Ako sme sa mali na pikniku „(Ne)voliť nestačí“

20. jún 2006

Jak bolo na pikniku? Fajne!!! Prišiel som trošku neskôr, takže úvod vynechám. Keď som sa dovalil, na zemi pri chodníku boli rozložené transpoše (Ne)voliť nestačí a Garfield plus samozrejme brožurky. V pozadí sa čŕtala partia približne 20 hippíkov, ktorí sa snažili silou-mocou opekať sójové špekáčky.

S tou partiou hippíkov som sa trošku sekol. Nehulili, ale diagonála tam nebola! A tak som musel vytiahnuť svoju DIY vlajku z minuloročného 1. Mája v Barcelone s nápisom vhodným na každú príležitosť: PA-AIT ESLOVAQUIA. Na obranu tej skupinky veselo sa napchávajúcich ľudí, musím povedať, že sa okamžite začalo vymýšľať kam vlajku umiestniť. Po pár nezdarených, a o to viac komických pokusoch, sa MT vyšplhal na palmu, sťa rodený domorodec...

Počas prípravného tréningu na futbalový zápas sa nám podarilo zničiť loptu. Najskôr sa natrhla, následne sa jej začal očividne zväčšovať tumor, čo pri konečnom štádiu vyzeralo ako pôrod. Chuť hrať bola, no so siamskými dvojičkami sa to nedalo. Tak časť sa vybrala kúpiť novú futbalku, čast pivá, časť naháňala lietajúci tanier a zvyšok bohapusto mastil karty prípadne ležal hore bruchom. Pri transparentoch sa podchvíľou pristavovali okoloiduci a listovali brožúrky.

Akonáhle dorazila futbalka, začala sa hra: PA + Železná kolóna proti zvyšku neorganizovanej (rovnako nezorganizovanej) lúzy. Zápas bol nanajvýš vyrovnaný, i keď sme počas zápasu viedli, koniec bol smutný - 9:10. Depka. No čo už. Bezpochyby, každý uzná, že na vine bolo ihrisko. V jednom rohu piesočné duny, pred bránou vyprahlá step a v druhom rohu zvodne čvachtala bačorinka. Na vtipne situácie núdza nebola. Len som dosť prekvapený, že sme vydržali naháňať tú loptu tak dlho. Na 100 % ma čaká svalovica, hehe. Po zápase sa ľudia postupne začali rozchádzať, dojedať „lákavo“ vyzerajúce klobásy, spratúvať bordel a zbierať fľašky.

Keď sme začali pred ôsmou večer baliť transparenty, pristavila sa pri nás pani, ktorú očividne naša „predvolebná“ kampaň zaujala. Milá pani sa nám hneď na úvod predstavila a začala sa krátka priateľská debata o kampani, našej činnosti, a pod. Pani nám zaželala veľa šťastia a viery, že „spoločne v tejto republike predsa musíme niečo zmeniť“. Pri lúčení si ešte zobrala pár brožúr pre známych. Bolo veľmi fajn vidieť taký úprimný záujem...

Akcia skončila cca. o 21.00, keď sme sa všetci rozlúčili na Patrónke. Bolo príjemné stretnúť sa so známymi i úplne neznámymi ľuďmi (dúfam, že ostatní môžu povedať to isté). Krajší deň volieb som nezažil!

Slavo Grodna
(Priama akcia - Bratislava)

Náš milý Garfield - 1

Náš milý Garfield - 2

Náš milý Garfield - 3

Ihrisko (či bojisko?)

A oddych po futbale