Ako som sa bavil na antirasistickej demonštrácii

Ako som sa bavil na antirasistickej demonštrácii

21. január 2007

19. 1. 2007 sa koná demonštrácia proti neonacizmu, neonacistickým skupinám a etnickej či inej rasistickej neznášanlivosti. Tak znel plagát, ktorý ma zaujal. V duchu som si povedal, že ako antifašista by som sa mohol aj zúčastniť.

Keďže do akcie bolo ešte fúru dní a ja som našiel len tento plagát, tak som chcel o akcií vypátrať viac, ako len dátum a miesto. Postupom času som sa dozvedel, že pochod je nahlásený a je chránený policajtmi. No veď v pohode. Zákon je už raz taký, že na slobodné zhromažďovanie treba odobrenie od úradov. A tí policajti?? Asi boli pridelení na zachovanie verejného poriadku. Myslel som si, že mi to stačí a mám dostatok informácií, takže hurá na akciu. No radosť bola priskorá a v piatok 19-teho nasledovalo trpké, ale zato poučné sklamanie. A ako to teda bolo?

Prišiel som do BA približne o 16:15 a stretol sa s kámošmi. Zhodli sme sa, že Hlavné námestie nie je až tak ďaleko. Tak sme namiesto MHD išli pešo. Cestou míňame zopár Štajnerov, ale na nálade nám to neuberá. Rozprávame o nálepkách, Otrokoviciach a ani dnešný pochod neostane bokom. Získavame nové informácie o ňom a začína sa v nás prebúdzať zlá predtucha. Stretávame zopár policajtov a prichádzame na miesto zrazu. Námestie je plné turistov a Bratislavčanov idúcich si po svojom. Zmerčíme malú skupinku ľudí stojacich pri fontáne. Situácia je čím ďalej tým lepšia. A čím bližšie tým horšia. Rozpoznávame plagáty, letáky a transparent ĽPR Pôsobí to na nás, ako cesnak na upíra. Obchádzame inkriminované miesto so 6-8 mladými „aktivistami“. Máme približne 30 minút času, tak ideme na kofolu, pri ktorej prerobíme celý náš plán. Chceli sme sa pripojiť k pochodu, rozvinúť pripravený transparent. Pri tom sa snažiť diskutovať o probléme neonacizmu o príčinách jeho vzniku. Navrhnúť prípadný postup boja proti nemu, keďže štátny antifašizmus sa nám zdá neefektívny. Minúty ubehli ako voda, tak sme sa pobrali späť. Sedemčlenná skupinka sa nám rozrástla o punx a iných ľudí. Odhadujem, že v tej chvíli tam mohlo byť 50 ľudí. My sa nepridávame a ostávame bokom.

Hodiny odbíjajú 17.00 a s veľkým očakávaním sledujeme, čo sa to len bude diať. Príhovor, ak sa to dá príhovorom nazvať, sa začína ohlušujúcim húkaním megafónu. Dáky mladý chalanisko stojí na fontáne a reční o tom, akí sú náckovia zlí, ako škaredo ostrihaní a oblečení. Celý prejav je počuť v okolí 10 metrov, ďalej už len útržky. Ani amplión mu veľmi nepridal na nesmelom hlase. Dohady o tom, čo sa hovorí prerušil náš hurónsky smiech. Predajca večerníka, ktorý stál na druhom konci námestia bol lepšie počuť ako organizátor akcie hovoriaci do ampliónu. Ešte ku koncu hovorí ako je rád že žije v štáte spolu s ľuďmi, ktorí vedia rozmýšľať a smutne konštatuje to, že štát nevynakladá dostatočné úsilie na to, aby chránil svojich občanov. Následne ho vystriedal druhý chalanisko, ktorý nesystematicky nadával na tupých čavákov, ktorí si vyholia hlavu oblečú bomberu a myslia si, že sú majstri sveta. Celkovo to vyznelo, že rasizmus má pôvod v ľudskej hlúposti a že neonacisti sú sopliaci, ktorí si mlátením slabších liečia svoje komplexy, čo mi ako vysvetlenie a prejav moc nestačilo. Nakoniec ich vystriedal pán Milo, ktorého bolo už lepšie počuť. No stále nie dostatočne. Ten, ako inak, prezentoval svoj boj proti neonacistom. Teda treba sprísniť zákony a najmä ten extrémistický.

Potom nasleduje spomienka na Daniela Tupého a iné obete neonacistov. Po skončení prejavu organizátori „zverejňujú“ trasu pochodu. My sa premiestňujeme do iného rohu námestia a čakáme, čo bude nasledovať.

Na tejto akcií sa ukázali bohužiaľ aj hákoši. Prišli sa pozrieť z Bielej ulice v počte cca 40 kusov. Hneď ako prišli na pár metrov od miesta kde sa konala akcia, cca 10 pankáčov sa dalo na rýchlejší ústup do uličky (nevyzeralo to že by zrovna šli do obchodu s potravinami). Policajti mali dosť na háku, hákošov si ani nevšimli, až po rozhovore s pánom Milom šla ku nim hliadka. (No neskôr, potom ako pochod bol už dávno preč) spoločne odpochodovali aj s dohľadom dvoch policajných vozidiel na Obchodnú ulicu, kde sa roztrúsili do okolitých podnikov. V podstate sa to tak dá povedať, že aj Štajneri si sami spravili svoj pochod.

Pochod sa nám začína formovať a objavujú sa aj transparenty „zastavujúce“ fašizmus a neonacizmus. V tejto chvíli už pozorujem enormné preriedenie davu na počet 25-30 účastníkov. Zaujímavé bolo ešte pred pochodom ako sa dali všetci do jedného klbka aj s transparentom a fotili sa ako na výstave.  Nastávajú komplikácie a malé zdržanie. No razom sa všetko vyrieši, ľudia sú sformovaní a vyrážajú do ulice na čele s transparentom „Zastavme fašistov“. Celá masa ide smerom k nám. S rešpektom sa uhýbame. Ale čo to!? Všetci zastavujú rovno pred nami a dvoma policajtmi. Chvíľu nechápem čo sa deje a snažím sa to zistiť. Na moje pobavenie sa jedna účastníčka vykukujúca spoza transparentu, pýta „pána“ policajta: „Už môžeme ísť?“. Otáčam sa do výkladu a smejem sa. Je to pre mňa vtipná situácia, keď sa niekto spoza „antifašistického“ transparentu opýta policajtov na to či môže ísť. Ale budiž. S rukou cez ústa sa otáčam a pozorujem rojenie sa policajtov. Prichádza aj psovod. Už je všetko v poriadku, ochrana zabezpečená, rodinné fotografie s transparentom sú tiež na svete, tak sa demonštranti znova začínajú hýbať. Do pochodu sa pridávame, až keď nás minie policajt „s červeným lampášom“. Chvíľku je ticho. Ako pred búrkou. A potom sa to spustilo. „Fašisti, rasisti pozrite sa do.....“ znelo ulicou. V tejto chvíli som ľutoval peniaze za cestu do BA. Ale pochod sa nám znova zastavuje. Nezbadáme to a skoro sa ocitneme v ňom. Znova sa nám to hýbe, už po tretie. Stojíme na mieste, že nech nie sme až tak moc blízo. Policajti sa nás pýtajú že či ideme alebo nie. Odpoveď znela nie, tak nás nechali a išli.

Pochod mizne v nedohľadne. Nám ostáva len cesta domov, počas ktorej vyjadrujeme nespokojnosť nad konceptom celej dnešnej akcie.

Člen AFA Trnava