Kaviareň Gagarin - pomýlené chápanie (anti)kapitalizmu. Skúsenosť zväzu WAS z jedného vyjednávania.
4. júl 2022
V nasledujúcom článku si všímame, aký veľký môže byť rozdiel medzi zastávaním nejakých hodnôt a skutočným konaním, ktoré je s nimi v rozpore. Ide o skúsenosť zväzu WAS vo Viedni z vyjednávania s kaviarňou Gagarin v spore o finančnú kompenzáciu bývalej pracovníčke. Kaviareň sa prezentuje antiautoritárskymi a antikapitalistickými názormi, no správa sa ešte horšie ako „bežní“ šéfovia či šéfky.
Šiesteho júna 2022, sa delegácia zväzu WAS stretla s ľuďmi pracujúcimi v kolektívne riadenej kaviarni Gagarin (aj keď nie s formálno-právne zodpovednou konateľkou). Hovoriť sme chceli o porušovaní minimálnych právnych noriem v oblasti pracovného práva a kompenzácii pre našu členku, ktorá v kaviarni pracovala. Žiaľ, celé stretnutie a celkové zmýšľanie prítomných ľudí z Gagarina sa ukázalo byť také groteskné a absurdné, že diskusia nebola možná. Poďme ale od začiatku.
Všetko sa to začalo, keď nás požiadali, aby sme naše mobily vložili do vzdialenej polystyrénovej škatule vystlanej hliníkovou fóliou. Dôvodom bolo, že by sme si mohli rozhovor nahrávať. Našťastie nás ušetrili osobnej prehliadky a kontroly mikrofónov na tele...
Potom nám jeden z členov kolektívu povedal, že nám nemôžu veriť, takže musíme podpísať „dohodu o mlčanlivosti“, ktorá by nám znemožnila verejne informovať o obsahu rozhovoru. Túto prax už poznáme od iných zamestnávateľov. Napríklad šéf pekárne Le Firin požadoval pri rokovaniach, aby sme akceptovali množstvo podmienok, ktoré by obmedzili informovanie o spore.
Uvedený list, ktorý zjavne profesionálne pripravila osoba so znalosťou práva, sme nepodpísali, pretože to nebolo vopred dohodnuté a nemali sme na to mandát. Okrem toho by sa v prípade dlhšieho rozhovoru určite hovorilo o všetkých možných veciach vrátane tých, ktoré už sú známe. Podpis by sa teda rovnal komplexnému náhubku.
Výsledkom bolo, že ľudia z Gagarina oznámili, že rozhovor je teda úplne zbytočný a že bez dohody o mlčanlivosti s nami nebudú diskutovať o nijakých právnych záležitostiach. Jeden z členov kolektívu sa dokonca vyjadril, že aj tak prišiel len preto, aby zistil, či sme, citujeme: „zločinci alebo blázni, alebo či sme dostali len zlé informácie od našej kamarátky“.
Potom nám chcel personál Gagarina vysvetliť ako funguje kaviareň. Vopred sme však dali jasne najavo, že rozhovor by sa nemal točiť okolo tejto témy. Pre nás išlo a ide jedine o kompenzáciu pre našu členku, ktorá je navyše oveľa nižšia ako skutočná nevyplatená zložka mzdy. Takto sme o tom informovali aj v našom liste kaviarni a v článkoch na webstránke. Keď sme na to upozornili, reakcia bola, že to aj tak odmietnu, že o tom vôbec nebudú diskutovať a že môžu rovno hneď odísť.
Aj napriek tomu nám však začali dávať prednášku o tom, aká je kaviareň Gagarin skvelá, že v nej neexistuje šéf atď. Nič zlé neurobili a všetko robia v súlade s pracovným právom. Do toho pridali útoky na našu členku a nepriamo ju obvinili z klamstva. Keď tento priehľadný pokus vzbudiť v nás pochybnosti o jej tvrdeniach nezabral, „nešéfovia“ kaviarne zaútočili na náš zväz. Komickým vrcholom celého rozhovoru bola otázka, či sme za túto kampaň platení.
Vypočuli sme si aj obvinenia, že pre našu členku sme „zlí priatelia“, pretože ju podnecujeme proti kaviarni, namiesto toho, aby sme jej povedali, že musí chápať aj druhú stranu a že možno došlo len k nedorozumeniu. A „ak by sme podnikli právne kroky, zničili by sme našej kamarátke život“.
Naša odpoveď, že sme odborová organizácia a nie skupinka priateľov, zostala bez povšimnutia. Rovnako si nevšímali naše vyjadrenie, že nás nezaujíma ich vnútorná štruktúra a ako „pracujú“ na rôznych problémoch, a že nám ide len ale minimálnu kompenzáciu za zadržiavané časti mzdy v rámci ekonomického vykorisťovania, ktorého sa dopustili.
Vrcholom celého stretnutia však bolo, keď sme na konci povedali, že prax Gagarina týkajúca sa evidencie menšieho počtu odpracovaných hodín uvrhne ich bývalú kolegyňu do chudoby, keďže jej nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Jediná reakcia na to z ich strany bola: „To nie je náš problém“.
Po približne 20 minútach ľudia z Gagarina stretnutie ukončili a odišli. Náš záver po tomto predstavení: Toto bol najhorší rozhovor, aký sme kedy viedli s nejakou spoločnosťou. Aj vedenie hocijakého sweatshopu vedelo prejaviť stokrát viac slušnosti, úcty či ochoty ku kompromisom (a oveľa viac rozumelo pracovnoprávnym otázkam) ako títo ľudia z „alternatívneho kolektívu“.
Už len predstava, že v ich podniku dochádza k vykorisťovaniu, že ľudia tam pracujú, aby prežili, že sa systematicky porušujú minimálne právne normy, že nie sú veľkou rodinou, kde sa majú všetci radi, ale podnikom, ktorý žije z vykorisťovania, to všetko sa možno ešte nedostalo do povedomia kaviarne Gagarin, nehovoriac o nároku na kompenzáciu. Okrem toho sa zdá, že znalosti pracovného práva v spoločnosti Gagarin sú šokujúco nízke a je nepravdepodobné, že by sa počas týždňov našich protestných akcií niečo naučili.
Zaujímavé je, že ich vyjadrenia boli plné vnútorných rozporov. Na jednej strane vraj nič z toho, čo nám povedala naša členka, nie je pravda, nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, a teda ani k žiadnym nevyrovnaným nárokom. Na druhej strane tvrdili, že všetci súčasní pracovníci a pracovníčky by potom mohli prísť a žiadať peniaze. Alebo tiež, že sa neboja, že sme mali ísť na pracovný súd a všetko by bolo vyriešené 100% správne. Lenže WAS chce zničiť kaviareň...
Po tomto bezvýslednom stretnutí je zjavné, že je potrebné pokračovať v odborovej kampani, kým naša členka nedostane svoje peniaze. A budeme to robiť dôsledne.
Spracované na základe informácií od delegácie zväzu WAS na stretnutí a článku na ich webstránke
Pre lepšie pochopenie sporu dopĺňame aj informácie z pozvánky zväzu Priama akcia na demonštráciu pred kaviarňou Gagarin 21. mája, ktorú sme zverejnili na FB (zdroj): „Café Gagarin, údajne ‚antiautoritárska‘, ‚kolektívne riadená‘ kaviareň, sa v posledných rokoch stala miestom intenzívnych vnútorných bojov. ... Keď sa pracovníčky pokúšali spochybniť status quo, opakovane sa stretávali s rasistickými, autoritárskymi a šovinistickými reakciami. ... Na členku nášho zväzu muži z ‚kolektívu‘ kričali a verejne ju ponižovali. Jej požiadavky, aby za to prevzali zodpovednosť, boli ignorované a kolektív sa snažil situáciu preformulovať ako individuálny konflikt s hysterickou ženou. Nakoniec sa rozhodla odísť. ... Požadujeme jednorazové odškodnenie vo výške necelých 20 % sumy, ktorú by naša členka zarobila za posledných 2,5 roka, keby sa dodržiavali minimálne normy pracovného práva. Táto suma pozostáva z ušlého príjmu, ktorý sa za roky nazbieral v dôsledku nezákonne skráteného pracovného času, nevyplateného prepitného, nevyplatenej nemocenskej, nevyplatenej dovolenky, nevyplateného 13. a 14. platu atď. ... Chceme jasne ukázať: nebojíme sa postaviť šéfom a bojovať proti všetkým formám vykorisťovania, aj keď sú natreté červenými a čiernymi farbami!“
Ďalšie informácie o spore nájdeš na webstránke venovanej sporu s množstvom informácií vrátane FAQ.
Zväz Priama akcia
Foto z demonštrácie pred kaviarňou Gagarin organizovanej 21. mája:
Súvisiace články:
„Dobrý zväz poznáte podľa toho, že je vedeniu proti srsti“. Spor v múzeu Wiener Secession sa skončil.
Zahraniční pracovníci v hotelierstve dosiahli vyplatenie dlžnej mzdy v Rakúsku
Prvý máj vo Viedni s účasťou slovenského a rakúskeho zväzu MAP