Prvá anarchosyndikalistická konferencia v Bangladéši
22. júl 2018
Pri spracovaní článku o Prvom máji 2018 nás potešila informácia o existencii anarchosyndikalistickej organizácie v Bangladéši. Bangladéšska anarchosyndikalistická federácia (BASF) je prvou takouto organizáciou v histórii krajiny. Vznikla na podnet aktivistov, ktorí už niekoľko rokov podporovali zberačov a zberačky čajových listov prevažne v regióne Sylhet. Začiatkom júla zorganizovala konferenciu, na ktorej sa zúčastnila aj generálna sekretárka Medzinárodnej asociácie pracujúcich Laure Akai.
Nájsť anarchosyndikalistickú organizáciu v poľnohospodárskom sektore je pomerne vzácne. Hoci najväčšia sila BASF je v súčasnosti práve tam, už teraz uvažuje o tom, ako sa rozšíriť do ďalších odvetví.
Na konferencii sa zúčastnilo približne 60 ľudí. Väčšinu tvorili ženy z čajových plantáží, prišli však aj pracujúci z textilného priemyslu a skladov, výroby áut či potravinárskeho odvetvia.
Ženy pracujúce na čajových plantážach zažívajú neuveriteľné vykorisťovanie. Robia 12 hodín denne v extrémnych horúčavách a zarábajú zhruba 1 USD na deň. Ak chcú prežiť, musia pracovať 7 dní v týždni, takže účasť toľkých žien na konferencii sa dá považovať za skutočne veľkú vec.
Laure vo svojom vstupe na konferencii predstavila myšlienky anarchosyndikalizmu a dodáva:
„Rozprávali sme sa o povahe vykorisťovania a kapitalizmu a o potrebe zbaviť sa ho, aby sme mohli začať budovať rovnostársku spoločnosť, no debata sa týkala aj otázok každodenného živobytia a organizovania efektívneho odporu voči majiteľom plantáží. Hovorili sme aj o možnostiach medzinárodnej solidarity, napríklad pri tlaku na majiteľov v prípade boja za zlepšenie podmienok. Takáto forma solidarity už v minulosti v Bangladéši pomohla, keď sa týkala podmienok pracujúcich v textilkách. Situácia je však stále neprijateľná a bude taká, kým nezmizne mizéria námezdnej práce, ktorú ľuďom vnucuje systém súkromného vlastníctva.
Ľudí netreba presviedčať, že žijú v nesmierne nespravodlivých podmienkach alebo že keď sa zbavia šéfov a veci si budú spravovať sami, značne sa zlepšia aj ich podmienky. V takýchto blízkych poľnohospodárskych komunitách, kde spoločne žijú a pracujú po desaťročia, existuje veľký zmysel pre pospolitosť a solidaritu. Títo ľudia vedia, že vďaka ich práci vzniká všetko bohatstvo na danom území a že sa z neho, žiaľ, nemôžu tešiť.“
Bangladéš je známy silnou „komunistickou“ tradíciou (ku ktorej sa stále hlási veľa pracujúcich) a v podstate nijakou anarchistickou tradíciou. Laure k tejto téme poznamenáva:
„Keďže medzi prítomnými bolo aj zopár bývalých „komunistov“ a v oblasti pôsobia agitátori z tejto tradície, kamaráti mali nápad, že by mohlo byť fajn poukázať na rozdiely medzi týmito myšlienkami [a anarchosyndikalizmom] a povedať možno niečo o histórii. Na základe mojich skúseností zo Sovietskeho zväzu a východného bloku som vedela objasniť históriu zradenej revolúcie, ale aj to, ako moc korumpuje a ako sa „komunizmus“ vyvinul. Pracujúcich neprekvapilo, ako sa z mnohých členov elity pseudokomunistov stali privatizační baróni, oligarchovia a veľkopodnikatelia.“
Po všeobecnej časti konferencie zostal ešte čas na ďalšie diskusie s kamarátmi, ktorí prejavili záujem o budovanie organizácie a chceli prediskutovať ďalšie témy.
Podľa Laure boli kamaráti z BASF spokojní s podujatím a nabudúce by radi zorganizovali niečo väčšie, s väčšou účasťou a možno aj väčším počtom rečníkov.
Spracované na základe informácií od generálnej sekretárky MAP Laure Akai
