Z rôznych miest Ruska neustále prichádzajú správy o represiách voči odborom. Zámienky na prenasledovanie sú rôzne, vždy však ide o pomstu zo strany štátu a kapitálu. Vo vojenskej atmosfére militarizácie a „mobilizácie národa“ navyše vzniká ešte väčší priestor na útoky na pracujúcu triedu.
V minulom roku sa represie dotkli odborového zväzu Kuriér, ktorí sa dostali do povedomia svojimi štrajkami a ktorého hlavná postava Kirill Ukrajincev bol 26. apríla 2022 zatknutý (viac info tu).
V decembri zadržala polícia aj ďalšieho aktivistu odborov Saida Šamchalova pre údajnú krádež. Keďže neexistovali žiadne dôkazy (a ani nemohli existovať), po výsluchu ho prepustili (https://aitrus.info/node/6039).
Súdny proces s Ukrajincevom sa presunul z Moskvy do 70 km vzdialeného mesta Sergijev Posad, aby sa prípadu dostalo čo najmenej publicity. Vo februári 2023 bol nakoniec odsúdený na 1 rok a 4 mesiace väzenia a okamžite prepustený. Tento paradox vyjadruje represívnu povahu režimu – ak by ho oslobodili riadnym spôsobom, štát by priznal svojvôľu a pochybenie. Takto iba vypočítali, že trest si už vlastne odsedel (jeden deň strávený vo väzbe sa započítal ako dva, pozri https://www.rbc.ru/rbcfreenews/63e525419a794745917f6d78).
Vláda sa však minulý rok pustila aj do ďalšieho odborového zväzu, do organizácie pracujúcich v zdravotníctve s názvom Akcia (po rusky „Dejstvie“), ktorá sa usiluje o zlepšovanie situácie námezdného personálu v zdravotníctve. Dňa 23. septembra 2022 súd v Ufe odsúdil regionálneho koordinátora odborov Antona Orlova na 6,5 roka väzenia za finančné podvody (https://ufa.rbc.ru/ufa/23/09/2022/632da3f19a79477bf92bcf09). V odborových kruhoch sa hovorí, že skutočné pozadie prípadu je úplne iné.
Odbory Akcia sa v Baškirsku stali tŕňom v oku úradov, pretože organizovali alebo sa spolupodieľali na takých kolektívnych akciách, ako „taliansky štrajk“ zdravotníckych pracovníkov v Išimbaji či zhromaždenie proti zatvoreniu Mesjugatovskej centrálnej nemocnice, pričom zdravotnícke špecialistky so stredoškolským vzdelaním alebo vodiči sanitiek získali značné príplatky a zlepšili sa im pracovné podmienky. Tento prípad je komplikovanejší, keďže Orlov je bývalý podnikateľ. Po roku 2020 však „odišiel z komerčnej sféry a plne sa venoval aktivizmu“.
Orlov a jeho právnička Larisa Isajeva podali 5. júna 2023 sťažnosť voči postupu vyššej vyšetrovateľky A. V. Kagirovej, ktorej bol pridelený druhý Orlov prípad (ďalšie obvinenie z podvodu, opäť s množstvo nezrovnalostí, keďže Orlov neniesol hmotnú zodpovednosť v danom prípade).
V decembri minulého roka sa objavili informácie, že polícia prenasleduje aktivistu odborov Akcia v Petrohrade Vladimíra Baranova. Pracuje ako anestéziológ-resuscitátor v Mestskej nemocnici č. 40. Polícia sa pokúsila vniknúť do jeho bytu, nabúrala sa do jeho Messengera a otvorila prípad pre obchodovanie s drogami. Prvé Baranovove problémy sa však začali ešte skôr - od chvíle, keď v roku 2021 na jeho pracovisku vznikla základná organizácia odborového zväzu Akcia. Vedenie nemocnice bolo veľmi nespokojné s kampaňami za pracovné práva a s rozhovorom Baranova o problémoch pohotovostnej služby počas pandémie koronavírusu. V dôsledku toho bolo proti nemu začaté trestné stíhanie za údajné šírenie nepravdivých informácií. Prípad pomerne rýchlo stroskotal pre nedostatok dôkazov, no prenasledovanie sa neskončilo.
V súvislosti so svojou činnosťou si základná organizácia vyžiadala mzdové predpisy, pracovné rozvrhy atď., ktoré vedenie odmietlo vydať. Odbory sa obrátili na súd a týždeň pred súdnym pojednávaním sa začal stupňovať nátlak na Baranova. Cudzí ľudia mu začali volať cez interkom či klopať na okná a 21. decembra sa mu neznáme osoby predstavili ako príslušníci polície (pričom nijako neobjasnili svoje služobné zaradenie) a žiadali o vstup do bytu na vykonanie prehliadky v súvislosti s trestným činom. Keď Baranov pohrozil, že zavolá právnika, odišli. O deň neskôr bol Baranov predvolaný na výsluch. Tam mu oznámili, že bude v pozícii svedka vo vyšetrovaní trestného činu nezákonnej výroby a predaja droga podľa článku 228.1. Dňa 23. decembra mu niekto hackol Messenger (https://vestnikburi.com/policziya-koshmarit-profsoyuznogo-aktivista-vladimira-baranova-v-sankt-peterburge/), čo svedčí o zastrašovaní a vydieraní.
V roku 2023 sa stal terčom štátu aj koordinátor odborov Akcia v Kuzbase. Oleg Tyryškin je bývalý baník a aktivista, ktorý pomáhal sanitárkam a zdravotným sestrám v Anžero-Sudžensku brániť ich práva. V marci bol predvedený na políciu, kde ho vypočúvali v súvislosti s jeho internetovými príspevkami kritickými voči ruským bezpečnostným službám, a v máji bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, v ktorom ho obvinili z „obhajovania terorizmu“! Dňa 15. júna bol Tyryškin predvolaný na prokuratúru, kde mu malo byť doručené uznesenie o začatí trestného konania za výroky kritické voči bezpečnostným službám, ale odmietol ho prevziať a odišiel. Tyryškin uviedol, že príslušníci represívnych zložiek ho neskôr napadli a zbili. Zastrašovať mali nielen jeho, ale aj jeho 88-ročnú matku. Bol zadržaný a odviedený na prokuratúru a potom na súd, kde ho okamžite odsúdili na zaplatenie pokuty 10 000 rubľov (https://ovd.news/express-news/2023/06/16/kemerovskogo-aktivista-oshtrafovali-iz-za-kommentariev-o-sotrudnikah-fsb).
Ako vidieť, spomenuté prípady a obvinenia proti odborárskym aktivistom spolu zdanlivo nesúvisia, no poskytujú veľmi jasný obraz o útoku na už tak ostro obmedzenú slobodu výkonu odborovej činnosti v Rusku.
Na základe článku na webstránke KRAS (MAP Rusko) preložil Imre Szabó