Sociálny zmier je vždy podvod – ohliadnutie za štrajkom v madridskom metre

4. február 2008

Od 17. decembra 2007 viedli upratovačky a upratovači v madridskom metre štrajk za zlepšenie pracovných podmienok, rovnaké pracovné zmluvy a istoty práce. Na všeobecnom zhromaždení 6. 1. 2008 rozhodli o jeho ukončení a podpísaní dohody, s ktorou prišlo vedenie a ktorá ich zaväzuje k sociálnemu zmieru, resp. neštrajkovaniu do roku 2012! Ako jediní nepodpísali dohodu odbory CNT (MAP Španielsko). Článok popisuje ich dôvody a pohľad na priebeh štrajku.

Neistota a bojovnosť

Upratovačky a upratovači madridského metra viedli ukážkový a bojovný štrajk a svojim nátlakom na zamestnávateľov si vydobyli časť požadovaných práv. Táto skutočnosť je veľmi významná, pretože veľká časť zamestnancov sa pred štrajkom nachádzala v neistej situácii z pohľadu pracovných zmlúv aj osobnej ekonomickej situácie. Ako opisuje delegát CNT, „prototypom zamestnanca v metre je slobodná matka s deťmi alebo pracujúci imigranti“.

Štrajk dokázal zjednotiť všetkých zamestnancov metra zo štyroch rôznych firiem (Clece, Eurolimp, Ferroser, Valoriza) a vytvoril silný pocit jednoty. Desať dní po jeho začiatku sa zamestnávatelia stále odmietali vzdať a prepustili 50 ľudí. Došlo aj k niekoľkým prípadom najímania štrajkokazov, ktorých počas práce chránila bezpečnostná služba. V konečnom dôsledku to však neznamenalo ochromenie boja. Výsledkom štrajku bolo zlepšenie situácie tej skupiny zamestnancov, ktorá mala najneistejšie zmluvy, 110 ľudí získalo trvalý pracovný pomer, boli znovuzamestnaní prepustení kolegovia a boli stiahnuté všetky žaloby proti zamestnancom.

Manéver zamestnávateľov pri podpisovaní dohody a reakcia odborov

Pár minút pred rozhodnutím o konci štrajku prišli zamestnávatelia s papierom s názvom „sociálny zmier“, čo mal byť dodatok k dohode. Uvádza sa v ňom, že „pracujúci by sa mali podriadiť sociálnemu zmieru, zriecť sa mobilizácií a nových štrajkov do roku 2012”. Znamená to, že na pracovisku by do roku 2012 nemali prebiehať žiadne štrajky. Z tohto dôvodu CNT dohodu nepodpísala. Zato ju však podpísali všetky ostatné odborové zväzy, teda UGT, CGT a USO.

Zmier medzi odlišnými triedami sa nedá podpísať. Znamenalo by to vykastrovanie boja na dlhý čas a odmietnutie práva nesúhlasiť s niečím. Bežná prax byrokratických reformistických odborov je podpisovať takéto dohody o sociálnom zmieri. Preto tradičné odbory môžu a chcú využívať voľby, subvencie, úľavy, neustále vyjednávania atď. To je ich podstata. Princípy CNT však hovoria jasne – nikdy nepodpisovať žiaden sociálny zmier.

Pohľad CNT na klady a zápory priebehu štrajku

CNT ako iniciátor štrajku odsúdila správanie väčšiny odborov, ktoré sa ho zúčastnili. Bol podľa nich zaťažený hierarchiami prakticky vo všetkých smeroch a chvíľach. Štrajkový výbor prijímal veľa rozhodnutí, ale rozhodovanie nebolo horizontálne. Štrajkujúci mohli rozhodnúť a voliť len na základe ponúk, ktoré dali firmy. Horizontalita bola nahradená demagógiou a politickými prejavmi. Všeobecné zhromaždenie z 5. januára vyzeralo ako volebná kampaň. Čas vyhradený na zhromaždenie sa premrhal kvôli politickým trikom, ktoré neumožnili pracujúcim aktívne participovať a vybrať vhodné riešenie. Bol vytvorený nátlak prijať to, čo sa ponúka, aj keď všetci vedeli, že to nie je najlepšia dohoda.

Čo sa dalo zlepšiť, bol podľa CNT spôsob, akým sa viedli všeobecné zhromaždenia. Členovia CNT do toho však nechceli zasahovať, pretože si myslia, že by to mali urobiť zamestnanci, ktorí nie sú nutne v CNT. Ako si všimli, ľudia si aj bez ich zásahov pomaly ale isto začínajú uvedomovať, že na nich netreba tlačiť alebo im dohovárať, aby niečo urobili.

Pre úspešný záver štrajku boli nevyhnutné aktívne pikety. Účastnili sa ich iba radoví upratovači a upratovačky a ľudia zo CNT a počas prvej noci bolo zadržaných 5 aktivistov CNT. Na druhej strane, keď sa konali demonštrácie, zrazu tam bola hromada vlajok ostatných odborov, ktoré takto ukazovali svoju „silu“.

CNT vyjadrila kritiku nedostatku organizácie zo strany štrajkového výboru počas štrajku. Nedokázal splniť ani tie najzákladnejšie úlohy štrajkovej organizácie. Nekonali sa žiadne každodenné stretnutia, neexistovala žiadna komunikácia atď. Odbory UGT, CGT a USO, ktoré majú na účtoch milióny eur či už zo štátnych dotácií alebo iných zdrojov, nedokázali pripraviť ani transparenty, nálepky či informačné bulletiny. Dokonca nedokázali ani nahlásiť demonštrácie. Vždy to urobila CNT, zväz bez akýchkoľvek dotácií alebo delegátov v správnych radách podnikov.

Kladnými stránkami štrajku bola podpora mimo metra. Bol vytvorený účet na podporu štrajkujúcich, vznikla skupina na podporu štrajku, ktorá vylepila množstvo plagátov a plánovala benefičný koncert. Významnú úlohu zohrali alternatívne médiá, pretože inak by sa o štrajku veľmi nevedelo. Štrajk si získal veľkú podporu aj od radových členov „komunistických“ odborov CC.OO. Niektorí ich delegáti dokonca kritizovali rozhodnutie o podpise dodatku, aj keď vedenie CC.OO sa na vec pozerá inak. Ukazuje sa tiež, že tradičné odbory, ale aj rôzne sociálne hnutia, sa pravdepodobne stanú bojovnejšími, keď príde očakávaná ekonomická kríza. Súvisí to napríklad s tým, že radoví členovia, ktorí sa ocitnú v konflikte, sa rýchlo stávajú terčom policajnej represie, násilia bezpečnostných služieb a podávajú si ich aj masmédiá. To vedie k odmietaniu zaužívaných spôsobov konania. Významná podpora, ktorú zaznamenal boj v metre, je toho dôkazom.

Iba zdanlivý koniec

Napriek záveru štrajku CNT odmieta „sociálny zmier“ a chce pokračovať v boji, prinajmenšom kým nebude zrušený dodatok. Heslom CNT bolo „Žiadne ústupky z požiadaviek“ a v tomto duchu chce ďalej presadzovať horizontalitu na princípoch revolučných odborov. Je to prístup, ktorý ich odlišuje od všetkých ostatných odborov, ktoré spolupracujú v službách štátu a v zamestnávateľských asociáciách.

CNT gratuluje kolegom k ukážkovému úsiliu, ktoré prejavili a chce ich povzbudiť k ďalšiemu odporu voči hierarchiám a utláčateľským zamestnávateľským asociáciám. Napriek tomu (alebo aj vďaka tomu), že CNT nepodpísala „sociálny zmier“, kolegovia a kolegyne vedia, že s nimi bude pokračovať v boji za spoločné požiadavky.

Ako ukazuje najnovšie dianie, atmosféra konfliktu pretrváva a môže sa zostriť. 18. januára boli prepustení traja pracujúci z firmy Valoriza, ktorí sú obvinení z útoku na štrajkokazov. Ďalší šiesti zamestnanci boli prepustení, pretože odmietli vyčistiť graffiti vyjadrujúce podporu štrajku, čo je podľa firmy „nesplnenie pracovných povinností“. Pritom Madrid Metro využíva na tieto práce inú externú firmu (Proliser SL). Je očividné, že ide o pokus firmy potrestať zamestnancov (ide najmä o ženy), s ktorými mala problémy. Uvidíme, ako to teda dopadne s dodatkom o sociálnom zmieri, keďže odbory, ku ktorým patria títo zamestnanci, už vyjadrili sťažnosti a plánujú novú mobilizáciu, ktorú určite podporí aj CNT.

Podľa informácií od CNT-E (MAP Španielsko) spracoval Michal Tulík

Zdroje:
http://www.cnt.es/sovmadrid/comunicamos4.htm#tablahuelga (13.12., 27.12., 30.1. 2007)
http://www.lahaine.org/index.php?p=26988 (7.1.2008)
http://www.cnt.es/sovmadrid/comunicamos4.htm#tomapazymoja (8. 1. 2008)
http://www.cnt.es/sovmadrid/comunicamos4.htm#tomapazsocial (18.1.2008)