepili, inak nám nebude zaplatené. A že som bol drzý, vyhrážal sa, že ma vyradia z evidencie v agentúre (bojím-bojím). Vtipkár teda odišiel a my? V priebehu niekoľkých minút sme sa dohodli, že na prácu kašleme a že si ideme zapísať to, čo sme odrobili a ostatné nás nezaujíma (nech si tie etikety kľudne príde hľadať vtipkár alebo jeho boss). Asi dvanásti sme sa nasáčkovali do agentúry (pracovali sme pre ňu, nie pre jej klienta, išlo o výnimku z bežnej praxe agentúr). Zdesená pracovníčka pochopila, že snažiť sa nás odbiť nemá zmysel, volala šéfovi a ten tiež veľmi rýchlo pochopil.
Kto bojuje, neprehráva
Dohodli sme sa, že keď o týždeň prídeme po výplatu, opäť prídeme všetci a ak budú robiť problémy, všetci sa tam zas nahrnieme a potom prípadne zorganizujeme bojkot agentúry či inú formu akcie. Väčšina z nás skutočne prišla. Zistili sme však len to, že náš spor sa ešte rieši, takže o týždeň.
O týždeň sme dostali bez problémov svoje prachy a to aj napriek tomu, že sme sa obávali, že nás budú chcieť okašľať. Vedeli sme, že niektorí brigádnici si nahlásili viac nalepených etikiet. Robilo sa 4 dni a už v druhý deň všetky nahlásené etiky prevyšovali všetky, ktoré sa skutočne dali nalepiť (reálny počet fliaš). Agentúra to celý čas vedela a všetkým to zatajila!!! Dozvedeli sme sa to len náhodou. Takto parádne s nami chceli vybabrať. Pravdepodobne sa chystali urobiť to, že keď by sme už všetko urobili, tak by na nás vytiahli, že niektorí podvádzali. Teda, hrozilo, že to vykryjú plošne – všetkým uberú, aby sa dodržal reálny počet, čím by sme po prepočítaní nezarobili ani trápnych 30 sk/hod. Našťastie, nestalo sa a naša radikálna priama akcia bola úspešná.
Jedinou negatívnou vecou bolo to, že agentúra mala dvoch „predákov“ z radov študentov a vyvŕšila sa pravdepodobne na nich (zodpovednosť). Neviem či sa tak nakoniec stalo alebo nie, žiaľ, proti tejto krivde sme sa už nedokázali spojiť. Osobne si ale myslím, že radšej ruky preč od predáctva a akýchkoľvek nadriadených pozícií. Nech už za ne dávajú akékoľvek peniaze, na zodpovednú prácu nepotrebujeme predákov. A na sabotáž im žiadni predáci nepomôžu, hehe.
Moje dojmy zo skutočne okamžitého a spontánneho odporu drvivej väčšiny študentov sú jedine pozitívne. Bolo úžasné vidieť ten hnev a rýchlu AKCIU! To sa v dnešnej dobe len tak nevidí. Študenti totiž možno sú mladí a neskúsení, ale aj odvážni!
Bráň sa, študent!
Nenechaj so sebou na pracovisku zametať. Neobmedzuj sa na to, čo ti patrí podľa práva, žiadaj, čo ti patrí podľa zdravého rozumu. Postav sa na odpor, sabotuj, ber si, čo si myslíš, že ti nezaplatia, rob pomaly, nepracuj v prípade nízkej bezpečnosti a nedostatku nástrojov k normálnej práci, žiadaj občerstvenie, vytvor na pracovisku priateľskú atmosféru. Je veľa spôsobov obrany, tak využi svoj elán a sviežeho ducha a uži si to!
Michal Tulík
Doplnené a upravené z pôvodného vydania v novinách Žerme bohatých č. 4 (2002). V krátkej dobe prinesieme ďalší článok zo skúsenosti zo študentskej brigády, ktorý vyšiel v Žerme bohatých č. 2