Aký bol tohtoročný A-camp v Rakúsku

Aký bol tohtoročný A-camp v Rakúsku

14. september 2006

Od 14. do 23. júla 2006 sa pri rakúskom Kautzene konal anarchistický tábor. Organizoval ho kolektív rakúskych anarchistov a jeho cieľom bolo stretnúť sa predovšetkým s aktivistami zo Strednej a Východnej Európy a podeliť sa o skúsenosti. Na tábore bolo aj niekoľko slovenských a českých anarchistov a anarchistiek.

Dvojčlenná slovenská výprava PA dorazila na tábor hneď v jeho prvý deň 14. júla. Pôvodný plán bolo ísť stopom cez Čechy, no urobili sme z toho kombináciu bus-vlak-bus-pešo na hranice-stop, čo nás vyšlo na zhruba 350 Sk, takže dosť v pohode (cesta cez Rakúsko by bola niekoľkokrát drahšia).

Miestom tábora bola usadlosť s asi 5-6 lúkami, na ktorých boli veľké stany na workshopy, opekanie a/alebo sa na nich dalo stanovať. Hlavná budova, čo bol relatívne veľký dom pripomínajúci mlyn, poskytla priestor pre nocľah, premietanie dokumentov, sklad potravín, prezentácie a prípravu stravy. Varilo sa vonku na veľkých plynových varičoch. Vedľajšia menšia budova slúžila ako internetová miestnosť s 8 počítačmi (takýto komfort sme nečakali a je treba povedať, že bol dosť nápomocný) a miesto na spanie. Popri usadlosti tiekla riečka a super bola obrovská asi 5-metrová hojdačka pre dospelých (juhúú). Čo sa nedalo opomenúť bola veľká tabuľa, kde každý mohol napísať, čo chce na tábore prezentovať, zapísať si čas, hodinu a miesto, kde to chce prezentovať, nechať odkaz ostatným, napísať nejakú prosbu alebo upozorniť na čokoľvek iné. My sme si hneď rezervovali čas na sobotu na prezentáciu anarchistickej scény na Slovensku a neskôr sme na veľký papier spísali niekoľko možností, ako si môžeme navzájom pomáhať s ľuďmi v iných krajinách.

V priebehu prvých troch dní bolo na tábore zhruba 60-90 ľudí, vrátane detí. Ľutovali sme len, že neprišlo viac ľudí z bývalých stalinistických krajín, aj samotného ex-Československa. Každopádne, ich chyba... Boli tu ľudia z Talianska, Švajčiarska, Lotyšska, Rakúska, Nemecka, Belgicka, neskôr Francúzska, Británie, Poľska, Španielska a ktovie odkiaľ ešte.

V prvý deň sme sa iba zoznamovali s prostredím, zvítali sa s kamarátmi z Rakúska a večer pri ohníku pokecali a trocha si zaspievali. Celkom nás prekvapilo, že v Rakúsku nie je zvykom, aby ľudia pri táborákoch spievali. A milé bolo, že to na tábore chceli sami zmeniť.

SOBOTA 15. 7. 2006

Workshop o sebaobrane
Tento prvý ranný workshop bol dobrým príkladom spontánnosti a iniciatívy. Vznikol priamo na mieste a to tak, že v piatok niekto napísal na tabuľu, že ho chce robiť, či je tam niekto, kto by do toho išiel s ním. Takto sa stretli traja ľudia, ktorí sa predtým nepoznali a spoločne predviedli základné hmaty a obranné ťahy pri útokoch. Workshop bol veľmi prínosný a myslím, že hlavne pre ženy, lebo väčšina situácií bola vytvorená pre prípady obrany pri obťažovaní žien. Podľa toho, čo sme videli takýto workshop môže urobiť ktokoľvek so základnými znalosťami bojového umenia.

5-hodinový pracovný týždeň
Ďalším workshopom, ktorého sme sa zúčastnil bola vyše dvojhodinová prezentácia od člena FAU (nemecká sekcia MAP) o 5-hodinovom pracovnom týždni. Preberali sa možnosti ako znížiť pracovný čas na minimum a zároveň zachovať uspokojovanie potrieb ľudí. Spomínali sa ekonomické, technologické a ekologické aspekty danej témy, ale aj otázky, ktoré s ňou súvisia možno nepriamo - peňažný systém, výmenná hodnota, barter a pod. Cieľom bolo v podstate poukázať na skutočnosť, že niečo také je skutočne možné a že iný svet by mohol byť možný.

Šablóny na sprejovanie
Ten sme žiaľ nestihli, no keď sme prišli na miesto jeho konania, videli sme výsledky práce (vydarené aj nevydarené), takže čo to sa z toho dalo pochopiť.

Anarchizmus na Slovensku
Prezentácia o situácií u nás po roku 1989 trvala aj s diskusiou asi 70 minút. Mali sme z nej skôr dobrý dojem a podľa diskusie ľudí aj celkom zaujímalo, čo sa u nás deje. Potešil nás záujem o turistiku, na ktorej sa nakoniec v auguste v Tatrách ukázali aj štyria ľudia z Rakúska (traja z tábora). Pozitívom je aj to, že sme mohli spoznať ďalších ľudí z neďalekej Viedne.

V sobotu sa uskutočnili aj ďalšie workshopy, no nejak nám ušli.

NEDEĽA 16. 7. 2006

Priamodemokratický anarchizmus
Prezentácia bola opäť v réžii člena FAU, ktoré v sobotu hovoril o 5-hodinovom pracovnom týždni. Jej prvá časť bola v podstate úvodom do anarchistického systému rozhodovania od miestnej po globálnu úroveň. V druhej časti bol predstavený jeden švajčiarsky vládny internetový komunikačný nástroj (jeho beta verzia je na webe na voľné stiahnutie, žiaľ, názov sme si nezapamätali). Na mieste bol aj jeho tvorca. Zámerom bolo ukázať príklad alebo možno inšpiráciu ako vytvoriť globálny systém, ktorý by informoval o rôznych činnostiach v komunite, rozhodovaní a záveroch. Kým prvá časť mohla zaujať skôr ľudí, ktorí nevedia, čo je anarchizmus (navyše mala provokatívne spracovanie stimulujúce predstavivosť), druhá mohla vzbudiť pozornosť kohokoľvek, kto chce vytvoriť účinný informačný systém pre federatívne štruktúry (podobný systém by sa mohol hodiť napríklad pre MAP).

Bábkové divadlo
Večer malo byť prípravné stretnutie ľudí z Anarchistickej škôlky (tak sa volá organizácia mladých anarchistov) a kolektívu Freiraum (Slobodný priestor; orientujú sa na squatting a vytváranie rôznych alternatívnych projektov) z Viedne, ktorých napadlo, že by mohli usporiadať bábkové divadlo. Plán bol skúsiť nájsť materiál na zhotovenie bábok a spísanie nejakého scenára. Či stretnutie v nedeľu bolo alebo nie nevieme, no divadlo sa skutočne podarilo zrealizovať v priebehu týždňa v nemeckej aj anglickej verzii! Ďalší výborný príklad vynaliezavosti a spontánnosti premenený do praxe.

Solidárna ekonomika
Túto tému si spracoval jeden z ľudí z Freiraum. Mala byť skôr diskusiou, no veľmi sa to nepodarilo. Spomínali sa niektoré príklady vytvárania anarchokomunistickej bezplatnej ekonomiky, napríklad viedenský bezplatný „obchod“ fungujúci na princípe „berieš a dávaš čo chceš) alebo spôsob zabezpečovania jedla pre Food not bombs. Zámer workshopu možno nebol naplnený, dozvedeli sme sa však rôzne zaujímavosti, niektoré iba čiastkovo a povrchne, ale predsa. Išlo o typ prezentácie, ktorú je ťažké zreprodukovať, ale jej časti v tebe zostanú ako potenciálny zdroj iných nápadov v iných kontextoch. Škoda, že sme nemali možnosť sa zúčastniť v utorok ďalšieho workshopu od rovnakého prezentujúceho o tom, čo je hodnota a o kritike kapitálu.

V nedeľu sme museli odísť a tak sme prepásli workshopy, ktoré boli v priebehu pracovného týždňa. Spomeniem napríklad post-anarchizmus, vytváranie medzinárodný sietí kolektívov, žonglovanie, alternatívna výchova a vzdelávanie, politická grafika, ako squatovať... A bol aj nejaký koncert.

Michal a Miška

STREDA 19. 7. 2006

Na tábor prichádzame dvaja Slováci v stredu 19.7., cesta z Blavy čistého času autom asi 4 hodiny, dodržujúc rýchlosť po malých českých cestách. Označenie tábora úžasné, idete si pozdĺž cesty a zrazu tabule, smerovníky pri odbočke. Najprv trochu chaos ohľadom parkovania, potom odstavíme auto a ideme riešiť čo ďalej.

Tu začali trochu problémy. Tábor je koncipovaný tak, že organizátorov niet a každý má zodpovednosť. Pýtame sa teda kohosi, že čo máme robiť keď sme práve prišli. Nevie, posiela nás ďalej. A zase ďalej. A zase ďalej. Po nejakej chvíli sa napokon dostávame k týpke, čo si vzala na starosť registrácie a rozpočet, oznámime dokedy ostávame, dáme príspevok a ideme ešte hodiť jedlo do kuchyne. Tam je najvtipnejšie, keď dávame na stôl dva najväčšie chleby aké sme našli a vidíme chleby dĺžky asi 1 meter... Týpek s úsmevom oznamuje, že nás je 120.

Prvé pocity sú trochu rozpačité, Michal mi pred príchodom písal, že so zoznamovaním sa navzájom nie sú žiadne komplikácie, hoci neexistuje nič ako spoločné stretnutia, že to príde. Ideme teda na prvý workshop.

Vizuálna politika
V origináli sa to volalo mám dojem Political Image in Practise. Robí to asi 40-ročná týpka z anarchosyndikalistického kolektívu okolo novín Hängematte z Viedne. Tu je ale za skupinu venujúcu sa práve politickým charakterom obrázkov a obrazov (plagáty, verejné priestranstvá, časáky, všetko). Kontakt pre záujem www.dieweisseblatt.org. Na ďalších pokračovaniach tohto workshopu som potom bol ešte aj dva ďalšie dni. Hneď prvý kontakt veľmi fajn, len sme tam tak prišli a sadli si do úzadia. Dovtedy prebiehal workshop v nemčine, keď si nás všimli, hneď sa pýtajú na jazyk, celý obsah doterajšieho priebehu nám rekapitulujú v angličtine, do angličtiny sa aj plynule prechádza a zapájame sa. Témou prvého dňa je analýza niekoľkých existujúcich obrázkov (plagátov...), ďalší deň sa potom zaoberáme manifestom, ktorý skupina napísala a napokon tretí deň riešime návrh obrázku pre záverečný bulletin tábora. Jedna z najpozitívnejších vecí tábora, fajn ľudia. Zaujímavá je skupina Maďarov (neviem si spomenúť na názov), sústreďujú sa práve na vizuálnu politiku, klasickú grafiku, ale najmä na využívanie verejných priestorov.

Post-anarchizmus
Po prvom workshope sme sa išli prejsť a potom na tento workshop. Bolo tam dosť veľa ľudí, na začiatku obligátna otázka, kto potrebuje angličtinu. Hlásime sa iba my dvaja. Výsledok – slečna, čo má prednášať zakrúti očami, niekoľko ďalších nespokojných, začína sa to nejak riešiť. Chlapík sa pýta, či vieme čo je to postštrukturalizmu, postmodernizmus, postfeminizmus, keď že hej, tak on, že postanarchizmus je všetko dokopy. Ďalšia dlhá neochotná debata, ktorej nerozumiem, napokon hovorím, že nech skúsia hovoriť veľmi pomaly a nahlas. Týpka začína, číta nejaké poznámky z papierov, ani nezdvihne hlavu poriadne, pochybujem že tí Nemci tomu vôbec rozumeli. Kamoš odchádza, ja z toho mám hovno. Referát pomerne krátky, začína diskusia, tempo veľké, nerozumiem nič. Prichádzajú ešte nejaké Poľky, tak niekto navrhne hovoriť v angličtine, zase krútenie očami (prednášajúca týpka sa už myslím ani nezapája). Dosť zlá skúsenosť. Čo sa týka obsahu, post-anarchizmus je čosi ako posun od klasického, „dogmatického“ anarchizmu smerom k reflexii postmoderny a najmä Foucaultovej analýzy moci pre naše potreby. Zaujímavé, osobne si ale myslím, že prednáška by mala zmysel len pre úzky okruh a externých intelektuálov. Eventuálne celkom dobrý link www.postanarchismus.net (nemčina, ale veľa textov v angličtine).

Samotný workshop končí brutálnou hádkou ohľadom psov (mali zákaz vstupu, pôvodne som to úplne nechápal, potom som uznal, že kvôli deťom by tam veľa voľných psov asi mohlo spraviť komplikácie), dosť znechutený odchádzam, kamarát mi hovorí, že v kuchyni je hádka, niečo štýlu „Vienna ist eine fasistische Stadt!“, „Vienna ist keine fasistische Stadt!“ Hrôza.

Celkovo dojem z prvého dňa je veľmi zlý. Ďalšie dve akcie, čo sme hľadali sme nenašli (diskusia Developing groups a nejaké stretko k najväčšiemu mítingu náckov v Rakúsku), na tabuli trocha chaos, komunikácia... No, hlavne som sa tam cítil ako strašný outsider. Na celom tábore bolo podľa mňa dosť výrazne odlišované privátne a politické, akcie prebiehali v anonymite, nevedel som s kým tam sedím, odkiaľ sú tí ľudia, čo robia, aké majú myšlienky, prečo tam vôbec sú atď. Zoznamovanie sa malo riešiť mimo. Malé kolečko by pritom pri cca 10-30 (max. 40 ľudí, napríklad pri workshope post-anarchizmus) myslím nezaškodilo. Jednoducho do konca dňa sedím sám a čítam si, prechádzam sa, jem, ideme do dediny (strašne malá, bez ničoho) a čakáme. Okolo deviatej píšu kolegyne z AFS, že sú pred hranicami, tak ideme po nich pomaly. Do tábora ma nič neláka, tak ich ešte prehováram, a keďže sme sa dlho nevideli tak súhlasia ešte ostať na nejaké dve pivá v Čechách pred hranicami. Prichádzame tak až pred polnocou, po tme staviame stan, sadneme na chvíľku k Jurkimu, najeme sa a ideme spať. Večer sa už začína chlastať, mierny bordel.

ŠTVRTOK 20. 7. 2006

Ráno, prechádzky, príprava našich „plagátov“ atď. Ten pocit, že som tam dosť mimo ostáva, ale už mi to tak nevadí, tým, že sme štyria. Neskôr som sa s Michalom bavil, že tých dôvodov je možno aj viac, napadol mi aj výzor, keďže väčšina ľudí tam vyzerá buď punkovo (v širšom zmysle), alebo intelektuálne (tiež v širšom zmysle). Akoby sa nevedeli tešiť zo života tí ľudia :).

Vizuálna politika II
Bol som na druhej časti workshopu k obrázkom, potom na prezentácii tých Maďarov, kamoš medzitým odchádza domov. Maďari sú fakt dobrí, množstvo nápadov, dotváranie billboardov, sochy buditeľov v meste s transparentmi v rukách, autá, ktoré parkujú na cyklistickej ceste majú cez seba nalepenú lepenku farby čiary, ktorá tú cestu oddeľuje, výstavy. Najviac ma zaujal zaujímavý panel, pôdorysu tvaru zhruba lichobežník bez základne na kolieskach. Funguje ako mobilný panel na výstavu, je ale z panciera či nepriestrelného skla, v prípade potreby teda slúži ako barikáda :).

Večer sme mali mať diskusiu, nejak sa ale pretiahla večera, bolo akési bábkové divadlo, tak sme to posunuli na druhý deň doobeda. Čo ma ešte zaujalo je, že na väčšine workshopov, kde som bol, tvoria zhruba polovicu vždy rovnakí ľudia. Podobné skupinky pozorujem aj inde, napríklad tam bolo akési kolokvium squaterov a tých istých ľudí som potom videl ako so smiechom trénujú správanie sa na demoškách pri útokoch polície. Ideme sa prejsť, dopíjame posledné Jurki a spať (nejakí magori začínajú bubnovať asi o jedenástej večer pri veľkom táboráku uprostred jedného z polí na spanie, asi 10 metrov od nášho stanu...).

PIATOK 21. 7. 2006

Uvádzanie anarchistických a anarchofeministických myšlienok do každodenného života
Naša prvá diskusia. Trochu zvláštna, keďže nemáme samotný plán, chceme