Argentína: anarchistický pohľad

13. február 2006

Minulý mesiac si argentínski aktivisti pripomenuli 87 rokov od násilného vojenského útoku proti štrajkujúcim pracujúcim známeho ako "La Semana Tragica" (Tragický týždeň). V januári 1919 vypuklo v Buenos Aires významné povstanie. Vojenskí dôstojníci 7. januára zaútočili na robotníkov v železiarňach Vasena, ktorí štrajkovali za osemhodinový pracovný deň a lepšie platy a zabili štyroch z nich. Argentínska anarchistická odborová federácia FORA (Federacion Obrera Regional Argentina) zvolala celoštátny generálny štrajk a paralyzovala ekonomiku, aby odsúdila útok armády proti železiarom. 9. januára viedla brigáda ozbrojených robotníkov pochod 200 tisíc ľudí. Sprievod sa zmenil na bojové pole. Uprostred otvorenej policajnej paľby do davu a reakčných oddielov teroru spustili robotníci protiúder. Podpálili Vasenské továrne, prepadli kasárne a sformovali robotnícke milície. Historici odhadujú, že polícia počas Tragického týždňa 1919 zabila 700, zranila 2 000 a zatkla 55 000 robotníkov.

Aktivisti sa tento rok rozhodli zorganizovať ľudové "escrache", čiže odhaľovací protest proti kláštoru a katedrále Jesus Sacramento. Zo striech tejto katedrály totiž počas Tragického týždňa vojenskí ostreľovači zameriavali protestujúcich. Katolícka cirkev v roku 1919 zjavne schvaľovala násilný zásah proti robotníkom. Počas argentínskej histórie katolícka cirkev podporovala každú vojenskú diktatúru (od generála Felixa Uriburua v roku 1930 až po poslednú diktatúru v rokoch 1976-1983). Na pamiatku obetí bola katedrála posprejovaná graffiti a miestni účastníci susedského zhromaždenia a anarchistické skupiny pred ňu vysypali smeti.

Tragický týždeň 1919 mal a má na pracujúcu triedu v Argentíne veľký vplyv. Mnohé boje pracujúcich, ktoré sa objavili v posledných rokoch, v sebe stále nesú ducha pripomínajúceho anarchistické organizácie zo začiatku 20. storočia. Boje v metre, verejných nemocniciach a obsadených závodoch povzbudili anarchistické vízie vytvorenia nových sociálnych vzťahov a boja proti zamestnávateľom. Niektoré anarchistické princípy: priama akcia, vzájomná solidarita a samospráva pracujúcich, sa v dnešnej Argentíne stali nenahraditeľnými nástrojmi pri obrane pracujúcich a nezamestnaných pred vykorisťovaním.

Priama akcia

Priama akcia je možná iba vtedy, ak si uvedomujeme, že naša vlastná aktivita môže vyvolať zmenu. Pracovníci v telekomunikáciách, zamestnanci verejného zdravotníctva, železničiari a pracovníci metra v Buenos Aires sú dobrým príkladom toho, ako môže použitie priamej akcie pomôcť pracujúcim zmeniť svoju zlú situáciu na pracovisku.

Séria prekvapivých štrajkov pracovníkov metra v roku 2004 viedla k vybojovaniu 6-hodinového pracovného dňa. V roku 2005 sa im ďalšími divokými štrajkami podarilo dosiahnuť 44 % zvýšenie platov. V októbri 2005 začalo štrajkovať približne 500 vrátnikov a bezpečnostných strážnikov metra z troch sprostredkovateľských pracovných agentúr. Ochromili prevádzku všetkých 5 liniek metra. Ich požiadavka bola znovuzamestnanie prepustených pracovníkov. Štrajkujúci navyše požadovali, aby boli zahrnutí do kolektívnej zmluvy medzi formálnymi zamestnávateľmi a Metrovíasom, súkromnou spoločnosťou prevádzkujúcou metro v Buenos. Pracovníci telekomunikácií viedli boj proti flexibilným pracovným štandardom. Pracovníci španielskych telekomunikačných spoločností Telefonica a Telecom okupovali v rokoch 2003 a 2004 okupovali operačné centrá. Vybojovali si zvýšenie miezd.

Anton Pannekoek napísal v texte Workers' Councils (Rady pracujúcich) : "Pracujúci počas štrajku po prvýkrát objavujú svoju silu, počas štrajku sa rozvíja ich bojovná sila. Zo štrajku vzniká spojenie všetkých robotníkov továrne, odvetvia, krajiny. Zo štrajku vyrastá solidarita, pocit bratstva so súdruhmi na pracovisku, pocit jednoty celej triedy: prvý úsvit toho, čo jedného dňa bude životodarným slnkom novej spoločnosti. Vzájomná pomoc, objavujúca sa najprv ako spontánne a neplánované peňažné zbierky, čoskoro nadobudne trvalejšiu organizačnú podobu.

Vzájomná solidarita

Mnoho argentínskych odborových organizácií, napríklad pracovníkov metra, zamestnancov verejného zdravotníctva a niekoľko závodov spravovaných samotnými pracujúcimi, rozvíja širokú sieť vzájomnej pomoci. Pannekoek toto popisuje ako vzájomnú pomoc, ktorá sa objavuje spontánne a naberá organizovanú a trvalejšiu podobu. Argentínska sieť vzájomnej pomoci sa stala rozsiahlou a veľmi efektívnou.

Všeobecné zhromaždenie keramickej továrne FaSinPat, ktorú spravujú samotní zamestnanci, pravidelne hlasuje o použití prostriedkov získaných z výroby na štrajkové fondy. Počas niekoľkomesačného konfliktu v Garrahanskej detskej verejnej nemocnici, poskytla FaSinPat prostriedky pre zamestnancov, ktorým znížili platy za účasť na štrajku. Dlhotrvajúci konflikt v Tango Meat, továrni na balenie mäsa v okrese Tigre v širšom okolí Buenos Aires, je ďalším príkladom dôležitosti štrajkového fondu. Organizácie pracujúcich pravidelne prispievajú do fondu, takže robotníci z Tango Meat môžu zvládať konflikt, ktorý začal v júli 2005 vyhadzovaním odborových delegátov požadujúcich zvýšenie platov pre robotníkov. Po výpovediach začali robotníci táboriť pred vstupom do továrne. Odbory zorganizovali štrajk za znovuzamestnanie robotníkov a vyššie mzdy. Vedenie následne vyhodilo všetkých robotníkov bez vyplatenia nevyplatenej mzdy alebo odškodného.

Okrem štrajkových fondov je priama akcia ďalším prvkom siete vzájomnej pomoci. Minulý marec, keď skupina mužov fyzicky napadla a týrala manželku robotníka zo Zanonu, došlo k rýchlej mobilizácii sociálnych organizácií, ktoré útoky odsúdili. Pracovníci metra vyhlásili, že, ak budú útoky pokračovať, paralyzujú systém metra Buenos Aires. "Zanon pomáhal koordinovať pracujúcich v boji. Sme pripravení urobiť čokoľvek, aby sme ubránili boj súdruhov v Nequen," povedal Arturo, delegát metra.

Samospráva pracujúcich

Základnou charakteristikou v súčasnosti bojujúcich organizácií je ich oddanosť demokratickému organizovaniu sa. Pred rokom viedli zamestnanci Garrahanskej detskej nemocnice boj o plat, z ktorého by dokázali prežiť. Zároveň museli viesť boj s pohrobkami byrokratických odborov, ktoré sa spolupodieľali na privatizácii a deštrukcii verejného zdravotníctva. 700 sestier, technikov a vrátnikov vytvorilo zhromaždenie, ktoré funguje ako vnútorná komisia odborového zväzu štátnych zamestnancov ATE. Vnútorné zhromaždenie sa riadi princípmi priamej demokracie a je organizované bez hierarchie - návrhy predkladá orgán zhromaždenia a pracujúci o ňom potom hlasujú.

20. januára 2006 predložili návrh novej kolektívnej zmluvy, ktorý majú prerokovať so spoločnosťou Metrovias. Toto je prvý prípad v argentínskej histórii, kedy návrh zmluvy vypracoval kolektív pracujúcich (v tomto prípade vyše 300). Názov návrhu znie: "Pracujúci si budujú vlastný osud." Vydali knihu, ktorá vysvetľuje, ako môžu pracujúci použiť kolektívnu zmluvu, aby sa chránili pred zamestnávateľmi. Vytlačili vyše 3 000 kópií, takže každý pracujúci si môže návrh prezrieť a pridať vlastné pripomienky. Návrh popisuje parametre pracovného dňa, dovolenky, bezpečnostné štandardy, rozsah miezd atď.

Inter-Sindical Clasista

Organizácie pracujúcich dokazujú, že sa organizujú efektívne a demokraticky. Pracovníci metra spolu so zamestnancami verejného zdravotníctva, učiteľmi v štátnych školách, pracovníkmi telekomunikácií, železničiarmi a organizáciami nezamestnaných sformovali koalíciu grass-roots organizácií a vytvorili tzv. Inter-Sindical Clasista (Triedne uvedomelé odborové hnutie). 14 princípov koalície vyjadruje oddanosť demokratickému organizovaniu sa a jednotu medzi pracujúcimi v boji proti vykorisťovaniu. Pracujúci zúčastnení v tejto koalícii sa definujú ako triedni, bojovní a antibyrokratickí. Táto koalícia vytvorila aj odborársku školu. Prvý workshop bol na tému "stratégie spoločností presadzujúcich flexibilné pracovné štandardy a odbory."

Boj o ľudovú históriu

Escrache proti vinníkom Tragického týždňa 1919 sa nekonalo len ako spomienka na padlých súdruhov, ale aj preto, aby sa zabránilo vymazávaniu z histórie. Aktivisti počas protestu rozdávali leták: "Mnoho kolektívov, susedských zhromaždení a organizácií pracujúcich buduje novú históriu. Robíme to prostredníctvom horizontálneho organizovania sa, autonómie, samosprávy pracujúcich a budovaním solidarity. Sú to rovnaké hodnoty, pomocou ktorých budovali svoje zhromaždenia a kultúrny priestor robotníci v roku 1919 a ktoré sa štát neustále snažil zničiť." Štát nezničil odkaz organizácií, ktoré aktívne vystupovali proti útlaku a argentínske hnutie práce dokazuje, že pracujúci môžu zobrať svoj osud do vlastných rúk. "1919-2006: proti námezdnému otroctvu, ten istý boj."

Marie Trigona,
členka skupiny Grupo Alavío, www.alavio.org.
Kontakt: mtrigona(zavinár)msn(bodka)com

Pôvodne vyšlo 27. januára 2006: http://www.zmag.org/sustainers/content/2006-01/27trigona.cfm
Preložil Kamil Farkaš