Grécko deň pred vyhlásením výnimočného stavu a pietna akcia v Bratislave
10. december 2008
Grécko 4. decembra 2008 - začína sa 48-hodinový štrajk sestričiek, ktoré obsadili ministerstvo zdravotníctva. Zároveň sa koná protest študentov proti zavedeniu nového školského zákona. 6. december 2008 – v Aténach je policajtom zavraždený 16-ročný anarchista Alexandros Andreas Grigoropoulos. Grécko začína horieť rozhorčením nad touto brutalitou a nespokojnosťou s dlhodobou zlou sociálnou a ekonomickou situáciou. 9. december 2008 – Alexandrosov pohreb a pietna akcia aj v Bratislave. 10. december 2008 – generálny štrajk v Grécku. Povedzme si viac o súvislostiach.
Okolnosti vraždy
Podľa policajnej správy zastreleniu Alexandrosa predchádzal útok mladíkov na policajnú hliadku kameňmi. Policajná streľba bola iba výstražná a do vzduchu, pričom sa guľka nešťastnou náhodou odrazila a trafila mladíka. Podľa očitých svedkov sa udalosť odohrala trochu inak: došlo k hádke medzi skupinkou približne dvadsiatich mladíkov a hliadkou policajtov. Dvaja sa o niekoľko minút vrátili a došlo k ďalšej hádke, pri ktorej jeden z nich vytiahol zbraň a zo vzdialenosti asi 15 metrov vystrelil na Alexandrosa. Tu je prepis rozhovoru so svedkami.
Vo výpovedi policajtov sa tvrdí, že vystrelili dve rany do vzduchu a jednu do zeme. Tá sa vraj odrazila a trafila chlapca. Výsledky pitvy však potvrdili, že polícia klamala. Ak by sa totiž guľka naozaj odrazila, musela by vstúpiť do tela zdola (zo zeme) nahor. Podľa balistickej expertízy ale vošla do tela chlapca zhora a smerovala nadol. Za zmienku stojí aj fakt, že prví dvaja právnici sa vzdali prípadu obhajoby policajtov z etických dôvodov. Keď masmédiá začali prezentovať udalosť ako chladnokrvnú vraždu, prišla druhá expertná správa, ktorá popiera pôvodné výsledky pitvy. Klamú teda očití svedkovia či polícia? Nech si asi každý urobí obraz sám z dostupných informácií. Na smrti Alexandrosa to nemení nič.
Samoorganizačné aktivity študentov
Študenti začali s okupáciami univerzít a väčšiny stredných škôl. Vláda zareagovala ich zatvorením a pozastavením vyučovania. Je to iba snaha ochromiť okupácie a samoorganizačné aktivity. Dôvodom je, že školy sa stali prirodzeným miestom stretávania sa a koordinácie ďalších aktivít. Pre protestujúcich študentov zostáva naďalej účinnou komunikácia cez mobily či skupiny priateľov.
Nepodarilo sa však ochromiť vysoké školy, ktoré teraz slúžia ako priestory pre verejné všeobecné zhromaždenia, ale aj na ošetrovanie ľudí zranených či zasiahnutých slzným plynom. Polícia začala používať aj asfyxiantný plyn (ktorý je nebezpečnejší a vo väčšej koncentrácii spôsobuje smrť; asfyxiant je látka, ktorá bráni organizmu využívať kyslík).
Vidíme v masmédiách to, čo sa deje v Grécku?
Hoci násilné scény nie sú v Grécku nezvyčajné, rozsah, trvanie a intenzita nepokojov, zdá sa, prekvapila úrady. Došlo k najväčším nepokojom za posledné desaťročia. Bolo podpálených viacero policajných staníc, obchodov, vládnych budov a áut. Navyše mnohí protestujúci nie sú mladí či študenti, čo naznačuje, že smrť mladíka naštvala v Grécku naozaj veľa ľudí. Včera prišli na Alexandrosov pohreb tisíce ľudí. Polícia po slovnej prestrelke s mladými ľuďmi obkľúčila cintorín a použila proti nim slzný plyn.
Tento postup polície vyvolal ďalšie reakcie. Z jedného malého mesta v Grécku, kde nikto doteraz nevedel o žiadnych sociálnych či komunitných aktivistoch, prišla správa, že skupina 20 zamaskovaných ľudí napadla policajnú stanicu zápalnými fľašami. Väčšina útokov na súkromné vlastníctvo sa stále obmedzuje na útoky na banky a majetok polície. Dochádza aj k vykrádaniu obchodov, najmä v chudobnejších štvrtiach. Ničenie osobného vlastníctva ľudí prebieha v malej miere. Väzni, ku ktorým sa dostali v minulých týždňoch prejavy podpory od ľudí na slobode, zorganizovali na znak solidarity s protestmi 24-hodinovú hladovku, resp. odmietli jesť podávané jedlo a jedli len to, čo mali v celách. Protesty naberajú multikultúrnejšiu podobu a medzi ľuďmi sa začínajú objavovať myšlienky o spoločných záujmoch pracujúcich. Dianie v Grécku pozorne sleduje celá európska politická scéna a politici majú oprávnené obavy z rozšírenia podobných udalostí do krajín, ktoré začínajú byť čoraz viac postihnuté dôsledkami finančnej krízy.
Spolupráca polície a neofašistov
Frustrácia policajtov z dlhotrvajúcich nepokojov stupňuje ich agresivitu. Používajú čoraz viac slzného plynu a umelohmotných projektilov. Podľa očitých svedkov sa v uliciach objavujú aj neofašisti, ktorí v spolupráci s políciou útočia na demonštrantov. V noci z utorka na stredu dokonca pobodali jedného muža a ženu v Aténach.
V Patrase zase zaútočili v desiatkach (zrejme sa zišli z celej krajiny) na demonštrantov nožmi a kameňmi. Boli skoordinovaní s políciou a podľa niektorých správ spolupracovali pri zatýkaní. Išlo o ľudí z organizácie Zlatý úsvit. Spolupráca neofašistov a polície asi neprekvapila, najmä po tom, čo sa vo februári 2008 objavili fotografie aténskych policajtov a ozbrojených členov Zlatého úsvitu, na ktorých spolu vtipkujú pred útokom na anarchistickú demonštráciu.
Fotografie na tejto gréckej stránke zachytávajú neofašistov a členov Zlatého úsvitu spolu s políciou v meste Patras. Podľa očitých svedkov polícia začala nasadzovať neofašistov a policajtov v civile, ozbrojených kameňmi a palicami, ktorí predstierajú, že patria k demonštrujúcim. Ničia menšie podniky a domy v snahe zastrašiť „bežných občanov“ a naladiť ich proti demonštrantom.
Dnešný generálny štrajk
Najväčšie odborové centrály GSEE a ADEDY, ktoré združujú zhruba 2,5 milióna pracujúcich, ohlásili (ešte pred vraždou Alexandrosa) na 10. 12. generálny štrajk. Pôvodne malo ísť o bežný generálny štrajk, aké poznáme aj u nás (neškodné symbolické zastavenie výroby a demonštrácie) s cieľom zastaviť škrty vo verejných výdavkoch a útoky na mzdy a dôchodky. Odbory sa však v tejto situácii začínajú pasovať do úlohy tých, ktorí chcú situáciu v Grécku upokojiť. Plánovanú demonštráciu v Aténach odvolali a urobili iba statický protest pred parlamentom. Mohlo by to naznačovať obavy, že situáciu neudržia pod kontrolou, tak sa uchyľujú ku kroku, ktorý u odborov vôbec nie je výnimočný, a ktorý dobre ilustruje ich mocenskú politiku v kritických situáciách (spomeňme si na prístup odborov vo Francúzsku v roku 1968).
Výnimočný stav vo štvrtok?
Podla viacerých informácií by mal byť zajtra vyhlásený výnimočný stav. Je možné, že úrady umožnia polícii vstup na pôdu univerzít, čím porušia 35 rokov platný zákaz (ktorý vstúpil do platnosti v roku 1973 po veľkých študentských demonštráciách). Zakázané by mali byť všetky verejné zhromaždenia.
Solidárne akcie vo svete aj u nás
Nepokoje a demonštrácie kvôli zlej ekonomickej a sociálnej situácii (napríklad nezamestnanosť mladistvých v Grécku dosahuje až 26 percent, čo je najviac v Európe; neoficiálne môže byť toto číslo ešte vyššie) a kvôli smrti Alexandrosa pokračujú. Konajú sa aj solidárne akcie v ďalších krajinách (Nemecko, Španielsko, Taliansko, USA, Írsko, atď.).
Pietna akcia poukazujúca na zavraždenie Alexandrosa sa konala 9.12. 2008 aj v Bratislave. Niečo vyše 40 ľudí zapálilo sviečky pred Gréckou ambasádou a na dvere vyvesilo transparent s nápisom "Trest vrahovi". Na ďalšom transparente bol nápis „6.12.2008, Atény, 16-ročný Alexandros Andreas Grigoropoulos zavraždený fízlom!!! R.I.P. / A.C.A.B.“ Treba vyzdvihnúť túto spontánnu iniciatívu a tiež pomerne vysokú účasť (na to, že sa všetko udialo v podstate v priebehu jedného dňa). To hlavné, čo z nej vyplýva je, že stačí jeden nápad a oslovenie zopár známych a človek sa dokáže vyjadriť k veciam, ktoré sa dejú okolo neho či vo svete. V tomto prípade to bolo vyjadrenie sústrasti rodine Alexandrosa. Nápad a kamoši, to je potenciál, ktorý máme hádam všetci, len ho využívame veľmi zriedka. Pietna akcia je naplánovaná aj v Prahe na štvrtok 11.12. 2008. Ďalšie fotky z akcie v Bratislave tu.
Koniec roka 2008 v Grécku – napätá situácia a množstvo protestov
21. október - Generálny štrajk proti štátnej dôchodkovej a sociálnej reforme
Na 24 hodín ochromil celé Grécko, keďže sa ho zúčastnil celý verejný sektor a aj väčšina súkromného.
24. október - Protest zamestnancov štyroch textiliek v Aténach
Zamestnanci žiadali vyplatenie štyri mesiace meškajúcich výplat. Pri pokuse o vstup do budovy ministerstva hospodárstva došlo ku stretom s políciou, ktorá použila veľké množstvo slzného plynu. 
27. október - Pochod tisícok ľudí centrom Atén vyjadrujúci protest proti zabitiu mladého prisťahovalca políciou
Ráno 26. októbra poriadková polícia zaútočila na prisťahovalcov čakajúcich pred imigračným úradom, aby si mohli podať žiadosť o azyl. Jeden z nich, 24-ročný Pakistanec Montaser Mohammed Ashraf, zomrel na následky policajného útoku skôr, ako ho stihli previezť do nemocnice. Demonštrácia, na ktorej čele niesli ľudia čiernu truhlu, išla od magistrátu k parlamentu, čím dali jasne najavo, koho vinia za smrť mladého človeka.
8. november – Ďalší útok na prisťahovalcov a protesty
V skorých ranných hodinách poriadková polícia opäť zaútočila na prisťahovalcov čakajúcich pred imigračným úradom. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a uskutočnilo sa množstvo priamych akcií, napr. 5-hodinová blokáda cesty, pri ktorej protestujúci žiadali prepustenie zatknutých a zlepšenie a urýchlenie azylových procedúr.
29. november – Protest proti policajnej brutalite
Obyvatelia mesta Volos, ktoré má veľkú tradíciu triednych bojov, sa rozhodli vyjsť do ulíc, aby protestovali proti stupňujúcemu sa policajnému násiliu. Mesiac predtým tam bol zastrelený jeden muž za to, že odmietol zastaviť auto. Niekoľko dní predtým policajti bez zjavného dôvodu brutálne zbili dvojicu obyvateľov dediny Argalasti.
Akcie vo väzniciach počas celého novembra
November bol mesiacom rebélií aj v gréckych väzniciach, kde sa väčšina väzňov zúčastnila rôznych akcií za lepšie životné podmienky. Mnohí z nich sa rozhodli pre niekoľkotýždňovú hladovku. Získali si veľkú podporu aj mimo väzení a uskutočnilo sa množstvo solidárnych akcií, organizovaných aj gréckymi anarchistami.
Protesty viedli k čiastočnému víťazstvu, keď ministerstvo spravodlivosti prisľúbilo prepustenie asi 1500 väzňov, odsúdených za menej závažné zločiny.
4. december – 48-hodinový štrajk sestričiek a protesty študentov
Začal sa 48-hodinový štrajk zdravotných sestier, ktoré počas prvého dňa okupovali budovu ministerstva zdravotníctva. Na druhý deň ich pri okupácii “vystriedali” študenti medicíny, ktorí tu navyše hodinu držali ako rukojemníka zástupcu ministra. Študenti sa vyslovili aj proti novému zamestnaneckému zákonu, ktorý obsahuje okrem iného kolektívnu pracovnú zmluvu medzi ministerstvom zdravotníctva a odbormi v zdravotníctve, podľa ktorej by bolo prvých šesť mesiacov odbornej praxe neplatených. Keď sa minister sestričiek opýtal, ako by im mohol pomôcť, odpovedali mu: “Poďte s nami obsadiť budovu ministerstva hospodárstva.”
V rovnakom čase sa konal študentský protest proti zavedeniu nového školského zákona, ktorý spôsobil masívne protesty v rokoch 2006-2007. Protest sa skončil hromadnými stretmi s políciou v okolí Polytechnickej univerzity známej hlavne vďaka študentskej rebélii v roku 1973, pri ktorej zomrelo po útoku armády 24 študentov.
Podobnosť s Francúzskom? A čo Slovensko?
Niekomu môže súčasná situácia pripomínať francúzsky Máj 1968, kde bola rozbuškou masových akcií tiež policajná brutalita. Nepriateľstvo medzi študentmi a pracujúcimi bolo nalomené a mohli vzniknúť rozmanité spoločné akcie. Grécko je známe radikálnymi protestmi mladých aj starých, študentov aj pracujúcich, čo môže uľahčiť ďalšie akcie. Keď sa ohliadneme za najväčšou priamou akciou na Slovensku – štrajkom na železnici v roku 2003, ťažko nájdeme podobnú paralelu. Tým, že u nás vtedy neboli žiadne demonštrácie, nemalo ani veľmi ako dôjsť k prepojeniu medzi neželezničiarmi (študentmi, dôchodcami, nezamestnanými) a železničiarmi. Okrem toho, politici a vedenie železníc ruka v ruke s masmédiami dokázali proti sebe poštvať aj samotných pracujúcich z iných odvetví (falošnými informáciami o výške platov a pod.).
Prečo to spomíname? Aj počas včerajšej pietnej akcie sme mali možnosť započuť od niekoľkých okoloidúcich narážky kopírujúce to, čo prezentujú masmédiá. Spoločenská atmosféra v Grécku je nám predsúvaná ako akcie mladých výtržníkov či dokonca prisťahovalcov. Dokonca sme sa stretli aj s tým, že niektorí ľudia majú problém prísť podporiť akciu, ktorá je spomienkou na vyhasnutý život mladého človeka a ktorá má byť morálnou podporou pre jeho rodinu. Iným prekáža, že sa v Grécku rozbíjajú okrem bánk aj obchody drobných podnikateľov či autá pracujúcich ľudí. Dajú sa nájsť rôzne dôvody, prečo nevyjadriť solidaritu alebo podporu aktivitám v Grécku. Všetky majú spoločného menovateľa – určitý druh moralistického dôrazu na pokojné protestovanie. Jednoducho, pokojné protesty sú to, čo by sa malo dodržiavať. Znamená to teda, že zatiaľ čo sa sociálna situácia množstva ľudí prudko zhoršuje a polícia v snahe zastrašiť nespokojných strieľa do ľudí a spolupracuje s neofašistami, my máme cítiť znechutenie, keď v odozve na toto dochádza k ničeniu okien bánk a firiem a rabovačkám?
Dozaista by každého z nás naštvalo, keby nám niekto podpálil auto. Skúsme sa ale trocha premôcť a na chvíľu sa vžime do diania v Grécku počas posledných mesiacov, ktoré sme opísali vyššie. Nie je to len nejaké cvičenie empatie. Stojí za tým otázka, čo urobíme a aké postoje budeme mať, keď náhodou k niečomu takému dôjde u nás. Kvôli niekoľkým veciam, ktoré sa nám nepáčia (podpaľovanie áut, ktoré môžu byť osobným vlastníctvom napríklad našich susedov, bežných pracujúcich ľudí), odmietneme napríklad celý protest či štrajk? Alebo nejaké iné aktivity, ktorými ľudia bojujú za svoje sociálne a ekonomické požiadavky? Budeme mať väčšie pochopenie s ľuďmi ako sme my a ich hnevom alebo s políciou a politikmi?
Zahraničné zdroje: www.libcom.org, www.occupiedlondon.org/blog/ a opisy udalostí účastníkmi z Grécka
Spracovali: Rudolf Kováč, Rado Nový, Michal Tulík
Súvisiaci článok: