Útoky na umenie – bábkari v španielskej Granade a umelci v Brezne a Banskej Bystrici
21. marec 2016
21. marec je Svetovým dňom poézie a Medzinárodným dňom bábkarstva (a zároveň aj Medzinárodným dňom boja proti rasovej diskriminácii). V tento deň si okrem iného pripomíname silu umenia. Môže nás baviť, inšpirovať, učiť, rozširovať naše chápanie sveta a ľudskosti v ňom, ale takisto aj budovať našu schopnosť kriticky myslieť. V poslednom čase sme však svedkami úsilia umenie okliešťovať, a to pre populistické a mocenské ciele.
Divadelný súbor Jána Chalupku (Brezno), Bábkové divadlo na Rázcestí (Banská Bystrica), Divadlo Štúdio tanca (Banská Bystrica)
Divadelný súbor Jána Chalupku v Brezne zažil 14. marca 2016 nepríjemnú skúsenosť, keď bol nútený po zásahu župana banskobystrického VÚC Mariána Kotlebu predčasne ukončiť predstavenie Kováči. V predstavení, ktoré si berie na mušku nezmyselnosť otázky čistých rás a veľkých národov, sa županovi údajne nepáčili expresívne výrazy.
Županov zásah upozornil na jednu dôležitú vec: jedným z najväčších nepriateľov umenia je jeho nepochopenie, resp. vytrhávanie z kontextu. Predstaviteľ úradu si uzurpoval moc a ukončil umelecký prejav, hoci vopred vedel o jeho obsahu aj použitých vulgarizmoch. Po tom, čo minulý rok „iba“ stopol štátom vyčlenené dotácie určené na festival Štyri (+2) dni tanca pre vás Divadla Štúdio tanca a pre Bábkové divadlo na Rázcestí, v prípade Divadelného súboru Jána Chalupku už uvažuje aj o podaní trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Zdá sa, že župan cielene využil príležitosť, aby sa zviditeľnil a spropagoval svoje ťaženie proti umeniu, ktoré nie je v súlade s jeho presvedčením alebo preňho nie je vhodnou formou spestrenia takého dňa, akým je 14. marec (deň vzniku Slovenského štátu).
Bábkové divadlo Títeres Desde Abajo (Granada)
V ešte absurdnejšej situácii sa ocitli bábkari Raúl García Pérez a Alfonso Lázaro de la Fuente, ktorí vystupujú ako súbor Títeres Desde Abajo (Bábky zdola). Mali tú smolu, že politici v zložitej povolebnej situácii využili tému terorizmu, a im teraz hrozí sedem rokov väzenia za bábkové predstavenie „Čarodejnica a Don Cristóbal“. Rovnako ako predstavenie ochotníkov z Brezna, aj táto hra komentuje vážne spoločenské problémy. Zatiaľ čo Kováči sa humorom vyrovnávajú s povojnovou situáciou a vžitými predsudkami, hra Čarodenica a Don Cristóbal sa venuje zinscenovaným súdnym procesom proti sociálnym aktivistom, útokom na slobodu slova a zneužívaniu moci zo strany štátu a cirkvi, ktorá zohrala v Španielsku v prvej polovici 20. storočia podobne neslávnu úlohu ako na Slovensku.
Predstavenie rozpráva príbeh squatterky Čarodejnice, ktorú príde vysťahovať z jedného zo svojich prázdnych domov prenajímateľ nehnuteľností Don Cristóbal, a pritom ju sexuálne napadne. Čarodejnici sa ho podarí zabiť, no zostane tehotná. Jedno nešťastie vedie k sérii ďalších. Po pôrode jej chce Mníška vziať dieťa. Strhne sa bitka, v ktorej ju Čarodejnica pobodá krucifixom. Na scéne sa objaví Policajt, ktorý ju zrazí na zem a situáciu zmanipuluje tak, aby Čarodejnicu vykreslil ako radikálku. Umiestni vedľa nej fašírku, ktorá vyzerá ako bomba, a poburujúci plagát s textom GORA ALKA-ETA. Gora znamená v baskickom jazyku „Nech žije“ a ETA je skratka baskickej separatistickej organizácie Euskadi Ta Askatasuna. Slová ALKA-ETA sa vyslovujú podobne ako Al-Káida. Príbeh pokračuje príchodom Sudcu, ktorý drží v ruke slučku a chystá sa Čarodejnicu popraviť ako teroristku. Tá ho však prekabáti, a tak sa nakoniec obesí sám. Väčšina hry je v esperante, Sudca hovorí po latinsky a Čarodejnica iba vydáva zvuky.
García a Lázaro zaradili toto predstavenie na svojej webstránke pod „ľudové divadlo“. Mesto Madrid ho však v rámci festivalu z nepochopiteľného dôvodu propagovalo ako „detské predstavenie“. Autori preto pred predstavením 5. februára 2016 varovali publikum, že hra obsahuje násilné scény, no niektorí rodičia toto varovanie ignorovali. Výsledkom bolo, že následne niekto zavolal políciu a obaja bábkari skončili za mrežami. Miestne médiá opísali hru ako horor, ktorý povzbudzuje deti k obsadzovaniu prázdnych budov, zobrazuje násilie na tehotnej žene, dobodanie mníšky, obesenie sudcu a prezentáciu teroristického transparentu. Sudca Ismael Moreno obvinil bábkarov z podnecovania k nenávisti či násiliu a „oslavy terorizmu“ a poslal ich do väzby bez možnosti prepustenia na kauciu.
Irónia, z ktorej mrazí
Gabriel Pasquini sa v časopise The New Yorker z 1. marca výstižne pýta: „Ako sa z bláznivej alegórie o sociopolitickom hone na čarodejnice stal... ehm... sociopolitický hon na čarodejnice?“ V Španielsku sa v dôsledku ekonomických otrasov a úsporných opatrení po roku 2008 rozšírili sociálne hnutia venujúce sa obsadzovaniu prázdnych budov rodinami, ktoré sa pre krízu a dlhy dostali do problémov. Štát reaguje represívnymi opatreniami, ktoré kamufluje ako boj proti terorizmu, výsledkom čoho je stíhanie ľudí aktívnych v týchto hnutiach.
Nárast aktivít sociálnych hnutí nevyhovuje nijakej vláde. V Španielsku presadzuje represívne opatrenia hlavne konzervatívna Ľudová strana premiéra Mariana Rajoya, ktorá je obviňovaná z podvodov, využívania tajných fondov na úplatky či prania špinavých peňazí. Často sa zameriava na anarchistických aktivistov, ktorí odsudzujú kapitalizmus a štát a podporujú samosprávne aktivity v komunitách a činnosť v odborových organizáciách. V mnohých prípadoch postupujú štátne orgány tak, že uskutočnia raziu, počas ktorej zatknú veľký počet ľudí, ktorých však následne prepustia. Podľa dlhoročnej novinárky Soledad Gallego-Díaz, bývalej zástupkyne šéfredaktora známych novín El País, tieto razie „nijako nezodpovedajú nárastu akejkoľvek reálnej podvratnej činnosti“. Pre New Yorker sa vyjadrila, že ide o „prehnanú reakciu vlády a jej snahu využiť strach strednej vrstvy, ktorá tvrdo pocítila krízu“.
Vo voľbách do obecného zastupiteľstva v Madride v máji 2015 zaznamenala Ľudová strana vyše 15-percentný pokles hlasov oproti posledným voľbám a stratila nadpolovičnú väčšinu kresiel (od mája patria občianskej platforme, socialistom a liberálom). V decembri zaznamenala obdobný pokles aj v parlamentných voľbách a prišla o parlamentnú väčšinu (po strate 64 kresiel jej zostalo „len“ 123 z celkového počtu 350, pričom spolu 109 kresiel získali nováčikovia Podemos a občianska platforma). Všetko nasvedčuje tomu, že García a Lázaro sa stali obeťami strašenia terorizmom v zložitej politickej situácii. Ich obvinenie prichádza v čase, keď sa Ľudovej strane nedarí zostaviť novú vládu (je možné, že v júni 2016 sa budú konať predčasné voľby). Minister vnútra Jorge Fernández podporil uväznenie oboch bábkarov a konzervatívne hlasy v celej krajine sa pohoršovali nad tým, že nevinné deti boli vystavené teroristickej propagande. Obzvlášť slizko sa zachovala ľavicová primátorka Madridu Manuela Carmena. Najprv sa ospravedlnila za predstavenie a pokúsila sa získať politické body na tom, že bábkarov zatkli vďaka nej, potom z incidentu obvinila človeka, ktorý mal na starosti program festivalu, a oznámila, že bol okamžite prepustený, a napokon označila obvinenia proti Garcíovi a Lázarovi za „neprimerané“.
Protesty
Akcie požadujúce prepustenie bábkarov sa konali nielen v Španielsku, ale aj v ďalších krajinách (informovali sme napríklad o proteste v Austrálii). Tesne pred veľkou demonštráciou 10. februára v Madride sudca Moreno zmenil svoje rozhodnutie. Riziko, že by bábkari opustili krajinu, už vraj pominulo, a svoj údajný zločin už tiež nemohli zopakovať, lebo polícia im zhabala rekvizity. Museli však odovzdať pasy, každý deň sa majú hlásiť na polícii, sú obvinení z terorizmu a čaká ich súdny proces, pričom im hrozí až sedemročný trest. Po prepustení vydali obaja bábkari prehlásenie, v ktorom poďakovali verejnosti za podporu a ospravedlnili sa všetkým, ktorých mohla ich práca uraziť. „Môžeme len zdôrazniť, že sme znepokojení. Znepokojení, že raz príde Don Cristóbal s palicou a bude nás biť, ako to urobil vtedy, pretože sa mu nepáčilo naše vystúpenie.“
Aktívnu podporu Garcíovi a Lázarovi vyjadrila aj Amnesty International, ktorá uvádza, že sprísňovanie protiteroristických zákonov v Španielsku vnieslo do trestného zákona množstvo „vágnych a príliš širokých definícií“, ktoré „môžu viesť k neprimeranému obmedzovaniu ľudských práv vrátane práva na slobodu prejavu“. Obhajca bábkarov Daniel Amelang López tvrdí, že sudca Moreno v podstate hovorí, že „ukázať plagát znamená, bez ohľadu na kontext, dopustiť sa zločinu“. K osobe sudcu sa vyjadril aj hovorca Národnej konfederácie práce (CNT, španielska sekcia Medzinárodnej asociácie pracujúcich): „Rozdiel medzi sudcom v hre, ktorý súdi čarodejnicu, a sudcom v reálnom živote, ktorý súdi bábkarov, spočíva len v tom, z čoho sú stvorení: v prvom prípade sú to handry, v druhom bývalý policajt, ktorý slúžil fašistickému diktátorovi Francovi a teraz je sudcom.“
Útokmi na umenie sa to nezačína ani nekončí
Umenie často provokuje. Nezabudnime na Španielov Goyu či Almodovara, ktorí sa preslávili svojimi kritickými dielami a poukazovali na problémy moci a slobody, či na Voskovca a Wericha, ktorí v 30. rokoch ostro vystúpili proti narastajúcemu vplyvu nacizmu (spomeňme napríklad ich Čiernu minútu, ktorú pred niekoľkými rokmi použila v hiphopovom prevedení kapela Jižní pionýři; dnes Pio squad).
Útoky na umelcov z Divadelného súboru Jána Chalupku či Títeres Desde Abajo možno vychádzajú z odlišných sociálnych, historických, kultúrnych a politických podmienok, ale v jadre majú veľa spoločného. Nech sú pre nás Kováči aj Čarodejnica a Don Cristóbal varovaním, že od použitia údajnej vonkajšej hrozby (utečenci) je len krok k hľadaniu domácich hrozieb.
Čo ak nabudúce pôjde o reálne fyzické útoky? A čo ak sa nabudúce nebude útočiť na umelcov, ale na ľudí, ktorí aktívne vyjadrujú nespokojnosť s dianím v politike, komunite, na pracovisku či inde?
Na záver by sme chceli znova zopakovať, že jedným z najväčších nepriateľov umenia je jeho nepochopenie, resp. vytrhávanie z kontextu. Snaha obmedziť pestrosť a nastoliť uniformitu sa môže nakoniec vypomstiť nám všetkým. Bez ohľadu na to, aké umenie máme radi.
Solidárny zväz pracujúcich Priama akcia,
slovenská sekcia Medzinárodnej asociácie pracujúcich (IWA-AIT)
Zdroje:
CNT-Granada
Medzinárodná asociácia pracujúcich
The New Yorker
Amnesty International
Associated Press
Olive Press
Brezno24
TASR
Súvisiace články:
Medzinárodný deň bábkarstva v tieni represií