„Antifašizmus“ v podaní Ľudí proti rasizmu
11. november 2005

ĽPR pripravujú v spolupráci s Michalom Kaščákom (Bez ladu a skladu, Neuropa...) koncert proti neonacizmu v sobotu 12. novembra. Ďalšou akciou má byť protiakcia k zhromaždeniu Slovenskej pospolitosti, ktoré má byť na Hodžovom námestí 17. novembra. Tu sa pravdepodobne sa znova zopakuje scenár, kedy sa pred niekoľkými rokmi počas jedinej „konfrontačnej“ akcie ĽPR prešli asi 2-3 stovky antirasistov niekoľko metrov od zhromaždenia asi stovky neonacistov a vymenili si akurát tak skandovanie hesiel.

Význam takýchto aktivít je dlhodobo veľmi zanedbateľný, pretože sú síce priestorom pre vybitie frustrácie a hnevu, no neprinášajú nič nové, nič konkrétne, žiaden potenciál pre reálne riešenie situácie a obmedzenie možností ďalších útokov a aktivít neonacistov a neofašistov. Nakoniec, skutočné riešenie v réžii ĽPR nie je angažovanosť každého z nás, ale spoliehanie sa na políciu a zákony. A keď sa ukáže, že to takto nejde, tak sa navrhne ešte viac sprísniť zákony a ešte viac povzbudzovať políciu k zásahom. Dôkazom toho je nová petícia ĽPR.

Tento „legislativizmus“ a strašenie extrémistami však zvyčajne pôsobí ako precedens pre ďalšie obmedzeniam práv a slobôd celej spoločnosti a to s jej nadšeným súhlasom (veď, kto by nechcel, aby neonacisti neotravovali a robili z detí násilníkov a kriminálnikov, že?). Nemusíme hovoriť o Patriot Act v USA, aby sme to videli. Nemusíme sledovať nové zhromažďovacie zákony v Čechách, či Poľsku. Všetko to sa deje aj u nás. A ĽPR podporuje celospoločenský súhlas s ešte tvrdšími obmedzeniami. „Občan“ sa zrazu vytráca z tohto všetkého.

Tento prístup je v úplnom protiklade s budovaním politického povedomia v spoločnosti, s politickou angažovanosťou (čím nemyslím účasť na voľbách a kandidovanie za poslancov...), s kolektívnym riešením problémov prostredníctvom priamej iniciatívy každého jednotlivca. Takýto, nazvem to, antiautoritársky a priamodemokratický princíp, považujem za jadro každej spoločnosti, ktorá chce hovoriť o právach a povinnostiach a uspokojovaní svojich potrieb. Lebo presúvanie zodpovednosti za to, čo sa deje vôkol nás na niekoho iného je, otvorene povedané, pokrytectvo a zbabelosť. Pravdaže, nedá sa všetko naraz, ale prečo to neskúšať tam, kde nás to trápi najviac. Keď neofašisti zo Slovenskej pospolitosti organizujú zhromaždenie, máme sa spoliehať na ĽPR, že urobí „protizhromaždenie“ niekoľko sto metrov od nich? Oveľa zodpovednejšie sa mi zdá zabrániť takémuto zhromaždeniu. Každý predsa vie, že sú to neofašisti a čakať, kým si to ujasnia aj sudcovia je... ako to povedať slušne... divné.

Masmédiá dokážu hovoriť o množstve vecí, ktoré pre nás nemajú takmer žiadnu trvalú hodnotu. Len výnimočné hovoria o „skutočných“ veciach. Viem, je to pojem všeobsiahly, ale myslím ním niečo skutočne praktické a zároveň poučné, burcujúce ľudské vedomie a zmysly, povzbudzujúce nové myšlienky, iniciatívu, kreativitu pri riešení problémov. Aby som bol konkrétny, nasledujúci článok ukazuje, čo je to SKUTOČNÝ a zodpovedný prístup k problému neonacizmu v spoločnosti (a pritom je len jedným z mnohých nápadov, veď napríklad ten tvoj, o ktorom možno zatiaľ nevieme, môže byť ešte lepší!) - http://www.part.cz/buxus/generate_page.php3?page_id=6807

Čo bude o mesiac-dva-tri, keď opadne mediálne haló, okolo Danielovej vraždy? Kde budeš a čo budeš robiť, aby sa niečo tak strašné už nikdy nezopakovalo?













Diskusia

Vitajte v diskusii k článku. Cieľom diskusie je navzájom sa deliť o svoje pohľady na tému, skúsenosti a nejasnosti.
Ďakujeme, že v diskusii komunikujete s úmyslom konštruktívnosti, vzájomnej pomoci a úcty. Všetka komunikácia, ktorá ma iné ciele, bude presunutá tam, kam patrí - do smetného koša.

Pridaj pr?spevok

Meno:
Mail:
T?ma:
Pr?spevok: