Biele kamene a naša zodpovednosť

Tento čitateľský príspevok bol 10. 11. 2005 zaslaný do troch lokálnych týždenníkov v Humennom a Snine, ako aj do Zemplínskeho Korzára. Žiadne z novín ho dodnes neuverejnili. Namiesto neho bolo uverejnených viacero príspevkov predstaviteľov Združenia Biele kamene a zástancov projektu, vrátane predvolebných článkov...


Biele kamene a naša zodpovednosť

Už by som takmer zabudol, aké dôležité udalosti sa okolo mňa dejú, keby som si nevšimol, že začiatkom októbra sa projekt Biele kamene dostal pod patronát Prešovského samosprávneho kraja. No jasne, sú tu opäť voľby. Opäť sa zníži nezamestnanosť, opäť budú noví investori, opäť nás niekto spasí. Momentálne som na pochybách – sú väčšou fraškou komunálne voľby alebo Biele kamene. Alebo žeby 50 na 50?
Teraz ale vážne. Stalo sa to, že chystajúca sa katastrofa už nebude len na zodpovednosti skupiny vyštudovaných, dobre situovaných zanietencov zo združenia Biele kamene. Už to bude zodpovednosť nás všetkých. Veď stačí pár hlasov do urny a zrazu budeme zodpovední všetci. Aspoň taká je logika veci. Že sa nás nikto na nič nepýtal? A komu to vadí?! Toto nie je rečnícka otázku. Myslím to vážne – komu to vadí?
Človek nemusí byť génius, aby pochopil, že celý projekt Biele kamene je iba bublina a neprinesie riešenie pre región. Nie je tým najlepším, čo nás môže čakať ako tvrdia jeho zástancovia a už vôbec nie je jediným riešením. Je len riešením najjednoduchším, len s tou smolou, že, našťastie, narazilo na realitu a celý projekt dlho stagnoval. Takto to už chodí s megaprojektmi.
Slovensko je poznamenané megaprojektmi ešte z čias totality. Vidno, že páni poslanci a zástancovia projektu, ktorí v tej dobe žili, na svoju minulosť nezabúdajú. Alebo si to iba neuvedomujú a roky výchovy v totalite a centralizme na nich zanechali nezmazateľné stopy. Totalitná ideológia nehľadela na obrovské ekologické ničenie. Odtrhla človeka od prírodného prostredia a bránila sa tým, že „dá ľuďom prácu“. Nemohla si dovoliť zlyhanie a boli potrebné rýchle výsledky. Je mi jasné, že každá práca znamená využitie prírodných zdrojov a zásah do prírody. Ale sme v 21. storočí schopní pracovať len tak, že zničíme celú svoju komunitu a prírodu naokolo pre krátkodobý prospech?
Ja som zažil totalitu možno len krátko Pamätám si na modré pionierske košele, vymaľovávanie vlajok, pochodovanie s lampiónmi na prvého mája, kedy mi mama väčšinou vypísala “PN-ku”, kreslenie tankov s ruskou hviezdou, ako ničia fašistické tanky. Chorú ideológiu poznám možno hlavne z kníh a rozprávania, ako boli moji starí rodičia prenasledovaní za svoje presvedčenie a ako ľuďom štát a štátostraníci vymývali mozgy. Žeby preto mám niekedy problém rozoznať, v čom sú dnešní politici tak odlišní?...
Akoby sme stále žili v betónovej klietke, akoby sme stále nechápali, že s prírodou sa nažartuje, akoby záplavy a zosuvy pôdy boli iba teátrom pre pochabých, akoby vyrúbanie hektárov a hektárov lesa nič neznamenalo. Hlavne, že budú bubáky, hlavne, že niekto niekde opäť získa úrad a keď sa niečo pokašle, čo na tom - bude môcť zvaliť zodpovednosť na niekoho iného. V tom sú politici takí dobrí.
Celý čas sa hovorí o blahobyte obyvateľov a záchrane. No “obyvateľ” sa z tohto skvelého zámeru nejako vytratil. Namiesto toho vidím len starý známy “syndróm politika” – zvolili ste si ma, takže všetko, čo urobím je vo vašom záujme, tak sa nesťažujte. Možno to tak niekomu vyhovuje, možno je to pravda v rámci parlamentnej demokracie... Ale úprimne – nezdá sa vám na tom niečo skutočne choré? Nemal by blahobyt obyvateľov súvisieť s ich požiadavkami, ktoré majú v rámci svojich domovov, nemal by byť výsledkom diskusií, a konsenzu? Nič také som ale v projekte Biele kamene nepostrehol. Nebavíme sa predsa o nejakej neškodnej zábavke v prírode, ale o zásahu do nej v takom meradle, ktorý významne presahuje hranice okresu či kraja...
Ale odteraz budeme zodpovední všetci, nie?