Lionbridge Technologies – prepustený odborár hovorí o svojich skúsenostiach rok po začiatku sporu

26. marec 2009

V roku 2008 sa Priama akcia angažovala v solidárnych akciách na podporu Jakuba, odborára z poľskej pobočky korporácie Lionbridge (viac info na konci článku). Po ukončení sporu sme sa Jakuba opýtali, ako ho hodnotí. Ukázalo sa, že vytvorenie alternatívnych odborov neznamená automaticky solidaritu s členom, ktorý to najviac potrebuje. Jakub priblížil aj taktiky, ktoré šéfovia používajú na rozdelenie a demoralizovanie pracujúcich. Spor ukázal dôležitosť medzinárodnej solidarity, a zároveň odkryl viaceré rozpory súvisiace s rôznymi spôsobmi organizovania sa. Diskusia na tieto témy pre nás znamená posun ďalej.

1. V polovici apríla 2008 sme s tebou uverejnili rozhovor. Tvoj spor sa odvtedy vyvinul a súd už dospel k rozhodnutiu. Mohol by si nám o tom povedať viac?

Odvtedy sa udialo veľa vecí. Došlo k dvom súdnym pojednávaniam, právnici vyprodukovali kopy papierov a prebehla medzinárodná solidárna kampaň.

Stratégiou právnikov firmy Lionbridge bolo priviesť sudcu do pochybností a zmiasť ho. Celý čas vymýšľali nové “expertízy”, požadovali komparatívnu lingvistickú analýzu, využívali pochybnú počítačovú vedu a predvolávali manažérov, ktorí prezentovali podivné teórie o údajnej “sabotáži”, príkladom ktorej mal byť rozhovor s Priamou akciou, organizovanie konferencií a podobne.

Sudca chcel, aby sa spor vyriešil zmierom, čo by sa však ťahalo veľmi dlho.

Medzitým sa konalo mnoho akcií. Lionbridgu sa veľmi nepáčilo, že sa prípad dostal do médií a na internet – to bolo jasné z internej správy, ktorá neskôr prenikla na Wikileaks. Je isté, že firma podcenila dôsledky, ktoré to malo na ich imidž. Akcie v Žiline, Dubline, Bruseli, Lisabone, Kodani a v centrále vo Walthame pritiahli pozornosť zamestnancov firmy v týchto mestách, čo viedlo k nepríjemným otázkam a bolo zdrojom rozpakov.

Okrem toho sme podnikli aj právne kroky súvisiace s Inšpektorátom práce, ktorý vo firme vykonal inšpekciu ohľadne nezrovnalostí v každodenných pracovných postupoch firmy. Bolo zistených niekoľko problémov a inšpektorát nariadil manažmentu zmeniť niektoré praktiky, čo priamo prospelo pracujúcim.

Toto všetko, a s najväčšou pravdepodobnosťou tiež drahí právnici Lionbridgu (išlo o renomovanú právnickú firmu), spôsobilo, že sa Lionbridge náhle vzdal. Ja sa však do firmy nevrátim. Toto rozhodnutie som urobil v dôsledku kampane mobbingu voči mojej osobe a vplyvu, ktorý, žiaľ, mala na niekoľkých mojich bývalých kolegov.

2. Ako sa teda skončil súdny spor?

Rozhodnutie súdu bolo v nedohľadne, preto sa spor skončil vzájomnou dohodou.

3. Si spokojný s takouto formou ukončenia sporu s firmou Lionbridge?

Áno aj nie. Mohol som dosiahnuť väčšie morálne víťazstvo, no stálo by ma to veľa stresu spojeného s právnym procesom a zlou atmosférou na pracovisku, keby som sa rozhodol vrátiť späť do práce.

Mal som veľa očakávaní týkajúcich sa nášho odborového zväzu. Keď sa pozriem na aktuálnu situáciu na pracovisku, asi boli nerealistické. Na druhej strane, dosiahli sme niekoľko konkrétnych vecí a ľudia si uvedomili určité problémy. To, čo som sa naučil o fungovaní pracovného práva v Poľsku, je veľmi cenné. Vďaka tomu môžem radiť ostatným pracujúcim v ich bojoch. Mám pocit, že sa znova a znova stretávame s rovnakými prípadmi.

4. Čelí Lionbridge aj ďalším súdnym procesom okrem toho, ktorý súvisel s tvojím prepustením?

Áno, Inšpektorát práce podal na okresnom súde návrh na začatie konania proti regionálnemu manažérovi, ku ktorému by malo dôjsť v blízkej dobe .

5. Lionbridge sa niekoľkokrát oháňal tvrdením, že práve ty môžeš za prepad ich akcií na burze. Podložili toto tvrdenie faktami?
 
Nie, pretože sa to nedá dokázať. Je to rovnaký blud ako väčšina ich tvrdení. Akcie firmy klesajú už celé roky a neexistuje dôkaz, že by to mohlo mať niečo spoločné s mojím prípadom. Vlastne neboli schopní dokázať nijaké z obvinení (spôsobovanie ujmy firme, šírenie informácií, ktoré mali byť tajné a zároveň nepravdivé). Ich obvinenia neboli ani v súlade s normálnou logikou. Myslím, že manažment očakával, že sa im všetko podarí bez akejkoľvek snahy. Dostali tvrdú lekciu a som si istý, že ich to v budúcnosti donúti čítať zákonník práce pozornejšie.

6. Lenže toto nechceme, alebo áno? Cieľom by nemalo byť, aby akcie mobilizovali šéfov, ktorí potom hľadajú šikovnejšie praktiky proti zamestnancom, ale aby mobilizovali a povzbudzovali samotných pracujúcich. Samozrejme, každý spor je pre šéfov ponaučením. Oveľa väčším by však mal byť pre pracujúcich. Myslíš, že spor v LB bol v tomto smere úspešný? Získali z neho do budúcnosti skôr šéfovia alebo pracujúci (bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v LB alebo nie)?

Pre mňa osobne sú hlavným ponaučením problémy, ktoré vznikajú pri snahe vytvoriť organizáciu s horizontálnou štruktúrou a priamou demokraciou v situácii, keď je miera mobilizácie v spoločnosti nízka. Odbory by sa dali považovať za stabilizujúcu silu, ktorá bráni radikálnemu vyjadreniu bojov pracujúcich, sú však stále krok vpred pred totálnou demobilizáciou, nedostatkom solidarity a individualizmom.

V tejto kampani vyjadrili oveľa viac solidarity organizácie zo zahraničia ako zamestnanci firmy. Zdá sa, že proces učenia sa pracujúcich u nás bol oveľa pomalší, ako sme dúfali. Prípadní organizátori na pracovisku by asi mali byť zacvičení, aby poznali techniky mobbingu zo strany šéfov a nenechali sa prekvapiť a psychologicky zlomiť, keď dôjde k represiám. Je tiež potrebné, aby pracujúci rozvíjali viac solidarity a triedneho vedomia, najmä v oblastiach, kde sú tradične nižšie.

7. Aká je v súčasnosti situácia v odborovom zväze KFP v Lionbridge, ktorého si bol členom? Aká nálada panuje medzi tvojimi bývalými kolegami?

Je to dosť smutný príbeh, nanešťastie pomerne častý. Súčasná situácia je taká, že väčšina ľudí, ktorí zväz zakladali, z Lionbridgu odišla alebo sa rozhodla úplne prestať s odborovou činnosťou. Ich predstava o činnosti odborového zväzu sa totiž nespájala s bojom, ale pokojným, vecným a príjemným vyjednávaním so šéfmi. Keď prišlo na lámanie chleba, niektorí začali hovoriť: „Takto som si to nepredstavoval“. Boj za uznanie práva na existenciu vlastného odborového zväzu videli ako niečo odtrhnuté od ich každodenných problémov v práci. Mysleli si, že všetko pôjde ako po masle, stretnutia s manažérmi, zmysluplné diskusie, argumenty, rozumné dohody. Realita je žiaľ iná. „Príjemné vyjednávanie“ sa dá dosiahnuť len po rokoch boja, keď sa šéfovia začnú organizovaných pracujúcich naozaj obávať.

Tragikomické boli niektoré silné reakcie na „obesenie leva“ na Slovensku (išlo o plyšovú hračku leva, ktorý je logom spoločnosti, obesenú na šnúrke počas jednej zo solidárnych kampaní na Slovensku). Šéfovia z toho šikovne spravili symbol „útoku antiglobalistov na firmu“. Ľudia mali cítiť potrebu dištancovať sa od týchto „nebezpečných radikálov“. Nanešťastie, táto stratégia napriek svojej infantilnosti na niekoľkých ľudí zabrala.

8. Ako by si vysvetlil zlú situáciu, ktorá panuje v KFP? Čo je podľa teba jej hlavnou príčinou? Nátlak vedenia spoločnosti? Mohol by si nám povedať viac o tom, ako sa so sporom vysporiadali šéfovia? Dokážeme sa v budúcnosti ubrániť ich taktike?

Situáciu v odboroch spôsobilo niekoľko faktorov. Jedným z nich bolo, že rozhodujeme priamo a demokraticky, takže všetko záviselo od zmýšľania ľudí. A keďže najrozšírenejším názorom bolo vyhýbať sa zložitým veciam a spoliehať sa, že moje problémy vyriešia iní, jednoducho to nemohlo fungovať.

Ďalšou príčinou bol nedostatok triedneho vedomia u mnohých pracujúcich, a tiež pocit, že majú nejaký „spoločný záujem“ s manažmentom firmy. Mnohí z nich preto nechceli byť súčasťou boja proti manažmentu vyvolaného prepustením chráneného zástupcu odborov.

Tento porazenecký postoj je výsledkom dvoch desaťročí vymývania mozgov intelektuálnou elitou krajiny, ktorá presvedčila milióny pracujúcich, že ich záujmy sú rovnaké ako záujmy šéfov, a to napriek tomu, že každý deň vidia dôkazy o úplnom opaku.

Samozrejme, situácia bola zložitá aj kvôli nedostatku skúseností. Nemyslím, že kolegovia očakávali takýto vývoj udalostí. Keď získajú viac skúseností s prepúšťaním v čase krízy, určite stratia niektoré ilúzie. Treba ešte popracovať na odhalení mechanizmov manipulácie, ktorými šéfovia štvú pracujúcich proti sebe. Stáva sa to veľmi často. Napríklad Zväz poľských syndikalistov (ZSP), čo je organizácia, ktorej som členom, teraz pracuje na jednom prípade vo firme Nestlé (Alima-Gerber), ktorý je vo viacerých ohľadoch veľmi podobný. Šéfovia z Nestlé presvedčili zamestnancov, že im nezvýšia plat kvôli činnosti prepusteného odborára (malo tiež ísť o „spôsobenie ujmy firme“). Bolo by dobré vydať brožúrku pre odborárov o taktikách, ktoré šéfovia používajú.

V prípade Lionbridgu šéfovia využili to, že solidarita prichádzala zvonku, a prezentovali ju ako nepriateľskú silu voči zamestnancom Lionbridgu. Podarilo sa im využiť prvok „prináležania“ k firme. Vďaka tomu veľa ľudí nevidelo veci v triednej perspektíve. Proti tomuto typu klamania sa najlepšie bojuje vzdelávaním o typickej propagande takzvanej „jednoty záujmov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami“.

9. Kto alebo čo ti počas sporu najviac pomohlo? Čo bolo pre teba najťažšie a ako si sa z toho dostal?

Dostalo sa mi neuveriteľnej podpory od MAP a špeciálne od Priamej akcie. Pikety, ktoré uskutočnili členské sekcie MAP v mnohých pobočkách Lionbridgu v Európe, zvýšili tlak na firmu a urýchlili vyriešenie sporu. Zapojila sa aj írska organizácia WSM, ktorá zorganizovala piket v jednej z hlavných pobočiek Lionbridgu v Dubline. IWW zorganizovali piket pred centrálou firmy v Bostone, čo malo určite tiež istý vplyv.

Niekoľkí moji bývalí kolegovia mi pomohli napriek tomu, že boli pod tlakom.

Najhoršie boli hlúpe komentáre, ktoré som si vypočul od niektorých ľudí. Myslel som si, že mi vyjadria solidaritu. Po „afére s plyšovým levom“ ma mnohí označili za „sebeckého“, „manipulatívneho“ a podobne, pretože ich predstava odborárskej činnosti nezahŕňala obdobia boja, v ktorých nie je všetko také ružové.

V dobrej nálade ma udržiavalo najmä vedomie, že ľudia za svoje základné práva musia bojovať práve takto a že to, čo sa mi stalo, nie je až také nezvyčajné. Nikdy som neveril, že môj boj by mohol „uškodiť pracujúcim“, ako sa nám snažili nahovoriť šéfovia. A to ma držalo nad vodou.

Mal som tiež šťastie, že som si rýchlo našiel uspokojivú prácu a dostal finančnú podporu od mnohých organizácii a jednotlivcov. Som im za to veľmi vďačný. Vďaka tomu som dokázal prežiť toto zložité obdobie.

10. Po skončení súdneho procesu je teda všetko v poriadku? Prebiehajú ešte nejaké aktivity proti Lionbridgu?

Nepovedal by som, že je všetko v poriadku, keďže zamestnanci Lionbridgu a prekladatelia na voľnej nohe po celom svete majú s touto firmou stále problémy. V spolupráci s WSM monitorujeme pracovné podmienky subdodávateľov (prekladateľov) firmy v Írsku. Svoju pozornosť na firmu upriamilo aj niekoľko profesijných združení. Možno podnikneme nejaké aktivity, ak sa dozvieme o oneskorených platbách alebo iných problémoch.

Rozhovor s Jakubom vznikol na prelome februára a marca 2009.

Priama akcia

Súvisiace články:
Mají solidární pikety smysl?
Ve Varšavě proběhlo další soudní přelíčení proti firmě Lionbridge
Vynikajúca odozva na týždeň akcií proti praktikám Lionbridge a totálna fraška na súde
Priama akcia protestovala v žilinskom "Lying"bridge. Korporácia začína panikáriť!
Vyjadri sa aj ty počas medzinárodného týždňa akcií proti praktikám korporácie Lionbridge
Rozhovor s prepusteným odborárom z korporácie Lionbridge v Poľsku
Priama akcia v žilinskom Lionbridge
Výzva k solidarite - Zástupca nehierarchických odborov bol prepustený z poľskej firmy Lionbridge Technologies s pobočkou aj v Žiline