Medzinárodný týždeň proti nevyplácaniu miezd (12.-18. október)

5. október 2020

Žijeme v spoločnosti, v ktorej musíme pracovať za peniaze, aby sme prežili. Peniaze potrebujeme na jedlo, bývanie, vzdelanie, zdravie, ale aj na kultúru, rekreačné či voľnočasové aktivity atď. Často máme čo robiť, aby sme pokryli všetky svoje náklady, takže keď sa stane, že nám niekto mzdu nevyplatí, má to drastické dôsledky pre nás aj ľudí, ktorí sa na nás spoliehajú. V reakcii na tento rozšírený fenomén sa Medzinárodná asociácia pracujúcich (MAP) rozhodla ustanoviť tretí októbrový týždeň v roku ako Medzinárodný týždeň proti nevyplácaniu miezd. Zväzy združené v MAP budú počas neho informovať o nevyplácaní miezd a o tom, ako tento problém riešia v praxi.

Nevyplácanie miezd ako globálny fenomén

K nevyplácaniu miezd dochádza na celom svete. Pre šéfov a šéfky ide o jednoduchú možnosť, ako ušetriť náklady, resp. obohatiť sa. Najhoršie sú na tom pracoviská s pochybnými (prípadne žiadnymi) zmluvami a neformálnymi ústnymi dohodami, čo sťažuje dokazovanie týchto praktík, no výnimkou nie sú ani prípady, keď sa až čudujeme nad drzosťou zamestnávateľov a očividným porušovaním zákonov.

Šéfovia a šéfky vedia, že nevyplatenie miezd (ale aj nadčasov, mzdy za skúšobnú dobu, náhrady mzdy atď.) im môže ľahko prejsť. Nemajú problém riskovať, lebo vedia, že aj keby ich niekto dal na súd, je s tým spojených množstvo starostí. Navyše, ľudia majú k súdnym sporom negatívny postoj, lebo niečo stoja, dlho trvajú a ich výsledky sú neisté.

Zamestnávatelia vedia aj to, že ak sa aj niekto začne intenzívnejšie domáhať svojich peňazí, budú s najväčšou pravdepodobnosťou jednať s jednotlivcami a nie s kolektívnou silou. A pôjde o jednotlivcov, ktorí musia navyše rýchlo vyriešiť výpadok príjmu a ďalšie z toho prameniace problémy. Preto sa spoliehajú, že keď ich budú ignorovať alebo donekonečna sľubovať vyplatenie peňazí, časom ich jednoducho unavia a odradia od ďalších aktivít.

Bojujeme proti nevyplácaniu miezd

Našou hlavnou metódou boja sú priame akcie, t.j. kolektívne protestné akcie, ktoré zasahujú šéfov a šéfky tam, kde vznikajú ich zisky a moc. Musia totiž pocítiť, že problém už neriešia len jednotlivci, s ktorými vybabrali, ale zväz, ktorý teraz bojuje spoločne s nimi.

Konkrétna podoba akcií sa prispôsobuje obsahu, teda konkrétnemu problému a okolnostiam. Môže to byť protest pred pracoviskom, blokáda prevádzky, návšteva šéfa v mieste bydliska, zverejnenie informácií o škodlivých praktikách, kontaktovanie obchodných partnerov, bojkot produktov alebo služieb, medzinárodná solidárna kampaň atď.

Zväzy v MAP majú skúsenosti s rôznymi situáciami, ktoré vyzerali pre pracujúcich bezvýchodiskovo. Ak sa však ľudia rozhodli vstúpiť do mimosúdneho sporu, držali sa dohodnutej taktiky, nedali sa zastrašiť a aktívne sa zapájali do rozhodovania, mali veľkú šancu získať späť svoju mzdu.

Uvedieme zopár príkladov sporov, ktoré viedli zväzy MAP:

Anarchosyndicalist Federation (Austrália)

Na víťazstvo v tomto spore s reštauráciou New Star Kebab v Sydney stačila v roku 2017 jediná protestná akcia pred vchodom do podniku. Aktivisti a aktivistky žiadali dlžnú mzdu za štyri týždne práce pre bývalú pracovníčku Melindu. Reakcia hostí bola veľmi priaznivá a majitelia podniku usúdili, že nebudú riskovať ďalšie straty. Do týždňa mala Melinda svoje peniaze na účte.

Solidarity Federation (Británia)

Spor z roku 2011 bol namierený proti agentúre Office Angels v Londýne, ktorá odmietla zaplatiť Danovi za tri dni, ktoré pre ňu odrobil. Dan sa rozhodol bojovať o svoju mzdu spolu so zväzom SF. K víťaznému koncu prispela okrem viacerých protestov organizovaných v Británii aj emailová kampaň MAP, do ktorej sa zapojil aj náš zväz. SF má dlhoročné skúsenosti s bojmi o nevyplatené mzdy a väčšina z nich sa končí víťazstvom.

Związek Syndykalistów Polski (Poľsko)

Upratovačky centra pre utečencov vo Varšave, ktoré mali nevýhodnú zmluvu cez agentúru, si v roku 2019 vybojovali právo na dovolenku, vyššiu náhradu mzdy počas práceneschopnosti, vyššie dôchodkové odvody, doplatenie platieb sociálneho poistenia a získali aj zmluvu priamo s centrom a nie externou firmou. Výsledok sa vďaka priamym akciám zväzu ZSP dostavil už po niekoľkých týždňoch.

Anarho-sindikalistička inicijativa (Srbsko)

V roku 2016 sa odohral ani nie mesiac trvajúci spor zväzu ASI so súkromným gymnáziom v Belehrade. Učiteľ, ktorý zo školy odišiel v dôsledku obťažovania, mobingu a ponižovania zo strany riaditeľky, nedostal ani časť poslednej mzdy. Výsledkom kampane ASI bolo, že učiteľ dostal dlžnú sumu, ako aj odškodné za obťažovanie. Riaditeľka požadovala, aby boli informácie o spore na internete okamžite zmazané, lebo poškodzujú dobré meno školy, čo zväz rázne odmietol.

Confederación Nacional del Trabajo (Španielsko)

Koncom roka 2018 mal zväz CNT-AIT v Albacete spor o nevyplatenú nevyčerpanú dovolenku, odstupné a príplatky za nočnú prácu. Výhodou v spore bolo, že reštaurácia La Tagliatella, ktorej sa spor týkal, mala pobočky vo viacerých mestách. CNT-AIT zorganizovala protesty v Barcelone, Alicante, Tarragone, Madride a Granade a v priebehu niekoľkých mesiacov dosiahla vyplatenie všetkých dlžných peňazí. 

Niekoľko sporov súvisiacich s nevyplatenými mzdami viedol aj náš zväz. Ich podrobný opis a výsledky sa nachádzajú v publikácii Ako sme si poradili s problémami v práci: Spory zväzu Priama akcia v rokoch 2015-2019. Bezplatne si ju možeš stiahnuť tu: https://priamaakcia.sk/Ako-sme-si-poradili-s-problemami-v-praci-Spory-Priamej-akcie-2015-2019.html

Zákony a súdy nie sú riešenie

Často počúvame, že ak máme problémy, treba ich riešiť súdnou cestou. Myslíme si však, že hoci je dôležité poznať zákony, nedá sa spoliehať ani na ne, ani na súdy.

A čo vlastne hovoria zákony? Ústava SR zakotvuje právo na odmenu za vykonanú prácu (so sarkasticky vyznievajúcim dodatkom „dostatočnú na to, aby umožnila dôstojnú životnú úroveň“). Zákonník práce (ZP) zamestnávateľom ukladá povinnosť poskytovať mzdu za vykonanú prácu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna. Podľa ZP je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu v termíne dojednanom v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Ak termín nie je dojednaný, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V prípade dlžnej mzdy môže zamestnanec vyzvať zamestnávateľa doporučeným listom na jej vyplatenie. Ak mzda nebude vyplatená, nasleduje predžalobná výzva, taktiež zaslaná doporučene. Ak ani toto nepomôže, z hľadiska vymožiteľnosti dlžnej mzdy právnymi prostriedkami existujú len dve ďalšie možnosti (môžu sa použiť aj naraz):

1) Občianskoprávne konanie

Je možné podať návrh na vydanie platobného rozkazu a zahrnúť doň aj vyplatenie úrokov z omeškania a náhrady súdnych trovov. Súd vydá platobný rozkaz voči dlžníkovi v lehote 10 pracovných dní. Ak sa zamestnávateľ voči takémuto konaniu do 15 dní ohradí (podá odpor) alebo nevyplatí požadovanú sumu, začne sa súdne konanie, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov až rokov.

2) Trestné oznámenie

Podáva sa na polícii, keďže nevyplatenie mzdy môže byť trestným činom. Trestný zákon presne špecifikuje, kedy to tak je (ak zamestnávateľ mal peňažné prostriedky na výplatu miezd, „ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti“ firmy). Nezriedka sa preto stáva, že polícia rozhodne, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, keďže nevyplatenie mzdy je trestným činom iba vtedy, keď ju zamestnávateľ nevypláca napriek tomu, že finančné prostriedky má.

Veľa ľudí sa domnieva, že pomôcť môže aj podnet na Inšpektorát práce (IP). Lenže IP nedisponuje nijakými právomocami, ktorými by vymohol dlžnú mzdu. Môže iba prešetriť situáciu, požadovať nápravu a prípadne uložiť zamestnávateľovi pokutu. Problém ako taký nerieši ani okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany pracovníka alebo pracovníčky. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer do 15 dní po uplynutí splatnosti mzdy (avšak iba do jedného mesiaca odo dňa, keď dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru). Odchodom z práce však človek automaticky nezíska dlžné peniaze, takže o ne musí aj tak nejako zabojovať.

Anarchosyndikalistický prístup

Aj keď považujeme taktiku priamych akcií za veľmi efektívny nástroj na dosiahnutie dlžných miezd, uvedomujeme si, že aj keby sme vybojovali všetky dlžné mzdy, tento fenomén nezastavíme. Povaha kapitalistického systému bude vždy nahrávať šéfom a šéfkam, aby na pracujúcich skúšali ďalšie finty. Nedovolávame sa preto „férových“ miezd či zaobchádzania. Problém je samotný systém námezdnej práce, pretože niekto si v ňom privlastňuje prácu niekoho iného a poskytuje za to len časť jej hodnoty. Nemyslíme si ani, že priame akcie sú cieľom samé osebe. Je veľmi dôležité, aby sa s nimi spájalo kolektívne organizovanie sa, rozhodovanie, zdieľanie skúseností a celkové budovanie kultúry vzájomnej pomoci.

Cieľom zväzov združených v MAP totiž nie je len dosahovanie krátkodobých materiálnych víťazstiev. Uvedomujeme si, že každodenný boj proti nevyplácaniu miezd je len reakciou na bezprostredný problém. Hoci však ide o defenzívny boj, zároveň tvorí súčasť nášho širšieho dlhodobého boja za zásadné zmeny v spoločnosti.

Chceme iný svet. Bez kapitalizmu a jeho výroby pre zisk a nie pre potreby ľudí. Bez hierarchií vo všetkých oblastiach spoločenského života, ktoré nás umelo rozdeľujú a sú živnou pôdou pre nerovnosť a útlak. A bez štátu ako spoľahlivého záchrancu kapitalizmu a držiteľa moci nad zvyškom spoločnosti. Na to, aby sme žili šťastný život a mohli rozvíjať naše schopnosti a zároveň spoločnosť nepotrebujeme ani jedno z toho.

Preto sa organizujeme a spájame s pracujúcimi na Slovensku aj v zahraničí. Ak ti je blízky náš prístup, napíš nám.

Súčasťou Medzinárodného týždňa proti nevyplácaniu miezd na Slovensku budú informačné a iné aktivity, o ktorých budeme informovať na našej FB stránke a v špeciálnej FB udalosti.

Zväz Priama akcia