Egypt a Tunisko - Pracujúci ľudia ako potrava pre delá?

7. február 2011

Udalosti v severnej Afrike a na Blízkom východe sú stále aktuálne. Hovorí sa o revolúcii, my však toto nadšenie nezdieľame. Ani v jednej krajine sa nepresadili sociálno-ekonomické požiadavky, ktorými by pracujúci zlepšili svoje podmienky, a bez toho sa nedá hovoriť o skutočnej revolúcii. Prinášame dva texty o udalostiach: jeden bol publikovaný na webstránke KRAS (MAP Rusko), druhý zostavili ZSP (MAP Poľsko).


Pracujúci ľudia ako potrava pre delá?

Pracujúce masy v uliciach Blízkeho východu dnes nebojujú za seba. Sú, žiaľ, iba potravou pre delá nových uchádzačov o moc. A následky výhry budúcich vládcov pracujúcich ľudí neveštia nič dobré: prerozdelenie majetku vyplieneného starou elitou medzi iné frakcie vládnucej triedy, nové neoliberálne reformy (v prípade výhry prozápadných liberálov) alebo ďalšia vojna na Blízkom východe (ak vyhrajú islamisti alebo nacionalisti). V každom prípade, za robenie špinavej práce v mene záujmov iných sa vždy platí najvyššia cena.

Beda revolúcii, ktorá nie je vedomá



1.

Rozliční „ľavicoví“ aktivisti a ľudia, čo všade vidia revolúciu, sú vo vytržení z toho, čo sa deje v „arabskom“ svete. Jednohlasne sa zhodujú, že tento región už „nebude taký, ako predtým,“ že hrozba islamizmu by sa nemala zveličovať, a najmä, že by sme mali vítať patriotické zmýšľanie „arabských más“, lebo práve ono, ako sa nádejajú, môže odstaviť vplyv USA a nenávideného Izraela. Dokonca prehnane optimisticky tvrdia, že „ľud“ v Tunisku či Egypte (a všade inde) koná nezávisle od buržoáznych politikov usilujúcich sa o získanie moci.

Realita je však na míle vzdialená optimistickým očakávaniam a nádejam ľavice. Vidíme reprízu smutnej šablóny masových revolúcií, ktoré vedú k vláde buržoázie. Pracujúce masy, ktoré tvoria hlavnú silu pri zvrhnutí „starého poriadku,“ sa ženú do ulíc pod tlakom neznesiteľnej sociálnej situácie, bezhraničného vykorisťovania a takmer úplnej neschopnosti vystúpiť zo začarovaného kruhu chudoby a beznádeje. Veľmi dobre vedia, čo nechcú: každý nezamestnaný, každý žobrák to cíti na svojom zbitom chrbte. Čím však nahradiť „starý režim“? Ľudia z „nižších vrstiev“ to nevedia. Poznajú len prázdne, nejasné a často zmätené slová: „sociálna spravodlivosť“, „koniec chudoby“, „sloboda a demokracia“... A opozičné elity a politici z bohatých vrstiev sa pomaly tlačia hore vďaka sebaobetovaniu iných. Po zvrhnutí predošlých vládcov sa dostanú k moci oni, a pustia sa do reforiem, pravdaže vo svojom záujme. Rovnako dopadla francúzska revolúcia: sansculoti nechceli kapitalistický systém, no práve ten im priniesla revolúcia. Rovnako to dopadlo aj v Rusku po 1917: pracujúci bojovali za komunitu, pôdu a slobodu, ale skončili s novou diktatúrou priemyselnej modernizácie, ktorá ich zasiahla ešte tvrdšie ako cárizmus. A to isté sa udialo aj vo východnej Európe koncom 80. rokov: ľudia požadovali práva a slobody, ale nakoniec prispeli k víťazstvu trhového neoliberalizmu, ktorý ich okradol. Zdá sa, že to isté sa deje dnes na Blízkom východe...

Je jasné, že príčinou prebiehajúceho prevratu sú sociálne problémy, nespokojnosť pracujúcich so sociálnou situáciou. Protestujú najmä pracujúci, nezamestnaní a študenti, a to z dôvodov, v ktorých nachádzame skôr triednu ako politickú motiváciu. Nezabúdajme, že manifestácie v Tunisku sa začali s požiadavkami namierenými proti vysokým životným nákladom, nezamestnanosti, narastajúcej chudobe... Postupne ich však vystriedali politické slogany: „Zvrhnime režim!“ Na sociálne požiadavky sa zabudlo, ako keby na vyriešenie naliehavých problémov našej triedy stačila obyčajná výmena vládnucej triedy a „demokracia“. Samozrejme, že západné médiá, ktoré situáciu sledujú, tento vývoj v podstate privítali. To by nás nemalo prekvapovať, lebo kapitalizmus, ktorý už ohlásil svoje víťazstvo v nadchádzajúcom „konci dejín“, sa najviac bojí práve pracujúcich, ktorí sa preberú z omámenia a viery v „zastupiteľskú demokraciu“ s jej systémom voľby vládnucich elít, a toho, že títo pracujúci opäť prebudia odkaz triedneho boja.

2.

Nevyhnutnou podmienkou a prejavom takejto sociálnej obnovy je autonómia pracujúcej triedy, jej úplná nezávislosť od politických strán, politikov a ideológií vládnucich tried (či už sú to islamisti alebo liberáli, sekulárni nacionalisti alebo sociálni reformátori, stranícki komunisti, sociálni demokrati...). Sociálna revolúcia nemôže existovať bez autonómie, bez triedy sebaorganizujúcich sa pracujúcich ľudí, bez spochybnenia prevládajúcich vzťahov moci a vlastníctva medzi bohatými a nemajetnými. Uvidíme, či sa toto udeje v súčasnej verejnej konfrontácii na Blízkom východe.

Takéto prejavy či dokonca trendy, žiaľ, momentálne nevidíme. Nielenže nastal postupný útlm sociálnych a ekonomických sloganov; pozornosť sa zjavne celkom presunula na otázky politickej moci: rezignácia súčasných vlád a ich nahradenie inými časťami elity, ktoré sa „neskompromitovali“ spoluprácou so starým nenávideným režimom. Aj keď boli „demokracia“, „slobodné voľby“ a „boj proti korupcii“ označené za alternatívy, v prevažnej väčšine sú vyjadrením ašpirácií stredných podnikateľov, ktorým diktátori, kleptokrati a mafia neumožnili prístup k ekonomickej a politickej moci.

Je pravda, že v Tunisku v januári vznikli „ľudové výbory“ a dokonca bola snaha spojiť ich do „frontu“. Dokonca aj na „Euronews“ sa objavil jeden demonštrant (nie za sociálnu zmenu, ale iba za odstúpenie členov vlády z bývalej vládnej strany), ktorý povedal, že „oni“ zorganizovali „ľudové výbory“ usilujúce sa o stretnutie s autoritami, ktoré ich však podobne ako odbory neuznali. Súdiac podľa čiastkových komentárov o týchto výboroch, vznikli počas povstania v rôznych susedstvách a mestách ako „bezpečnostné výbory“, primárne určené na ochranu pred útokmi na súkromný majetok.

Vyhlásenia zástancov týchto výborov (očividne najradikálnejšieho krídla tuniských „revolucionárov“) nás nenechávajú na pochybách, že napriek všetkým rečiam o „nezávislosti“ od politikov a strán sa vnímajú ako súčasť „nového poriadku“ a „bezpečnosti“ v spolupráci s hlavným mocenským nástrojom vládnucej triedy – armádou.

V nasledujúcej podivnej výzve (dá sa nájsť vo francúzštine na jednej z webstránok CNT-Vignoles; pozn.: reformistická odborová organizácia vo Francúzsku, ktorá nemá nič spoločné so CNT- MAP Francúzsko) sa hovorí o kombinácii istých prvkov samosprávy (bez myšlienok a požiadaviek sociálnej zmeny) s politickými požiadavkami a patriotickou terminológiou buržoáznej revolúcie a tiež s odkazom na internetový aktivizmus... Taký je program buržoáznej revolúcie 21. storočia!

Výzva k vytvoreniu Národnooslobodzovacieho frontu Tuniska

Tuniský ľud sa nakoniec oslobodil spod utlačujúceho bremena strachu, ticha a poslušnosti. Vďaka kolektívnemu vedomiu, obetiam a odhodlaniu bojovať proti všetkému, čo zasahuje do jeho hnutia oslobodenia, tuniský ľud odpovedal hrdinskými činmi na Shebbiho básne: Ak ľudia túžia po živote / nechajme odpovedať osud / rozptýľme noc / A zbavme sa reťazí...

Ľud sa dokázal zbaviť vlastných reťazí vďaka túžbe žiť dôstojne a zaviesť práva a slobody. Dokázal zvrhnúť diktátora. Jeho boj proti zvrhnutiu diktatúry pokračuje. Hlas tuniského ľudu je jednotný: SLOBODU TUNISKU, PREČ S DEMOKRATICKOU ÚSTAVNOU ÚNIOU. (bývalou vládnucou stranou)

My, mladí Tunisania, sme po zjednotení nezávislí, neprikláňame sa k žiadnemu politickému smeru. Sme slobodní, progresívni a pevne rozhodnutí participovať na boji našich ľudí, neustále a bez prestania. Uvedomujeme si, že našou povinnosťou dnes je venovať všetku energiu a skúsenosti službe našej krajine, aby sa naplnili všetky legálne požiadavky našich ľudí a aby sa realizoval ich revolučný a jednotiaci sen vybudovať slobodné, spravodlivé a demokratické Tunisko.

Vyzývame k vytvoreniu Národno-oslobodzovacieho frontu Tuniska (NFLT)

Zakladajúci výbor NFLT navrhuje nasledujúce požiadavky:

– Žiadame, aby naďalej vznikali národné výbory na celom území Tuniska a v zahraničí, ktoré budú koordinovať svoju činnosť pri organizovaní národného boja a realizovaní jeho zákonného práva: prístupu k moci.
– Žiadame, aby tieto výbory zaisťovali bezpečnosť vo všetkých oblastiach krajiny v spolupráci s národnou armádou.
– Žiadame, aby národná armáda preukázala transparentnosť, zvýšila svoju dôveru medzi ľuďmi a ukončila stav psychózy a paranoje, ktorý medzi nami vládne.
– Žiadame, aby medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné mimovládne organizácie čo najskôr poskytli nevyhnutnú humanitárnu pomoc priamo tuniským mimovládnym organizáciám a odborom.
– Žiadame okamžité rozpustenie Demokratickej ústavnej únie a prepustenie všetkých zodpovedných osôb z politických postov vo vláde.
– Žiadame okamžité znárodnenie majetku Demokratickej ústavnej únie, klanu Ben-Aliho a mafiánskych rodín.
– Žiadame, aby zahraničné vlády zmrazili účty Demokratickej ústavnej únie, klanu Ben-Aliho a mafiánskych rodín a doručili ich do Tuniska po spravodlivom procese proti vinným stranám v rámci nezávislého súdu a po slobodných, demokratických a transparentných voľbách.
– Vyzývame všetkých odborových aktivistov, aby zabezpečili správu všetkých vládnych agentúr, kým sa neprijme nová tuniská ústava .
– Žiadame okamžité rozpustenie politickej polície.
– Žiadame obnovu v radoch bezpečnostného aparátu.
– Žiadame rehabilitovanie všetkých väzňov svedomia, politických emigrantov a politických utečencov.
– Žiadame, aby si súd, ktorý bude pôsobiť v podmienkach novej, slobodnej a národnej tuniskej ekonomiky, vzal za jednu zo svojich priorít vedenie súdneho procesu proti tým, ktorí sú zodpovední za zločiny a podvody na tuniskom ľude.

Všetky tieto podmienky tvoria iba časť požiadaviek tuniského ľudu. Sú platformou pre návrhy otvorené aj iným.

Náš cieľ:

Zaistiť skutočné garancie proti pokusom o prevzatie moci, zmanipulovanie alebo deformovanie národnooslobodzovacieho hnutia prostredníctvom:
1) uzdravujúcich a konsolidujúcich sa súdnych orgánov, právnickej profesie a národnej armády, aby sa zaistila neutralita, spravodlivosť, právo a bezpečnosť;
2) vytvorenia skutočnej národnej prechodnej vlády;
3) uskutočnenia referenda o novej tuniskej ústave, ktoré zaručí pokojný solidárny bežný život rešpektujúci iné, otvorené spoločnosti, v ktorých všetci občania môžu prosperovať, žiť dôstojne v rámci skutočne zákonnej vlády s progresívnymi inštitúciami;

ZAPOJENIE SA DO FRONTU

V záujme ochrany neutrality a účelnosti NLFT žiadame, aby každý občan, ktorý sa chce pridať k hnutiu neustáleho odporu:
– zdieľal hodnoty, princípy a požiadavky NLFT;
– nebol členom žiadnej politickej strany;
– nekandidoval vo voľbách;
– použil akékoľvek formy zákonného vyjadrenia nárokov a činnosti v našom boji pod podmienkou, že nevedú k žiadnej fyzickej ani materiálnej agresii.

Vyzývame tuniských občanov a občanov celého sveta, slobodných, nezávislých a progresívnych, aby sa mobilizovali a vytvárali Národnooslobodzovacie hnutie Tuniska prostredníctvom siete (na zemi aj cez internet), aby vytvárali skupiny, ktoré budú konať, premýšľať a vyjadrovať kritiku na celom území Tuniska a v zahraničí, aby prispeli k osvete ľudí v médiách pri rozličných udalostiach a projektoch Frontu, aby sa podarilo konkretizovať revolučný projekt tuniského ľudu.

HNEĎ AKO SA ĽUD DOSTANE K MOCI, FRONT ZANIKNE

Dodatok: Výbor

Národný revolučný výbor je spontánny útvar, ktorý vzniká len vo vzťahu k požiadavkám národnej revolučnej situácie. Táto skupina občanov plní rozličné úlohy, ktorých cieľom je sebaorganizácia a vytváranie vlastných síl. Ľud najlepšie dokáže zastupovať svoje prostredie a najlepšie vie nájsť odpovede na otázky a požiadavky rozličných členov Výboru a ľudí.

Výbor sa organizuje nehierarchicky v sieti a uskutočňuje akcie na základe samosprávy. Koordinácia medzi rôznymi výbormi zabezpečuje všeobecný pokrok smerom k dosiahnutiu národného politického projektu: k vláde ľudu. Tieto výbory sa môžu organizovať na úrovni susedstva, regiónu a priemyselného odvetvia (študenti, právnici, lekári, pracujúci, umelci, učitelia atď.) v Tunisku aj v zahraničí.

Z politického hľadiska vyzývame k:
– vzniku výborov a voľbe koordinátora v každom výbore;
– okupácii a použitiu štátnych úradov Demokratickej ústavnej únie za účelom konania stretnutí a akcií nevyhnutných pre výbory;
– prevzatie archívov miestnych samospráv, prefektúr, komunít, ministerstiev, štátu a iných inštitúcií, kým budú úplne zničené;
– rozvíjaniu návrhov týkajúcich sa požiadaviek rozličných sfér v súvislosti s kompetenciou každého výboru;
– organizácii rôznych aktivít medzi rozličnými výbormi, ako sú stretnutia, demonštrácie, vydávanie publikácií, všeobecné stretnutia a iné činnosti aktivistov a cyberaktivistov;
– spolupráci pri činnosti rozličných výborov a ožívajúcich národných síl.

3.

Udalosti z Tuniska dnes v hlavných správach nahradili udalosti z Egypta. Opäť je hlavným dôvodom rozšírená nespokojnosť s ťažkou sociálnou a ekonomickou situáciou pracujúcich a chudobných. A opäť (okrem abstraktných rečí o „spravodlivosti“) takmer úplne chýbajú sociálno-ekonomické heslá. Znovu vidíme a počujeme len demonštrácie za zosadenie prezidenta a jeho vlády. V pozadí, za demonštrantami bojujúcimi s políciou a streľbou armády, sa buržoázna opozícia všetkých odtieňov (liberáli, islamisti, nasiristi a im podobní) tajne pripravuje na vytvorenie novej vlády – rovnako kapitalistickej a protisociálnej, ako je tá, ktorú teraz zvrhávajú... s plným vedomím západných vlád, ktoré v skutočnosti bránia Mubarakovi v použití sily.

Podobne ako v Tunisku, aj v Egypte sa chudobní snažia využiť dočasné oslabenie represívnych štruktúr, aby si zadovážili to, čo potrebujú pre život, a čo im chýba kvôli posvätnému právu na súkromné vlastníctvo. Najzúrivejšia je reakcia vlastníkov. Buržoázia si zakladá vlastné výbory a milície na "sebaobranu" a brutálne zasahuje proti tým, ktorí sa opovážia siahnuť na bohatstvo ukradnuté chudobným, pracujúcim ľuďom. A armáda pomáha v odzbrojovaní chudobných.

Vládnuce triedy všetkých krajín ruka v ruke so svojimi médiami odsudzujú „arogantnú zberbu“. Klasická správa Associated Press znie: „Po 5 dňoch protestov sa Káhira ponorila do chaosu. Došlo k zúrivému rabovaniu a rozširuje sa bezprávie. Obyvatelia bohatých štvrtí chránia svoje domy pred gangmi zločincov, ktorí sa premávajú po uliciach s nožmi a palicami, v niektorých štvrtiach počuť streľbu.“

Podľa Egyptskej televízie boli do týchto štvrtí vyslané vojenské posily, aby zabránili bezpráviu. „Ľudia po celom meste vykrádajú banky, rozbíjajú autá, ničia značky s názvami ulíc a hádžu kamene na autá poriadkovej polície...“

„Rabovanie“, „zločinci“, „bezprávie“, „chaos“, „anarchia“... Pomoc! Úbohí vlastníci! Samozrejme, že medzi útočníkmi sa nájdu kriminálnici a banditi, a mafia tiež určite neprespí možnosť zhrabnúť niečo pre seba. Určite sa však nedá všetko zredukovať iba na toto. Situácia, v ktorej chudobní spontánne presadzujú svoje právo na život tým, že si berú od tých, čo majú nadbytok a od hladu určite nezomrú, je typická takmer vo všetkých moderných revoltách. A toto má aj napriek všetkým politickým sloganom a výzvam k „demokracii“ a „voľbám“ zjavnú povahu triedneho boja. Boja, ktorý sú „revoluční“ vlastníci pripravení zaškrtiť...

Preklad: Anonymous a Michal Tulík

Zdroj: http://aitrus.info/node/1304

****************




Revolúcia pre Egypt

Udalosti v Egypte sú prejavom intenzívnej ľudskej túžby po slobode a dôstojnosti. Podporujeme túto túžbu po zmene, po väčšej slobode a možnosti sami si určiť, ako bude vyzerať náš život. Len sa pýtame: Čo ďalej?

Vymenia Egypťania jedného autoritárskeho a nezodpovedného lídra za iného s kratším obdobím vo funkcii? Alebo len prenesú moc od úzkej skupiny ľudí do väčšej? Alebo prevezmú väčšiu priamu kontrolu nad svojimi životmi a začnú praktikovať rozhodovanie na úrovni komunity a pracoviska?

Uspokoja sa ľudia so zmenou režimu a do konca života z nich budú pasívni pozorovatelia?

Bude sloboda znamenať absenciu vládnej a náboženskej kontroly a dozoru, alebo z nej bude iba symbolické gesto?

Prinesú ekonomické zmeny spoločné vlastníctvo a rovné prerozdeľovanie, alebo ostane všetko po starom a majetok zostane v rukách bohatých, pričom masy budú otročiť v chudobe?

Ľudia v Poľsku si pamätajú časy, keď bola „sloboda“ jedným z hesiel hnutia, keď masy odhodlané uskutočniť zmenu bojovali za zmenu režimu – a vyhrali.

Ale to, čo sa potom stalo s mnohými požiadavkami tohto hnutia, by malo byť pre všetkých varovaním. Namiesto väčšej kontroly na pracovisku máme len symbolické zastupovanie. Namiesto masového zlepšenia životných podmienok pre všetkých tu máme prosperujúcu elitu a rozsiahlu chudobu. Namiesto nádeje na lepší život je ďalšia generácia zaťažená a vystresovaná vzájomnou konkurenciou, neistotou a znevýhodneniami, ktoré na ňu dopadajú ako na triedu. Namiesto dôstojnej práce prosíme našich zamestnávateľov, aby nám dali omrvinky, a sme ochotní úplne sa ponížiť, len aby sme prežili v tejto ekonomike. A namiesto spravodlivejšej spoločnosti sme vytvorili spoločnosť tých, čo majú, a tých, čo nemajú, v ktorej rastie utrpenie chudobných.

Z politického hľadiska sa vymenila jedna skupina autoritárov za iné skupiny rodinkárov, ktoré ostávajú pri moci desaťročia. Včerajšiu nemožnosť voliť v slobodných voľbách vystriedala dnešná politická rozpoltenosť a pasivita.

Naším želaním je, aby ľudia v Egypte a všetci ďalší, čo prídu, odviedli lepšiu prácu v boji, a aby sa nevzdali svojej potenciálnej moci v prospech ďalšej skupiny vodcov, ktorí tvrdia, že majú riešenia! Organizujte sa: v susedských výboroch, v odboroch a výboroch na pracoviskách, v regionálnych federáciách, a aj na medzinárodnej úrovni! Udržte moc na čo najnižšej úrovni – o veciach rozhodujte na základe priamej demokracie, na otvorených zhromaždeniach, a nie volením vodcov, ktorí sa vám nebudú zodpovedať! Každý, koho delegujete, sa musí zodpovedať priamo vám, teda ľuďom na najzákladnejšej úrovni, na ktorej sa prijímajú rozhodnutia! Nenechajte si vládnuť, lebo byť ovládaný znamená stratiť slobodu!

Obyvatelia Egypta! Znakom naozajstného pokroku je hnutie smerujúce k skutočnej rovnosti: materiálnej aj sociálnej. „Revolúcia“ nič neznamená, ak nevytiahne masy egyptských chudobných z biedy, poníženia a utrpenia.

Povstaňte, ale nielen proti terajšiemu politickému vedeniu! Organizujte sa proti šéfom, ktorí vás zotročujú, a proti systému, ktorý udržiava masy ľudí v chudobe a núdzi.

Nech žije sloboda a revolúcia – skutočná revolúcia, nie zmena režimu!
Skutočná sloboda – priama demokracia bez šéfov a vládcov!

Zväz poľských syndikalistov (MAP Poľsko)

Preklad: Anonymous

Súvisiace články:
V Egypte sa množia štrajky (9. 2. 2011)